Výsledkom je podľa neho paradoxná situácia. Kým hodinové náklady práce pre zamestnávateľov sú vysoké a porovnateľné s vyspelejšími ekonomikami, mediánové mzdy na Slovensku za nimi výrazne zaostávajú. „Zamestnávatelia platia veľa, ľuďom však zostáva málo. Slovensko tak stráca aj poslednú konkurenčnú výhodu, čiže lacnú pracovnú silu. A to bez toho, aby ju dokázalo nahradiť vyššou produktivitou,“ upozornil Hajko.
Poukázal aj na Rumunsko, ktoré bolo ešte pred niekoľkými rokmi výrazne za Slovenskom, no dnes ho v niektorých ukazovateľoch už predbieha.
Nezamestnanosť porastie, mzdy sa spomalia
KDH zároveň upozornilo na zhoršujúce sa vyhliadky trhu práce. Podľa posledných prieskumov plánuje v najbližšom období približne deväť percent firiem prepúšťať, kým len 25 percent uvažuje o prijímaní nových zamestnancov. Miera nezamestnanosti by sa tak mohla zvýšiť z úrovne okolo 5,3 percenta na približne 6,1, čo predstavuje desiatky tisíc ľudí bez práce.
„Prepúšťanie sa už netýka len regiónov, ako sú Horná Nitra či Turiec, ktoré sme minulý rok zaregistrovali. Najnovšie sa dotýka aj okresov v blízkosti Bratislavy, čo jasne ukazuje na zhoršujúcu sa tendenciu,“ zdôraznil Hajko.
Tieto obavy podľa KDH potvrdzuje aj analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tá už v decembri 2025 konštatovala, že konsolidačný balíček založený najmä na príjmových opatreniach zásadne zníži rast ekonomiky. V roku 2026 má byť rast HDP nižší o 0,36 percentuálneho bodu (p. b.) a do roku 2029 stratí ekonomika približne 0,9 percenta HDP. Hospodársku úroveň bez potreby konsolidácie by malo Slovensko dosiahnuť až okolo roku 2037.
RRZ zároveň odhaduje, že do roku 2029 trh práce stratí približne 9 500 pracovných miest a mzdová dynamika sa spomalí o jeden percentuálny bod. Najvýraznejšie negatívne efekty sa majú prejaviť v roku 2027 najmä v dôsledku opatrení zameraných na SZČO a ďalšieho zvyšovania zaťaženia práce.
Investície a priemysel pod tlakom
KDH upozornilo aj na klesajúcu investičnú atraktivitu Slovenska. Prieskum Nemeckej obchodnej a priemyselnej komory ukazuje, že kým v roku 2021 by viac než 80 percent firiem opätovne investovalo na Slovensku, v roku 2024 to bolo už len 60 percent.
RRZ tento trend potvrdzuje. Príjmové opatrenia majú v roku 2027 výrazne brzdiť investície a zhoršovanie konkurencieschopnosti sa prejaví aj na exporte, ktorý do roku 2029 zaostane o 0,25 p. b. oproti scenáru bez konsolidácie.
Osobitne riziková je situácia v automobilovom priemysle, ktorý tvorí približne polovicu priemyselnej produkcie krajiny. Podľa Hajka už Slovensko prišlo o niektoré nové modely a ani príchod novej automobilky nemusí znamenať rast produkcie. „Ak budeme vyrábať rovnaký počet áut so štyrmi automobilkami ako dnes s tromi, je to vážny varovný signál,“ uviedol.
Návrhy riešení
KDH zdôrazňuje, že problémom Slovenska nie je samotná konsolidácia verejných financií, ale jej forma. Hajko preto navrhuje daňový reštart a návrat k stabilnej rovnej dani, ktorá by firmám priniesla predvídateľnosť. Hnutie zároveň odmieta transakčnú daň, ktorú považuje za plošné a ekonomicky škodlivé opatrenie.
Kľúčovým bodom je aj zníženie odvodového zaťaženia práce, aby bola práca lacnejšia pre zamestnávateľov a čistejšie mzdy vyššie pre zamestnancov. V oblasti investícií KDH presadzuje nezdaňovanie reinvestovaného zisku namiesto selektívnych úľav. Súčasťou riešení má byť aj dôraz na stabilné zákony a dostupné bývanie pre mladé rodiny.
RRZ síce politické riešenia nehodnotí, no v jadre s kritikou súhlasí. Vo svojej správe upozorňuje, že vláda nedostatočne využíva menej rastovo škodlivé opatrenia a že zvyšovanie ceny práce a firemných daní patrí medzi opatrenia, ktoré sú pre dlhodobý rast ekonomiky najškodlivejšie.
Zatiaľ čo vláda argumentuje nevyhnutnosťou konsolidácie, KDH aj RRZ upozorňujú, že jej súčasná podoba síce krátkodobo zlepší verejné financie, no za cenu dlhodobej straty rastu, investícií a pracovných miest. Čiže ceny, ktorú môže Slovensko v nasledujúcich rokoch pocítiť veľmi konkrétne.
