Po 1. júli Slovensko preberie predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke. Podľa Fica chce vláda urobiť všetko pre to, aby V4 opäť získala vplyv, aký mala v minulosti.
„Chceme, aby štyri krajiny EÚ opäť dokázali vytvárať spoločné postoje, ktoré hýbu vnútorným bruselským životom,“ vyhlásil premiér. Zároveň pripustil, že dynamiku V4 ovplyvnia aj blížiace sa voľby v Maďarsku.
Vysoké ceny energií ako problém Európy
Jednou z hlavných tém rokovania bola energetika. Fico upozornil, že po prijatí iniciatívy REPowerEU bude Česká republika pre Slovensko dôležitým tranzitným územím pre dopravu plynu. Premiéri sa zhodli, že vysoké ceny energií predstavujú najväčší problém konkurencieschopnosti Európskej únie.
Fico opätovne kritizoval Green Deal, ktorý podľa neho významne prispieva k vysokým cenám energií. Zatvorenie hlinikárne Slovalco označil za „učebnicový príklad toho, ako nezmyselný Green Deal likviduje moderný priemysel“.
Navrhuje jeho pozastavenie na štyri až päť rokov a za nesprávne považuje aj rozhodnutie EÚ ukončiť dovoz ruského plynu po roku 2028.
S kritikou cien energií súhlasil aj Andrej Babiš, ktorý označil zavedenie systému ETS 1 za „katastrofu“. Informoval tiež o prípravách Česka na neformálny samit 12. februára a o liste, ktorý plánuje zaslať v tejto súvislosti.
Babiš: Slovensko je prirodzenou prvou cestou
Babiš označil Slovensko za prirodzený cieľ svojej prvej zahraničnej návštevy. „Je jasné, že moja prvá zahraničná cesta smeruje na Slovensko. Teším sa, že nadviažeme na spoluprácu ako v minulosti,“ povedal.
Dodal, že rokovania sa týkali najmä energetiky a bývania a ocenil slovenský program štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý chce zaviesť aj nová česká vláda.
Český premiér zároveň deklaroval pripravenosť pomôcť Slovensku v prípade výpadku plynu z Ukrajiny.
Postoj k Ukrajine
Fico opakovane vyhlásil, že Slovensko sa nezapojí do ďalšej vojnovej pôžičky pre Ukrajinu. Zároveň však chce s Kyjevom udržiavať vzájomne výhodné bilaterálne vzťahy. Avizoval ďalšie spoločné rokovanie vlád, ktoré by sa tentoraz malo konať na území Ukrajiny. Naposledy sa konalo v Košiciach.
„Neplánujem v tomto okamihu cestu priamo do Kyjeva, ale plánujeme ďalšie spoločné zasadnutie. To by malo byť teraz opäť na území Ukrajiny. Pripravíme konkrétne projekty, ale budeme sa venovať mierovej spolupráci,“ uviedol premiér.
Zopakoval, že sa nestotožňuje s postojom väčšiny krajín EÚ k vojne. Podľa neho je mylná predstava, že neustála finančná podpora Ukrajiny oslabí Rusko, a predlžovanie konfliktu bude viesť len k ďalším obetiam.
Znova zdôraznil, že Slovensko Ukrajine nebude darovať zbrane ani na jej územie nepošle vojakov. Pripustil len možnosť účasti na monitorovaní prímeria alebo mierovej dohody z pozície susednej krajiny.
Premiér dodal, že mierovým rokovaniam sa podľa neho bráni a „nie je úprimný záujem ukončiť konflikt mierovo čo najrýchlejšie“. Za základnú podmienku povojnového usporiadania označil to, aby Ukrajina nebola členom NATO.
K téme sa vyjadril aj Babiš, ktorý hovoril o otvorenej diskusii na samite ochotných, no podľa neho nepadol termín prímeria. Dodal, že väčšina krajín odmieta poslať vojakov na Ukrajinu a on sa tam nateraz nechystá.
Stretnutie s Pellegrinim
Českého premiéra prijal aj prezident SR Peter Pellegrini. Stretnutie podľa prezidentskej kancelárie potvrdilo spoločný záujem zachovať a ďalej rozvíjať mimoriadne blízke slovensko-české vzťahy. Pellegrini zároveň vyzdvihol obnovenie pravidelného politického dialógu medzi oboma krajinami.
„Veľmi ma teší, že bol stanovený pevný termín medzivládnych konzultácií. Vnímam to ako dôležitý krok k reštartu našich vzťahov a k ešte intenzívnejšej spolupráci medzi Slovenskou a Českou republikou,“ uviedol prezident v stanovisku.
Pellegrini a Babiš sa zhodli aj na dôležitosti spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky a Slavkovského formátu a diskutovali o možnostiach jej ďalšieho rozvoja. Venovali sa tiež aktuálnym bilaterálnym témam vrátane cezhraničnej spolupráce, rozvoja infraštruktúry či koordinácie zdravotníckych záchranných služieb.
Osobitnú pozornosť venovali obrane, vojne na Ukrajine a bezpečnostnej situácii v Európe, ako aj postojom k ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie, najmä smerom na západný Balkán. Hovorili aj o energetickej bezpečnosti, spolupráci v jadrovej energetike a zabezpečení stabilných dodávok energií v stredoeurópskom regióne.
Kritika opozície
Návštevu Babiša kritizovala opozičná strana Demokrati, ktorá upozornila na jeho údajný konflikt záujmov v súvislosti s pozemkami v areáli bratislavského Istrochemu. Podľa strany by sanácia environmentálnej záťaže mohla stáť štát približne pol miliardy eur.
Demokrati vyzvali slovenského šéfa vládneho kabinetu a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby do parlamentu predložili zákon, ktorý by donútil Babišove firmy podieľať sa na nákladoch sanácie.
Podpredseda strany Juraj Šeliga tvrdí, že slovenskí občania by sa nemali skladať na zhodnotenie pozemkov jedného z najbohatších ľudí v regióne.
(pir, tasr)
