Európske banky si odlievajú do daňových rajov približne 20 miliárd eur ročne, tvrdí analýza

Najväčšie banky v Európe zdaňujú okolo 20 miliárd eur ročne v daňových rajoch. Tvrdí to analýza Európskeho daňového observatória (EUTAX) zverejnená v pondelok 6. septembra. Správa sledovala 36 najväčších európskych bánk v rokoch 2014 až 2020.

Tie musia zverejňovať podrobnosti svojho pôsobenia v jednotlivých členských štátoch. Patrí sem napríklad Unicredit, HSBC, Barclays, Deutsche Bank, ING či Société Générale. Ich zisk a jeho zdanenie sa analyzovali konkrétne v 17 štátoch a územiach, pričom v rámci EÚ sú štyri – Gibraltár, Írsko, Malta, Luxembursko. Ešte pred brexitom tam patrili aj ďalšie tri ostrovy (Man, Guernsey a Jersey), ktoré patria priamo Spojenému kráľovstvu.

Na zozname daňových rajov ďalej nájdeme Bahamy, Bermudy, Britské Panenské ostrovy, Kajmanie ostrovy, Hong Kong, Kuvajt, Macao, Maurícius, Panamu a Katar. Najväčší obnos peňazí bol zdaňovaný na Britských Panenských ostrovoch, potom na Kajmaních ostrovoch, na treťom mieste je Luxembursko.

Nižšie dane

Väčšina bánk svoje zisky zdaňovala v štátoch, kde sa daňová sadzba pohybuje pod úrovňou 15 percent. V priemere sa reálny odvod pohyboval medzi 10 až 13 percentami, avšak niektoré krajiny (napríklad Kajmanie ostrovy) majú daň z príjmu pre spoločnosti na úrovni nula percent.

Ak by každá organizácia platila minimálnu daň 15 percent, ako nedávno navrhli vodcovia 130 krajín sveta, museli by štátom odovzdať dodatočne tri až päť miliárd eur.

Banky využívajú daňové raje v rôznej miere. Zatiaľ čo niektoré z nich neprelievali svoje tržby takmer vôbec, niektoré v rajoch zdaňovali až 58 percent svojho zisku. Priemerne išlo do rajov 20 percent ziskov bánk.

Zaujímavé je aj rozpočítanie zdaneného zisku na počet zamestnancov. Sledované európske banky v priemere zdaňujú približne 238-tisíc eur na hlavu v daňových rajoch. V ostatných štátoch je to len 65-tisíc eur na jedného pracovníka.

Zabúdame na vlastné raje

Boj s daňovými rajmi je v Európskej únii veľkou témou. Pre mnohých ľudí je vyhýbanie sa zdaneniu pri bankách tŕňom v oku, keďže počas finančnej krízy v rokoch 2008/2009 boli tieto organizácie vykúpené z peňazí daňovníkov. Išlo na to približne 1,5 bilióna eur.

Únia má taktiež vlastný zoznam daňových rajov, akúsi čiernu listinu krajín, zvanú „nespolupracujúce krajiny pre daňové záležitosti“. Vznikla v roku 2017 a štáty rozdeľuje z hľadiska miery spolupráce s EÚ pri zdaňovaní ziskov.

Mnohokrát sa diskutuje o tom, že v hľadáčiku európskych inštitúcií zvyknú chýbať členské štáty EÚ, napríklad Luxembursko, Írsko či Cyprus, ktoré do veľkej miery spĺňajú kritériá daňového raja. Luxembursko je domovom pre 55-tisíc zahraničných firiem (ich majetok presahuje šesť biliónov eur), pričom mnohé z nich sú de facto len schránkovými firmami bez kancelárií či zamestnancov.