Treba na Slovensku zväčšovať zariadenia pre seniorov? Názory sú rôzne
Zvýšenie kapacity zariadení sociálnych služieb môže ľuďom skrátiť čakanie na prijatie. Podľa kritikov však nejde len o to, koľko ľudí sa zmestí do jednej budovy, ale aj o to, ako v nej budú žiť a či bude dostupná pomoc doma.
Seniorka v zariadení, Senica. Foto: Martin Medňanský/TASR
Slovensko starne. Kým v roku 2015 tvorili ľudia vo veku 65 rokov a viac 14,5 percenta obyvateľstva, v roku 2025 to bolo už 19,3 percenta. A podľa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej si starnutie populácie vyžiada viac peňazí, pracovníkov aj dostupných služieb.
„Potrebujeme súčasne riešiť naliehavú situáciu ľudí, ktorí pomoc potrebujú dnes, a meniť systém tak, aby nedostatok služieb nevytváral tlak na čoraz väčšie pobytové zariadenia,“ vraví pre Štandard Stavrovská.
Čiastkové riešenie má podľa štátu poskytnúť nová legislatíva. Na základe schválenej novely budú môcť zariadenia pre seniorov a vybrané špecializované zariadenia od apríla 2027 zvýšiť kapacitu v jednej budove zo 40 na 100 klientov. Neznamená to však, že každé zariadenie teraz musí prijať sto ľudí – zákon mu to len umožní.
Zvýšenie kapacitného limitu sa vzťahuje na zariadenia pre seniorov a vybrané špecializované zariadenia pre ľudí s Parkinsonovou či Alzheimerovou chorobou alebo s demenciou rôzneho typu etiológie.
„Pri ostatných zariadeniach sociálnych služieb, ako sú napríklad domovy sociálnych služieb či špecializované zariadenia pre deti alebo osoby s ťažšími diagnózami, zostáva maximálna kapacita nezmenená,“ dodáva pre Štandard tlačové oddelenie ministerstva práce.
Na miesto v zariadení sociálnych služieb (ZSS) dnes podľa rezortu čaká takmer 15-tisíc čakateľov, ktorí majú podanú žiadosť o pobytovú službu. „Konkrétne 8 776 z nich poberá nejakú sociálnu službu a 6 196 nepoberá žiadnu sociálnu službu,“ vyčísluje tlačové oddelenie.
Ako však Stavrovská upozorňuje, z rastúceho dopytu automaticky nevyplýva potreba koncentrovať väčší počet ľudí vo veľkokapacitných pobytových zariadeniach. Nedostatok komunitných služieb by sa podľa nej nemal stať dôvodom na dlhodobé rozširovanie veľkokapacitných zariadení.
Kým zástancovia väčších zariadení hovoria o prijatí väčšieho počtu čakajúcich a rozložení nákladov na kuchyňu, správu či budovu medzi viac klientov, kritici upozorňujú, že štát by mal podľa nich viac podporovať pomoc v domácom prostredí a menšie služby v komunite namiesto rozširovania veľkých zariadení.
„Rozumiem ľuďom, ktorí čakajú na potrebnú pomoc, aj rodinám, ktoré sa o svojich blízkych starajú na hranici vlastných síl. Ich situácia si vyžaduje dostupné riešenia už dnes,“ objasňuje Stavrovská. Zvýšenie kapacity zo 40 na 100 klientov v jednej budove však podľa nej môže na dlhé roky upevniť veľkokapacitný model a oslabiť rozvoj komunitných služieb.
„Preto sa pri riešení poradovníkov nemôžeme pýtať iba na to, koľko nových miest vznikne, ale aj na to, aký život budú tieto služby klientom umožňovať,“ vraví pre Štandard.
Ministerstvo práce argumentuje, že limit 40 klientov nemá žiadna iná členská krajina EÚ. „Buď nemajú žiadne obmedzenia, alebo majú stanovené kapacity na oveľa vyššej úrovni,“ uvádza tlačové oddelenie rezortu.
Stavrovská však pripomína odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorý podľa nej v auguste upozornil Slovensko na nedostatočnú podporu života v komunite a riziko návratu k inštitucionálnej starostlivosti.
„V tomto kontexte poukázal aj na návrhy na zrušenie maximálnych kapacitných limitov a Slovenskej republike odporučil zabrániť opatreniam podporujúcim reinštitucionalizáciu a výrazne rozšíriť podporu života v komunite,“ dodáva komisárka.
„Je to výborná správa,“ vraví pre Štandard Lýdia Alföldyová, riaditeľka neverejného zariadenia Seniorville v Jablonovom. Doterajších 40 miest podľa nej nestačilo pokryť dopyt. Rozšírenie podľa nej umožní reagovať na starnutie populácie a efektívnejšie využiť priestory, vybavenie aj odborný personál.
„Zvýšenie kapacity považujem za opodstatnené a potrebné z hľadiska aktuálneho a predpokladaného budúceho dopytu po sociálnych službách v danom území,“ dodáva.
V Jablonovom sa okrem zariadenia pre seniorov nachádza aj špecializované uzavreté oddelenie pre klientov s Alzheimerovou chorobou, Parkinsonovou chorobou či rôznymi formami demencie, ktoré vyžadujú zvýšený odborný dohľad.
Alföldyová je zároveň koordinátorkou Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR pre Bratislavský kraj. Asociácia podľa rezortu práce patrí medzi kľúčových partnerov, ktorí návrh podporili. Jeho prínos vidí aj v tom, že náklady na chod zariadenia sa rozložia medzi viac klientov a bude možné lepšie organizovať prácu zamestnancov.
Opačný názor má Alena Novotná, zástupkyňa riaditeľky neverejného cirkevného zariadenia VIVENTI v bratislavských Podunajských Biskupiciach. To má podľa svojej webovej stránky kapacitu 22 miest v zariadení pre seniorov a 17 miest v špecializovanom zariadení.
„Denne vidím, čo ľudia v posledných rokoch svojho života potrebujú. Potrebujú kvalitnú odbornú starostlivosť a bezpečie,“ vraví a dodáva, že potrebujú aj ľudský prístup, blízkosť, čas a dôstojnosť.
„Niekedy je najdôležitejšie sadnúť si k človeku. Vypočuť ho. Pozrieť sa mu do očí. Chytiť ho za ruku. Vedieť, čo mal rád, čo prežil, kto za ním chodí a čoho sa bojí,“ hovorí Novotná.
Človek v zariadení podľa nej nikdy nie je „iba klient“. Je to niečí rodič či starý rodič s vlastným príbehom, vzťahmi a obavami. Pýta sa preto, ako zvýšenie kapacity zo 40 na 100 ľudí prispeje k väčšej blízkosti, individuálnemu prístupu a dôstojnosti.
Potrebu dostupných pobytových miest nespochybňuje. Pre niektorých ľudí a rodiny sú podľa nej nevyhnutné. „Ale odpoveďou nemôže byť iba otázka, koľko ľudí dokážeme umiestniť do jednej budovy. Musíme sa pýtať aj na to, ako v nej budú žiť,“ zdôrazňuje Novotná.
Skupiny najviac po 20 klientov
Alena Novotná je popri svojej práci aj členkou Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). To uznáva potrebu ďalších miest, žiada však vysvetliť, ako sa vo väčších zariadeniach zabezpečia individuálna starostlivosť a dôstojné podmienky pre klientov.
Rezort tu poukazuje na podmienku v zákone, podľa ktorej musia byť klienti rozdelení do skupín s najviac 20 osobami s vlastným personálom a oddelenými priestormi.
„Rozdelenie zariadenia do priestorovo a personálne oddelených skupín najviac po 20 klientov môže vytvoriť lepšie podmienky na individuálnejší prístup,“ pripúšťa komisárka Stavrovská. Aj menšia skupina však podľa nej môže fungovať inštitucionálne, ak sa ľudia budú musieť prispôsobovať spoločnému režimu zariadenia.
„Podstatné je, či človek môže rozhodovať o svojom každodennom živote, má súkromie, individuálne nastavenú podporu, udržiava vzťahy podľa vlastnej voľby a zostáva súčasťou bežnej komunity,“ dodáva.
Dôležitá bude aj vyhláška upravujúca priestory, vybavenie a členenie zariadení. Jej znenie však komisárka zatiaľ nemá k dispozícii, preto nevie posúdiť dosah na život klientov.
Stavrovská odporúča rozšíriť dostupnú pomoc doma, odľahčovacie a denné služby aj osobnú asistenciu. „Rodina, ktorá už starostlivosť nezvláda, musí mať reálnu možnosť dostať pomoc skôr, než sa pobytové zariadenie stane jediným dostupným riešením,“ zdôrazňuje.
Nemožno sa podľa nej spoliehať na to, že chýbajúce verejné služby nahradia rodinní príslušníci. Cieľom má podľa nej byť, aby každý človek dostal pomoc včas a mohol zostať v prostredí, ktoré si sám zvolí, s podporou rešpektujúcou jeho potreby a dôstojnosť.
Portál Miesto pre rodiča uvádza 623 zariadení pre seniorov a 413 špecializovaných zariadení, ktoré spolu evidujú takmer 18-tisíc čakajúcich žiadostí. Nejde však nevyhnutne o rovnaký počet ľudí – jeden človek môže podať v predstihu viac žiadostí.
Orientačná priemerná mesačná cena v zariadeniach pre seniorov podľa prepočtu na portáli predstavuje približne 610 eur vo verejných a 986 eur v neverejných zariadeniach. V špecializovaných zariadeniach sa uvádzané úhrady pohybujú od približne 200 do viac než 2 300 eur.
Ako štát prispeje na starostlivosť
S úhradou starostlivosti pomáha aj štát. Kým pri domácom opatrovaní dostával doteraz príspevok opatrovateľ, od januára 2027 bude príspevok na pomoc pri odkázanosti dostávať odkázaný človek.
Rozhodne sa, či ho využije na opatrovanie doma, opatrovateľskú službu, denný stacionár alebo iné zákonom určené ambulantné či terénne služby, prípadne ich kombináciu. Ministerstvo tým chce podporiť ľudí, aby mohli čo najdlhšie zostať v domácom prostredí. Podľa stupňa odkázanosti bude príspevok predstavovať od 236,50 do 1 038,50 eura mesačne.
Mesačný príspevok pre odkázaného človeka sa zvýši o 6,50 až 28,50 eura. Tabuľka: Filip Staudinger/Štandard
Pri pobytových sociálnych službách štát naďalej poskytuje príspevok priamo zariadeniu. Aj tento existujúci príspevok sa zvýši. Ministerstvo naň v roku 2027 vyčlení o 49 miliónov eur viac, spolu viac ako 312 miliónov eur. Podľa tlačového oddelenia musia zariadenia tieto peniaze použiť na mzdy zamestnancov.
Stacionárom štát dorovná príjmy z príspevkov klientov iba v roku 2027. Tabuľka: Filip Staudinger/Štandard
Denným stacionárom doteraz štát poskytoval príspevok priamo. Po novom budú získavať časť peňazí na starostlivosť z príspevkov odkázaných klientov.
KDH tu však upozorňuje, že tieto zariadenia potrebujú stabilné príjmy na mzdy a prevádzku. Keď totiž klient ochorie a nepríde, ich príjem klesne, zatiaľ čo mnohé náklady zostanú rovnaké.
V roku 2027 im štát za splnenia zákonných podmienok dorovná rozdiel medzi platbami z príspevkov klientov a podporou, na ktorú má zariadenie nárok. Táto prechodná pomoc je však zabezpečená iba na rok 2027.
Ako bude zabezpečené financovanie denných stacionárov od roku 2028 po skončení prechodnej podpory, rezort práce v zaslanej odpovedi nespresnil.
