Gašpar, podobne ako predseda SNS Andrej Danko, sa vyjadril tiež k politickej budúcnosti premiéra Roberta Fica. Povedal, že by bol skvelý prezident, ale momentálne sa venuje práci vo vláde. Odmietol, že by ho chcel nahradiť na čele Smeru. Prihovoril sa však za to, aby si v strane vychovali nasledovníka z mladšej generácie.
Rada mieru ako politická záštita?
Zahraničnopolitickou témou bola takzvaná Rada mieru pre Pásmo Gazy. Gašpar vyzval na opatrnosť a upozornil na ústavnoprávne otázky spojené s možným vstupom Slovenska. Obáva sa, že by mohla slúžiť ako politická záštita pre ďalšie rozhodnutia prezentované „v mene mieru“.
Gröhling označil Radu mieru za nedemokratický projekt a prirovnal ju k obchodnému plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa neho ide o iniciatívu, do ktorej sa majú štáty zapojiť výmenou za vysoké finančné náklady.
Vláda a opozícia sa sporia o jadrový projekt
Obaja politici hovorili aj o jadrovej energetike a výstavbe nového jadrového bloku, ktorú by mala mať na starosti firma Westinghouse. Gašpar odmietol tvrdenia o „kšefte“ v súvislosti so zmluvou o spolupráci so Spojenými štátmi a zdôraznil, že dohoda Slovensko k ničomu nezaväzuje.
Naznačil, že témou pripravovaného stretnutia premiéra Roberta Fica (Smer) s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom môže byť aj zapojenie Francúzska do výstavby nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach.
Gröhling kritizoval, že vláda podľa neho projekt komunikuje bez dostatočných informácií a upozornil na jeho vysokú cenu. Spochybnil, prečo má Slovensko investovať približne 15 miliárd eur, keď v Česku sa podobná technológia realizuje za výrazne nižšie náklady.
Politici sa dostali aj k pripravovaným zmenám rokovacieho poriadku parlamentu. Gašpar avizoval sprísnenie pravidiel a sankcií, pričom odmietol, že by išlo o takzvaný náhubkový zákon. Gröhling varoval, že návrh môže výrazne obmedziť možnosti opozície vystupovať, najmä pri legislatíve v skrátenom konaní.
(tasr, pir)
