Kňaz z rómskej misie: Viac ich priťahujú protestantské zbory ako katolícke obrady

Pápež František sa počas návštevy Slovenska stretne v Košiciach s Rómami. Niektorí sa boja vakcín, ale mnohí sa prihlásili ako dobrovoľníci. Hoci ide o najpočetnejšiu národnostnú menšinu na Slovensku, väčšina jej príslušníkov žije na okraji spoločnosti. Otec Martin Mekel opisuje misiu medzi Rómami a ponúka vlastný pohľad na ich pastoráciu. Osvedčilo sa mu nadviazanie blízkych vzťahov a kontakt v menších spoločenstvách.

Kňaz Martin Mekel počas pastorácie Rómov. Foto: Martin Molnár

Do rekreačnej oblasti pri vodnej nádrži Sigord neďaleko Prešova prichádza každoročne veľa kresťanských spoločenstiev. Hľadajú oddych, no niektorí idú aj pomáhať pri rómskej misii alebo tam majú duchovné cvičenia.

Ešte pred 100 rokmi žili Rómovia, najväčšia národnostná menšina v strednej Európe, kočovným spôsobom života – živili sa kováčstvom, holičstvom, niektoré ženy rady veštili. Komunistický režim ich neskôr prinútil usadiť sa alebo ich vytláčal na okraj miest, prípadne ich umiestňoval do historických centier starých slovenských mestečiek.

Asimilácia nefungovala. Desiatky rokov po tomto neprirodzenom, a občas i brutálnom sociálnom experimente, sa začiatkom 90. rokov Rómovia ocitli uprostred demokracie. Kým zvyšok spoločnosti sa rozvíjal, Rómovia stagnovali.

Viacerí odborníci sa zhodujú na tom, že začarovaný kruh štátnej finančnej podpory, nedostatočné vzdelanie, chudoba a rôzne negatívne sociálne javy spôsobili, že tisícky Rómov na východnom Slovensku dnes bývajú v osadách, často hlboko pod úrovňou chudoby.

Duch Svätý si našiel cestu

Tak to vyzerá v regióne, v ktorom žije a pôsobí otec Martin Mekel, gréckokatolícky kňaz, manžel a otec troch detí. Stojí na čele Gréckokatolíckej rómskej misie. Prečo sa rozhodol venovať život Rómom?

„Zaviedol ma sem Duch Svätý. Nikdy mi nenapadlo, že budem pracovať s Rómami. Dokonca ani potom, keď som nastúpil do seminára v Prešove,“ odpovedá bez váhania a s úsmevom. Ako seminarista trávil prázdniny v rodnej obci a prišiel za ním mladý rómsky chlapec z detského domova. Opýtal sa ho, či nerobieva modlitbové stretnutia – Duch Svätý si našiel cestu.

„Tak sme sa počas letných prázdnin začali stretávať s niekoľkými rómskymi chlapcami z dediny, z ktorej pochádzam. Neskôr ma môj kamarát, salezián Peter Bešenyei, poprosil, aby som im pomohol pri práci s rómskymi deťmi. A napokon som sa ocitol v dedine s rómskou väčšinou.“

Začiatky neboli ľahké, keďže jeho horlivosť v práci s Rómami narážala na nepochopenie zo strany väčšinového obyvateľstva. „Neboli na to skrátka zvyknutí. Do dediny prišiel nový kňaz a zrazu boli Rómovia v kostole, na fare, všade… Nebolo to jednoduché,“ hovorí s nákazlivým úsmevom a iskrou v očiach.

Dnes je jeho hlavnou úlohou privádzať Rómov bližšie k Bohu. S rodinou žije v samom srdci rómskej misie. V rekreačnej oblasti Sigord vedú veľké oddychovo-spoločenské centrum, ktoré roku 2020 získali od štátu. Budova je síce stará, ale slúži potrebám mnohých ľudí. S pomocou dobrodincov z ACN sa im podarilo nainštalovať nový kotol na ohrev vody v jednom z pastoračných centier v obci Soľ. Centrum na Sigorde je vhodné na organizovanie duchovných cvičení, detských letných táborov a stalo sa miestom cenovo dostupnej rodinnej dovolenky.

Práca misionára si vyžaduje trpezlivosť

Tým, ktorí poznajú gréckokatolícku cirkev a jej liturgiu, možno napadne, že Rómov, ktorí prišli pred stovkami rokov do Európy pravdepodobne z Indie, zrejme priťahuje k Bohu starobylá liturgia, mystika, farebnosť a duchovné piesne. Nie je to tak.

„Rómov viac priťahujú protestantské zbory ako katolícke obrady. Musel som dokonca urobiť isté zmeny v liturgii, pretože bola pre nich príliš komplexná. Viete, keď ste misionárom, nemôžete očakávať, že ľudia okamžite prijmú všetko, čo od nich chcete. Je to proces,“ vysvetľuje kňaz.

Otec Martin si je istý, že je to najmä o vzťahu. Väčšina mimovládnych organizácií považuje Rómov za klientov. „No oni nie sú naši klienti, sú to naši bratia a sestry. Istá organizácia robila prieskum, v ktorom sa pýtala Rómov, čo chcú. Nebolo to vyššie vzdelanie, viac peňazí ani práca v banke. Chceli dobré vzťahy v rodinách a komunitách. A tiež chceli byť prijatí a niekam patriť. Niektorí ľudia by ich totiž najradšej vôbec nevideli.“

Podľa kňaza-misionára bolo zbytočné snažiť sa veľa rokov Rómov zmeniť a pretvoriť na náš obraz. Oni sami hovoria, že chcú niečo iné. Možno je načase, aby sa prístup zmenil. „Po toľkých rokoch by sme im mali menej pomáhať a viac ich chápať. Mali by sme prestať byť ‚asistentmi‘ či ‚koordinátormi‘ a ‚charitatívnymi pracovníkmi‘. Je načase začať byť ich priateľmi.“

Uznáva, že nie je možné niekoho „sýtiť duchovne“, keď reálne potrebuje krajec chleba. Napriek tomu sa venuje duši, nie je sociálny pracovník. „Videl som mnohých ľudí, ktorí robili takúto sociálnu prácu – vyhoreli a odišli.“

Malé spoločenstvá sú kľúčové

Nie je nijakým prekvapením, že hlavným nástrojom zmeny sú takzvané malé spoločenstvá. Ide o model, ktorý na Slovensku už pred desaťročiami skúsila podzemná Cirkev v časoch komunistickej totality. Malé spoločenstvá alebo skupinky sa pravidelne stretávajú, aby sa spolu modlili a vzdelávali sa za pomoci kňaza či katechétu.

„Naozaj to nie je nič špeciálne,“ hovorí otec Martin. „Modlíme sa, vyučujeme, ale robíme aj množstvo aktivít, aby sme im dali možnosť využiť talenty, často zamerané na hudbu, divadlo alebo šport. Je dôležité, aby robili veci oni sami. Ak chcem vybudovať nové centrum, prípadne miesto na stretávanie, požiadam ich, aby ho stavali spolu so mnou.“

Jeho skúsenosti vyvracajú zaužívaný stereotyp, že Rómovia nechcú pracovať. „To vôbec nie je pravda. Niektorí pracujú toľko, že nemajú čas ani na mňa,“ hovorí s úsmevom. Rómske rodiny totiž trpia takým istým problémom ako mnohé rodiny zo slovenskej väčšiny. Chodia pracovať do zahraničia a po niekoľkých rokoch zistia, že sa im rozpadli vzťahy doma. Niekedy je výsledkom rozvod.

Očkovanie vyvoláva obavy aj u Rómov

Otec Martin sa so svojím tímom usiluje povzbudiť rómskych veriacich, aby sa zúčastnili aj na stretnutí s pápežom Františkom. Páči sa im, že príde na Slovensko, ale mnohí z nich sa boja očkovania rovnako ako príslušníci väčšinového obyvateľstva.

„Na druhej strane, na východe Slovenska je mnoho Rómov, ktorí by chceli počas návštevy pomáhať ako dobrovoľníci a viem, že budú pomáhať. Verím a dúfam, že pápežova návšteva na košickom sídlisku Luník IX bude mať dlhodobý dosah na vzťahy medzi Rómami a zvyškom spoločnosti. Modlím sa, aby Svätý Otec otvoril srdcia ľudí a pomohol spoločnosti pochopiť, že našich rómskych bratov a sestry musíme prijať.“

Text vychádza v spolupráci s pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá od roku 1947 pomáha trpiacim všade tam, kde sú prenasledovaní pre vieru alebo sú v existenčnej núdzi. Pôvodne vyšiel na stránke ACN.