Lídri odvetvia digitálnych technológií spustili začiatkom mesiaca sériu varovaní pred doteraz nepredpokladanými možnosťami umelej inteligencie (AI), ktoré siahajú k základom organického života na Zemi. Hoci to tak znie, nejde o úplne prehnané konštatovanie.
Anglickojazyčné médiá tento problém vysvetľujú zjednodušene, no názorne pomocou ľavej (left-handed) a pravej (right-handed) ruky. Niektoré molekuly totiž existujú v dvoch priestorových podobách, ktoré sú navzájom zrkadlovými obrazmi, no nemožno ich dokonale prekryť – podobne ako ľudské dlane. Táto vlastnosť sa nazýva chiralita (podľa gréckeho slova χείρ – ruka).
Chiralita súvisí najmä s aminokyselinami, základnými stavebnými kameňmi bielkovín. „Skladajú sa z jedného atómu uhlíka, na ktorý sú naviazané štyri ďalšie chemické skupiny: tri sú vo všetkých aminokyselinách rovnaké, štvrtá sa však líši,“ vysvetlil magazín Economist v článku z 30. septembra.
Na jadro tvorené atómom uhlíka (C) sa viažu skupina organickej kyseliny (COOH), atóm vodíka (H) a aminoskupina (NH2). K nim sa obyčajne pripája premenlivá skupina, ktorá následne definuje vlastnosti aminokyseliny.
Tieto skupiny sú priestorovo usporiadané približne do tvaru štvorstena. Preto môžu aminokyseliny existovať v dvoch zrkadlových podobách, označovaných písmenami L a D podľa latinských slov laevus (ľavý) a dexter (pravý).
Chiralita (takmer dokonalý zrkadlový odraz) základných aminokyselín v porovnaní s ľavou a pravou rukou. Foto: Perhelion/Wikimedia Commons
Výnimkou je glycín, neesenciálna aminokyselina, ktorá má namiesto premenlivého bočného reťazca ďalší atóm vodíka. Nemá preto dve odlišné zrkadlové formy.
„Podľa tejto definície sú aminokyseliny v živých organizmoch vo všeobecnosti ľavostranné. Pre molekuly cukrov (ktoré okrem mnohých iných úloh tvoria súčasť kostry nukleových kyselín DNA a RNA) platí opak – sú pravostranné,“ pokračoval Economist.
Prestížny britský týždenník následne upriamil pozornosť na samotné varovania vedcov. Tí totiž v článku z polovice decembra 2024 pre časopis Science upozornili na doteraz nepredstaviteľné možnosti, ktoré otvára syntetická biológia v súvislosti so zrkadlovými molekulami.
„Na prvý pohľad sa myšlienka tvorov ‚z druhej strany zrkadla‘ javila skôr ako kuriozita než ako hrozba. Autori článku však mali iný názor: chiralita biomolekúl je tak hlboko zakorenená v biologických systémoch, že ich chirálne protiklady zostávajú z veľkej časti nepovšimnuté,“ rekapituloval Economist.
Hypotetická baktéria, ktorej kľúčové biomolekuly vrátane DNA a bielkovín by mali opačné priestorové usporiadanie než v bežných organizmoch, by sa podľa predpokladov tímu pod vedením Katarzyny Adamalovej dokázala vyhnúť prirodzenému imunitnému systému človeka alebo iného živočícha „a mohla by sa nekontrolovateľne množiť“.
DNA (ako aj jej chemicky príbuzná RNA) obsahuje cukry s pravostrannou konfiguráciou. Túto dvojitú špirálu objavili a popísali James Dewey Watson a Francis Crick v roku 1953. Chiralitu v organickej chémii si všimol dokonca aj známy a kontroverzný spisovateľ Erich von Däniken v kniheDôkazy (1977), pričom ju označil za „dôkaz“ toho, že život na Zemi bol stvorený.
Zľava James Watson a Francis Crick, objavitelia dvojzávitnicovej štruktúry DNA. Foto: Bettmann / Contributor
„Všetok známy život je homochirálny,“ napísali Adamalová a spoluautori v úvode článku s odkazom na to, že živé organizmy využívajú pri tvorbe základných biologických štruktúr takmer výlučne jednu z dvoch zrkadlových podôb príslušných molekúl – pri aminokyselinách v bielkovinách konfiguráciu L a pri cukroch v DNA a RNA konfiguráciu D.
„Poháňaní zvedavosťou a perspektívnymi možnosťami využitia sa niektorí výskumníci pustili do práce na vytvorení foriem života zložených výlučne zo zrkadlovo otočených biologických molekúl,“ priznali biológovia v časopise Science.
„Takéto zrkadlové organizmy by predstavovali radikálny odklon od známeho života a ich vytvorenie si vyžaduje dôkladné zváženie,“ varovali otvorene s tým, že možnosť vytvorenia takýchto foriem života „je pravdepodobne vzdialená najmenej 10 rokov“ a niekoľko miliónov dolárov v investíciách.
Vstup AI do hry na Boha
Prvého októbra pokračoval Economist vo výpočte hrozieb, ktoré predstavuje takzvaný zrkadlový život – teraz dokonca podporovaný návrhmi, ktoré vygenerovala umelá inteligencia. „Vedci by čoskoro mohli byť schopní vytvoriť celé bunky úplne od základov. To by mohlo umožniť výskum úplne neprirodzených biochemických procesov s pomocou AI,“ uviedol týždenník.
„V prírode organizmy zvyčajne obsahujú len jednu z týchto (chirálnych) foriem pre každú molekulu. Umelá bunka by však mohla mať molekuly s obrátenou orientáciou,“ vysvetlil magazín s tým, že okrem pochopenia samotného dôvodu chirality sa v rámci vedy ponúkajú aj možnosti vo farmakológii – zrkadlové molekuly v liečivách totiž skutočne fungujú inak, hoci majú to isté zloženie.
„Akékoľvek potenciálne prínosy však blednú v porovnaní s hrozbami,“ varoval Economist. Imunitný systém podľa neho nemusí rozpoznať zrkadlové baktérie, „podobne ako rukavica nesedí na nesprávnu ruku“. Takéto baktérie by preto mohli ľahšie unikať imunitnej obrane a nekontrolovane sa množiť. Vírusy známe ako bakteriofágy, ktoré zvyčajne napádajú baktérie, by tiež nemuseli byť schopné rozpoznať a obmedziť zrkadlové baktérie – a tie by mohli „spustošiť celé ekosystémy“.
Článok sa končí výzvou adresovanou všetkým krajinám a medzinárodnému spoločenstvu, aby preventívne regulovali vývoj „zrkadlového života“ už teraz. Súčasťou týchto regulácií by mal byť plošný zákaz vývoja pre verejný aj súkromný sektor, ako aj systém akejsi „brzdy“, ktorý zabráni AI modelom vyvíjať návrhy na požiadanie.
V podobnom duchu sa v auguste tohto roka k varovaniam pridal aj Bulletin atómových vedcov, ktorý zopár týždňov po druhej svetovej vojne založili pracovníci amerického Projektu Manhattan. Bulletin pravidelne aktualizuje „hodiny“ do predpokladanej jadrovej apokalypsy a následného zániku sveta.
Od konca vojny rozšírili členovia redakcie bulletinu záber sledovaných „hrozieb“. Od klimatickej zmeny cez disruptívne možnosti AI až po bezpečnosť biotechnológií.
Georgios Pappas v bulletine znovu rekapituloval článok Science spred dvoch rokov: „To bolo pred takmer dvoma rokmi. Odvtedy síce neboli vypracované žiadne nové predpisy týkajúce sa výskumu zrkadlového života, vedci sa však stretli v Paríži, Kalifornii, Japonsku a na ďalších miestach, aby diskutovali o tom, čo by sa malo urobiť.“
Rovnako ubezpečil, že súčasné technologické limity vedcom nedovoľujú skonštruovať samostatne fungujúci zrkadlový organizmus. Napriek tomu, že zrkadlové proteíny či dokonca syntetická DNA vo fáze prototypu existujú, na ich fungovanie by museli byť obrátené aj všetky enzýmy, ktoré ju štiepia a rozplietajú.
„Bunky sú zložité štruktúry a vytvorenie zrkadlovej baktérie nie je v súčasnosti realizovateľné. Bolo by potrebné vytvoriť rad zrkadlových proteínov a nukleotidov, zložiť ich do organel a funkčne usporiadať do trojrozmernej podoby,“ napísal Pappas.
Druhým predpokladaným postupom by teoreticky bolo nahrádzanie jednotlivých organel (funkčné časti bunky ako jadro či mitochondria, poznámka redakcie) zrkadlovými verziami, konštatoval biotechnológ s tým, že oba procesy „sa zdajú byť vzdialené roky či dokonca desaťročia“, avšak vedecký pokrok v súvislosti s novými postupmi alebo zavedením AI „môže túto vzdialenosť výrazne skrátiť“.
Podľa účastníkov parížskej konferencie o rizikách zrkadlových molekúl z júna 2025 však cieľom nie je zákaz technológií – to by podľa nich bolo nevedecké. „Kľúčom je nájsť body, v ktorých je možné zastaviť postup smerom k zrkadlovému životu a vytvoriť koncepčný priestor na prehodnotenie,“ vysvetlili.
Následne definovali štyri technické míľniky na ceste k vytvoreniu zrkadlového života, ktorý považujú za potenciálne život ohrozujúci.
Prvým je plne syntetický ribozóm (bunková štruktúra zabezpečujúca tvorbu bielkovín), ktorý môže byť aj zrkadlový. Druhým je funkčná bunka umelo zostavená zo známych súčastí a tretím zrkadlový genóm. Posledným míľnikom je systém PURE – umelo vytvorený súbor molekúl, ktorý dokáže vyrábať bielkoviny mimo živých buniek. Prelomom by bolo, keby dokázal vytvárať aj všetky súčasti potrebné na vlastné fungovanie vrátane tých, ktoré zabezpečujú prísun energie.
Systém PURE schopný vytvárať vlastné proteínové súčasti už podľa Bulletinu existuje – Pappas odkázal na štúdiu z časopisu Nature Communications, ktorú zverejnili len v máji tohto roku. Umelo vytvorené proteíny však bolo potrebné izolovať a opätovne z nich zostaviť funkčný systém. Experiment tak predstavuje krok k jeho samoobnove, nie dôkaz, že už dokáže fungovať úplne autonómne.
Čo všetko dokáže AI
V posledných rokoch sa vývoj umelej inteligencie, strojového učenia či digitálnych technológií všeobecne rapídne zrýchľoval, čo zvyčajne vyvolávalo rozporuplné reakcie. Za posledných niekoľko mesiacov sa však do médií dostalo zopár incidentov, ktoré oprávnene vzbudili obavy.
Zástup AI agentov na báze viacerých modelov OpenAI vrátane GPT-5.6 Sol sa zorganizoval, preukázal deľbu práce a hekol databázu Hugging Face v najneočakávanejšom útoku, aký sa doteraz stal. Faktom však je, že táto súhra digitálnych kvázibytostí je ďalšou súčasťou ich vývoja, čo naznačuje, že incidenty tohto typu môžu pribúdať.
Následne odstúpil inžinier konkurenčného Anthropicu Jacob Coxon, ktorý pri odchode varoval, že AI laboratóriá smerujú k sebavylepšujúcej superinteligencii, ktorú nebude možné ovládať – na podobný vývoj už dlhšie upozorňuje známy „AI alarmista“ Connor Leahy.
Na pozadí Coxonovej rezignácie začali OpenAI, Anthropic, Meta a ďalšie technologické giganty prezrádzať, že zaznamenali podobné incidenty ako v prípade Hugging Face.
Osobitné znepokojenie sa potom dostaví pri správach o „dizajnérskej“ DNA, génovom editovaní embryí v skúmavkách či vyhláseniach nepochopených vizionárov ako Bryan Johnson. Pôsobia ako námety dystopického sci-fi románu, keďže niečím priamo zasahujú ľudskú podstatu. Kritik by mohol konštatovať, že z nej robia karikatúru.
Obavy, ktoré predstavili Adamalová a jej kolegovia, už teraz ďaleko presahujú scenáre, v ktorých génový AI model fundamentálne rozruší základy toho, čo znamená byť človekom. Zrkadlové molekuly či „zrkadlový život“ totiž svojou prípadnou existenciou siahajú na základy organického života ako takého – čo vzdialene pripomína skôr všeleptavý čierny sliz z filmovej série Votrelec (1979) či snímky Prometheus (2012).
Umelá inteligencia sa do tohto futuristického odvetvia zatiaľ vo veľkom nedostala. Ako však odhadovali vedci v časopise Science či v Bulletine atómových vedcov, prelom vo vývoji technológií potrebných na stvorenie zrkadlového života nemusí byť až taký vzdialený.
