Po celom svete vidíme normalizáciu konfliktov, upozornil francúzsky prezident Emmanuel Macron. V prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose pripomenul, že len za minulý rok vypuklo na Zemi približne 60 vojnových konfliktov a svet „sa odvracia od multilateralizmu“.
„Pozorujeme zánik multilaterálneho sveta a nástup politiky blokov,“ varoval šéf Elyzejského paláca, pričom spomenul najmä USA a ich colnú politiku a túžbu po Grónsku, Rusko a jeho vojnu na Ukrajine a tiež Čínu a jej rozsiahle kontroly exportu, „ktoré závažne ohrozujú globálny obchod“.
„Mám obavy, že tento svet sa posúva k svetu bez pravidiel,“ vyhlásil Macron. Priznal však, že zatiaľ čo Peking znižuje konzumnú zložku HDP a nafukuje investície, Európska únia zaostáva v konkurencieschopnosti a nedostatočnom lákaní investícií zo zahraničia.
Navrhol tiež určitú mieru európskeho protekcionizmu, keďže EÚ je podľa neho „jediná, ktorá dodržiava rovnaké pravidlá hry“ v medzinárodnom obchode. Brusel by preto nemal raziť „protekcionizmus“, ale aspoň chrániť vlastný „chemický a automobilový priemysel, pretože ho doslova zabíjajú tí, ktorí nerešpektujú pravidlá hry“.
Čína oveľa viac dotuje svoj export, čo v konečnom dôsledku znižuje jej trhovú cenu v Európe na úkor európskej výroby, doplnil s tým, že Európa zaostáva v subvenciách svojho vlastného priemyslu.
Priznal tiež, že zjednocovanie európskeho trhu nie je v cieľovej rovinke a rôzne miery vnútornej ochrany národných štátov tomuto systému dodávajú „komplexitu“, dodal eufemicky. Konkurencieschopnosť však Macron očakáva práve ako výsledok „prehlbovania jednotného európskeho trhu“ ako domáceho trhu pre všetky firmy v EÚ.
Medzi EÚ a USA existuje veľký nepomer v HDP na obyvateľa, pripomenul Macron s tým, že až za 60 percent tohto rozdielu sú zodpovedné inovácie, podporené verejnými a súkromnými investíciami. „Oproti USA máme viac úspor. Napriek tomu sme v nevýhode,“ spresnil francúzsky líder s tým, že európskemu priemyslu chýbajú súkromné investície.
Pochválil tiež svoju krajinu za masívne investície do sektora civilnej jadrovej energie a rozsiahlu výstavbu elektrární. Paríž sa týmto podľa Macrona pripravuje na úplný prechod na zelenú energiu, za ktorú z pochopiteľných príčin považuje aj jadro.
Davos označil za „epicentrum starého kontinentu“, v ktorom sa prítomní lídri musia rozhodnúť pre všetky spomenuté kroky – vrátane zjednotenia kapitálového trhu.
„Ak ste viac na strane vedy ako polyteizmu, ak ste viac na strane vlády práva ako vlády brutality, potom ste viac ako vítaní v Európe a konkrétne vo Francúzsku,“ uzavrel.
V nasledujúcej diskusii ho v téme „únie kapitálových trhov“ podporil kolega a moderátor Larry Fink – podpredseda WEF a riaditeľ svetovo najväčšieho investičného fondu BlackRock.
Macron si ani počas prejavu, ani počas diskusie nezložil slnečné okuliare.
Pokračoval aj kritikou ciel, čím sa nepriamo dotkol hroziacej obchodnej vojny „brehov Atlantiku“. „V prípade USA to môže byť prvýkrát, čo použijeme protinátlakový inštrument. Aké šialené to je?“ dodal prezident s tým, že tento nástroj Únia nepoužila ani proti Číne, nieto proti krajine, ktorú považuje za spojenca.
Na tému Grónska reagoval na Macronove vyjadrenia a vyjadrenia dánskej premiérky Mette Frederiksenovej americký minister financií Scott Bessent. „Každému hovorím: Oprite sa. Zhlboka sa nadýchnite. Nechystajte odvetu,“ snažil sa upokojiť publikum v Davose. „Prezident tu bude zajtra [v stredu] a odovzdá vám svoje posolstvo sám.“
„Nenechajme sa rozdeliť a nedovoľme nástup nového imperializmu a nového kolonializmu,“ zakončil diskusiu Macron.
Prezident, ktorý v Elyzejskom paláci sedí už od roku 2017 a končí svoje druhé obdobie, v novembri 2019 varoval, že Severoatlantická aliancia (NATO) „je v stave mozgovej smrti“ a vyzýval na cieľ svojho predchodcu Charlesa de Gaulla – spoločnú európsku obranu. Po šiestich rokoch pred publikom v Davose varoval, že Európa zostane sama.
(wef, reuters, sab)