Preskočiť na obsah
  |  

Kličko: Po ruskom útoku je v Kyjeve stále bez tepla 1 700 budov

Ruský raketový a dronový útok na Kyjev spôsobil, že v ukrajinskej metropole zostáva bez kúrenia približne 1 700 bytových domov.

Primátor Vitalij Kličko uviedol, že od soboty večera sa podarilo obnoviť dodávky tepla v 1 600 budovách, no výpadky pretrvávajú najmä v dôsledku silného poškodenia energetickej infraštruktúry.

Rusko podľa prezidenta Volodymyra Zelenského tento týždeň zasiahlo Ukrajinu viac ako 1 700 dronmi, 69 raketami a 1 380 bombami. Útoky prichádzajú v čase tuhej zimy a zároveň rokovaní medzi ukrajinskými, ruskými a americkými predstaviteľmi v Abú Zabí o možnom ukončení vojny.

Zelenskyj varoval pred dôsledkami ruských útokov a zdôraznil potrebu medzinárodnej jednoty pri ochrane Ukrajiny.

Moskva sa zameriava na ničenie energetického systému, pričom výpadky zasiahli až 1,2 milióna nehnuteľností po celej krajine.

(reuters, pir)

  |  

Trump vyhlásil stav núdze. USA čelí extrémnej búrke

Spojené štáty čelili cez víkend rozsiahlej zimnej búrke, ktorá zasiahla viac než 12 štátov a spôsobila chaos v doprave aj výpadky elektriny.

Federálny stav núdze bol vyhlásený v juhovýchodných a stredovýchodných štátoch, kde ostalo bez elektriny vyše 230-tisíc domácností, najmä v Louisiane, Texase a Mississippi. Búrka so snehom, ľadovým dažďom a extrémnym mrazom zasiahne podľa meteorológov aj ďalšie oblasti.

Prezident Donald Trump označil búrku za „historickú“ a apeloval na opatrnosť. Letecké spoločnosti zrušili cez 13-tisíc letov počas víkendu, sieťové spoločnosti a vláda nasadili mimoriadne opatrenia na zmiernenie dopadov.

Ministerstvo energetiky povolilo využitie záložných zdrojov mimo bežných ekologických obmedzení. Američanom sa odporúča pripraviť si zásoby a zostať v bezpečí. Očakáva sa rekordne nízka teplota a vietor, ktorý môže paralyzovať infraštruktúru.

(reuters, pir)

  |  

Susko: Ústavný súd je neprimerane zaťažený

Ústavný súd je neprimerane zaťažený agendou sťažností pre prieťahy v konaní. Tvorí až 30 percent všetkých prípadov, ktoré rieši. Preto ministerstvo spravodlivosti predložilo návrh novely zákona o súdoch, podľa ktorého by prieťahy v konaní riešil primárne nadriadený súd, pretože ten najlepšie pozná pomery na súde, na ktorom prieťahy vznikli. Uviedol to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

Zhodnotil, že prieťahy v konaní sú jedným z vážnych problémov slovenskej justície. Podľa Suska má na prieťahy v konaní negatívny vplyv aj reforma súdnej mapy, ktorá predĺžila jednotlivé konania, najmä v Bratislave a v Košiciach, kde sa integrovali jednotlivé súdy a prechádzala agenda z jedného na druhý. To podľa jeho slov spôsobilo ďalšie prieťahy v konaniach.

„V rámci riešenia prieťahov v konaní dnes máme systém nastavený tak, že procesné strany sa môžu obracať s prípadnými sťažnosťami na prieťahy v konaní vrátane nejakej ujmy na Ústavný súd, a tým ho neprimerane zaťažujú,“ vysvetlil Susko. Čím bližšie by nastavili riešenie prieťahov v konaní k súdu, na ktorom prieťah vznikol, tým by sa podľa Suska efektívnejšie dali vyriešiť.

(tasr, red.)

  |  

Trump: Pri operácii vo Venezuele USA pomohla tajná zbraň

Rozhodujúcu úlohu v americkej vojenskej operácii vo Venezuele, ktorá viedla k zadržaniu prezidenta Nicolása Madura, zohrala tajná zbraň. Americký prezident Donald Trump to povedal v rozhovore pre denník New York Post zverejnenom v sobotu. Zbraň označil ako „Discombobulator“.  Informuje podľa správy agentúry DPA.

Vysvetlil, že táto zbraň „znefunkčnila (nepriateľské) zariadenia“. Podľa jeho slov rušička vyradila venezuelské vybavenie, čo zabránilo venezuelským bezpečnostným silám reagovať na útok USA a umožnilo im zajať Madura.

„Nikdy neodpálili svoje rakety. Mali ruské a čínske rakety, ale žiadnu neodpálili. Prišli sme, oni stlačili tlačidlá a nič nefungovalo. Boli na nás pripravení,“ uviedol.

V americkej tlači sa však podľa agentúry DPA objavili aj iné vysvetlenia zlyhania venezuelskej obrany. Denník New York Times citoval amerických úradníkov, ktorí uviedli, že najmodernejšie ruské protivzdušné systémy Venezuely neboli pripojené k radaru v čase, keď sa nad Caracasom objavili americké vrtuľníky. Venezuela mala totiž údajne ťažkosti s údržbou ruského vybavenia.

 Okrem toho pred zajatím Madura americká armáda údajne bombardovala miesta, kde boli umiestnené ruské pozemné protivzdušné systémy Buk-M2.

(tasr, red.)

  |  

India a EÚ zrejme v utorok oznámia uzavretie obchodných rokovaní

India a Európska únia by mali v utorok oznámiť uzavretie zdĺhavých rokovaní o dohode o voľnom obchode, čím sa otvorí cesta k zníženiu ciel na európske automobily a víno a rozšíreniu trhu pre indickú elektroniku, textil a chemikálie, uviedli dva indické a európske vládne zdroje.

Oznámenie by mohlo nasledovať po stretnutí indického premiéra Narendru Modího s predsedom Európskej rady Antoniom Costom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorí budú spolupredsedať samitu India-EÚ počas svojej návštevy Indie od 25. do 28. januára, uviedol jeden z indických vládnych zdrojov.

Ak bude dohoda finalizovaná a ratifikovaná Európskym parlamentom, čo je proces, ktorý môže trvať najmenej rok, podporí indický vývoz, napríklad textilu a šperkov, uviedol úradník. Rokovania boli obnovené v roku 2022 po deväťročnej prestávke a vlani nabrali na obrátkach v dôsledku rastúcich obchodných napätí.

Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v utorok von der Leyenová signalizovala pokrok a uviedla, že Európska únia je blízko k uzavretiu dohody, ale uznala, že je potrebné vykonať ďalšiu prácu.

Dohoda prichádza niekoľko dní po tom, čo EÚ podpísala kľúčovú dohodu s juhoamerickým blokom Mercosur, po dohodách z minulého roka s Indonéziou, Mexikom a Švajčiarskom.

(reuters, su)

  |  

Administratíva USA údajne plánuje deportovať desiatky Iráncov

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje repatriovať iránskych migrantov zo Spojených štátov napriek tomu, že Irán sa stále spamätáva z masových protestov, počas ktorých zahynuli tisíce ľudí, uviedla v sobotu nezisková organizácia National Iranian American Council (NIAC) so sídlom vo Washingtone. Píše o tom agentúra AFP.

„Tá istá administratíva, ktorá sľúbila Iráncom, že „pomoc je na ceste“ počas zásahov iránskych bezpečnostných zložiek proti protivládnym demonštrantom, teraz násilím posiela Iráncov späť do nebezpečenstva,“ povedal prezident NIAC Jamal Abdi.

Diplomat zastupujúci záujmy Teheránu v Spojených štátoch, v sobotu informoval iránsku tlačovú agentúru IRNA, že deportovaných má byť približne 40 Iráncov. Ich odlet z letiska v meste Phoenix v Arizone je naplánovaný na nedeľu.

Medzi nimi sú aj dvaja homosexuáli. Homosexualita je v Iráne zakázaná a jeho trestný zákonník výslovne kriminalizuje sexuálne správanie mužov a žien vo vzťahu k osobám rovnakého pohlavia. Hrozí im teda poprava. Obaja muži sú momentálne držaní v imigračnom centre v Arizone a podľa organizácie stále prebiehajú právne konania, ktoré by mohli zabrániť ich deportácii.

(tasr, red.)