Slovenská správa ciest tvrdí, že cieľom je plnohodnotná prevádzkyschopnosť. Ako pre Štandard uvádza jej hovorkyňa Jana Lukáčová, „Slovenská správa ciest vykonáva a naďalej bude vykonávať údržbu cesty tak, aby plnohodnotne slúžila ako cesta prvej triedy“. Tento rámec je dôležitý, no zároveň presne vymedzuje limity, keďže ide o cestu v extrémne stiesnených a geologicky náročných podmienkach, nie o náhradu diaľnice.
Aktuálne sa pri Strečne realizuje niekoľko konkrétnych opatrení. Koncom roka 2025 sa začalo čistenie statických a dynamických sietí nad cestou v úseku kilometrov 9,300 až 17,000, ktoré boli miestami zaplnené až na hranicu kapacity.
Odstraňovali sa sutiny, nánosy hliny aj skalné bloky, pričom cieľom bolo obnoviť funkčnosť ochranných zariadení. Ako hovorí Lukáčová, dôvod bol prozaický, no vážny – a to opakované uvoľňovanie skál a zosuvy spôsobené kombináciou zrážok, mrazov a odmäkov.
Sanácia a nutný kompromis
Hovorkyňa Slovenskej správy ciest zároveň spresňuje, že druhým kľúčovým zásahom je sanácia zosuvu vozovky a krajnice v kilometri 468,500 na trojpruhu medzi Žilinou a Martinom. Ide o miesto, kde bola doprava dlhodobo vedená v provizórnom režime.
Prípravné práce sa už síce uskutočnili na jeseň, no samotná realizácia bola pre bezpečnostné riziká odložená na jar 2026. „Geologické sondy ukázali, že pri aktuálnom stave nestability by práce v náročnom teréne neumožnili zachovať bezpečný prejazd vozidiel zimnej údržby so šírkou pluhov 3,5 metra, čo by znamenalo riziko pre premávku aj stavbárov,“ spresňuje Lukáčová.
Táto oprava v hodnote takmer 916-tisíc eur má trvať štyri mesiace a jej realizácia je možná práve vďaka tomu, že časť dopravy prevzal tunel Višňové.
Zároveň sa pripravuje verejné obstarávanie na ďalšie sanačné práce na skalnom brale pod Starým hradom, ktoré práve v januári 2026 plánuje správa ciest aj zverejniť. „Ide o ďalší krok v postupnej stabilizácii územia, pričom podrobnosti majú byť známe až po zverejnení súťažnej dokumentácie,“ objasňuje pre Štandard Lukáčová.
Ministerstvo dopravy je v hodnotení realistickejšie. Podľa hovorkyne Petry Poláčikovej cesta I/18 „ani po sanáciách nemôže plnohodnotne nahradiť kapacitnú diaľnicu, najmä z hľadiska intenzity dopravy a komfortu“. Jej účelom má byť bezpečná a funkčná prevádzka v nevyhnutných situáciách, nie systematická náhrada D1. Tento rozdiel medzi „zálohou“ a „alternatívou“ je kľúčový.
Vybudovanie galérie po otvorení tunela opäť odsúvajú
Aj diskusia o betónovej galérii pod hradom Strečno sa po otvorení Višňového opäť odsúva. Slovenská správa ciest otvorene priznáva, že výstavba galérie nie je v pláne, pričom argumentuje aj tým, že by si vyžiadala dlhodobú úplnú uzáveru cesty.
V praxi by to znamenalo, že v prípade uzávery tunela by obchádzková trasa prestala existovať. Ministerstvo dopravy pre Štandard zvolilo opatrnejší jazyk a uvádza, že „priebežne vyhodnocuje všetky dostupné technické riešenia“, no momentálne sa sústreďuje na sanácie a stabilizačné práce.
Výsledný obraz je pomerne jasný. Tunel Višňové priniesol citeľnú úľavu a výrazne zvýšil bezpečnosť dopravy na severe Slovenska. Zároveň však odkryl systémovú slabinu: bez dokončenej D1 medzi Turanmi a Hubovou zostáva celý úsek závislý od kompromisov.
Strečno sa z problému zmenilo na poistku, no poistku s obmedzenou kapacitou a vysokými nárokmi na údržbu. V praxi sa systém spolieha na manažovanie rizika, nie na jeho definitívne odstránenie.
Momentálne Slovenská správa ciest v spolupráci s dopravnými projektantmi hľadá možnosti, ako zvýšiť priepustnosť úseku cesty I/18 medzi Turanmi a Hubovou so zachovaním bezpečnosti a komfortu jazdy. „Konečné rozhodnutie však ešte nepadlo,“ uzatvára Lukáčová.
