Európska a americká pravica sa totiž do značnej miery definuje s proizraelským postojom – čo je najmä reakcia na rastúce antisemitské nálady v rámci ľavice, ktoré však vyplývajú z postmodernistického vnímania „utláčaných hnedých“ Palestínčanov, ktorých „utláčajú bieli“ Izraelčania.
Izraelský premiér pritom išiel len na druhú zahraničnú návštevu od verdiktu ICC, vo februári sa stretol s Trumpom vo Washingtone DC. Republikán vyhlásil, že v prípade Netanjahuovho zatknutia uvalí na medzinárodný súd sankcie, čo spravil v tom istom mesiaci.
Budapešť podľa predpokladov médií oznámila, že neuznáva jurisdikciu ICC na území Maďarska, a v prípade pokuty odstúpi od Rímskeho štatútu. Podľa Gulyásovho oznámenia odstúpila od zakladajúceho dokumentu ICC približne hodinu pred začiatkom spoločnej tlačovej konferencie premiérov.
„Súd pripomína, že Maďarsko má naďalej povinnosť spolupracovať s ICC,“ reagoval hovorca súdu. Orbán rozhodnutie neskôr odôvodnil tým, že súd sa podľa jeho názoru spolitizoval. Potvrdili to aj rozhodnutia ICC o Izraeli, skonštatoval.
Netanjahua sprevádza izraelská kontrarozviedka Šin Bet, ktorej riaditeľa Ronena Bara pred niekoľkými dňami odvolal. Portál Ripost v tejto súvislosti pripomenul, že izraelský premiér „je jedným z najprísnejšie strážených verejných činiteľov“ spolu s lídrami Číny, Ruska či USA.
Vedúci výskumník Inštitútu zahraničných vecí László Csicsmann pre portál Origo o možných témach rokovania uviedol, že okrem vyjadrenia podpory pre Trumpov plán vysťahovania Palestínčanov z Gazy bude Netanjahu rokovať o možných dodávkach zemného plynu.
Izrael sa spolu s Egyptom a Cyprom stal významným producentom zemného plynu, ale v dôsledku vojny zostal tento potenciál nevyužitý. Diverzifikácia je dôležitá pre energetickú bezpečnosť Maďarska, dodal Csicsmann.
USA nemajú povinnosť Netanjahua zadržať
Spojené štáty ratifikovali Rímsky štatút, neskôr svoj podpis stiahli, čím prestali byť signatárskou krajinou. Nevzťahujú sa teda na ne žiadne rozhodnutia ICC, s ktorými nesúhlasí americká justícia na čele s Najvyšším súdom (SCOTUS).
Rovnako svoj podpis stiahlo Rusko, čoho dôsledkom je, že hoci na prezidenta Vladimira Putina tiež vydali zatykač, ten je mimo jurisdikcie.
Maďarsko však do štvrtka bolo signatárom, čo v zásade nútilo tamojšiu vládu k vykonaniu zatykača. Hovorca úradu vlády Gergely Gulyás už v marci avizoval, že vláda tak neučiní. Samotné pozvanie na návštevu predostrel Orbán práve v reakcii na zverejnenie zatykačov na lídrov Izraela i Hamasu.
Netanjahu a maďarský premiér Viktor Orbán hovorili aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o rozhodnutí Maďarska vystúpiť z Medzinárodného trestného súdu, uviedol Netanjahuov úrad.
Rozhovor sa týkal aj „ďalších krokov, ktoré možno v tejto otázke podniknúť,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré prišlo niekoľko hodín po tom, ako Netanjahu na spoločnej tlačovej konferencii s Orbánom v Budapešti ocenil rozhodnutie Maďarska.
Izraelská armáda zatiaľ rozširuje okupáciu Gazy
Izrael na pozadí Netanjahuovej návštevy ohlásil rozšírenie vojenských operácií a „rozšírenie bezpečnostných zón“ Obranných síl Izraela (IDF) v Pásme Gazy. Kroky pechoty podľa ministra obrany Jisraela Katza majú za cieľ vytlačenie militantov a „obsadenie rozsiahlych oblastí, ktoré sa pridajú k bezpečnostným zónam štátu Izrael“.
Vnútorne vysídlení Arabi z Palestíny tiež od IDF dostali výzvu na presídlenie do humanitárnej zóny al-Mawásí, ktorú však od začiatku vojny niekoľkokrát bombardovali. Miestni tak vyjadrili obavy, či sa nestanú terčom ostreľovania podobného tomu v meste Chán Júnis z noci na stredu.
Z Katzovho vyhlásenia tiež nebolo jasné, akú veľkú časť územia má Izrael v úmysle zabrať, ani či tento krok predstavuje trvalú anexiu územia, pripomenula agentúra Reuters.
(reuters, afp, tasr, sab)
