S Dorotou Sadovskou o jej oltárnom obraze v Šaštíne a tvárach svätcov

Súčasťou liturgického priestoru v Šaštíne, kde odslúži Svätý Otec František svätú omšu, bude obraz svätého Jozefa, ktorý namaľovala Dorota Sadovská. Liturgický priestor navrhol architekt Michal Bogár s tímom Bogar Architekti a ER Atelier, dominuje mu kríž od sochára Martina Lettricha a socha šaštínskej Madony, doplní ich obraz sv. Jozefa. V spolupráci s architektom Michálom Bogárom budú v priestoroch troch sakristií umiestnené aj ďalšie výtvarné diela od Milana a Kláry Bočkayovcov, Vladimíra Kordoša, Laca Čarného, Jozefa Jankoviča, Rudolfa Sikoru, Veroniky Rónaiovej a Fera Guldana. 

Dorota Sadovská (1973) aktívne pôsobí na výtvarnej scéne od polovice 90. rokov 20. storočia. Venuje sa predovšetkým maľbe, ale pracuje aj s fotografiou, videom, inštaláciou a performanciou. Dlhodobou témou jej diel sú svätci, pre liturgický priestor v Šaštíne, kde bude 15. septembra sláviť sv. omšu pápež František, namaľovala obraz svätého Jozefa. Aktuálne prebieha jej výstava Spiritualita v Oblastnej galérii v Liberci. 

Vaša tvorba je verejnosti známa predovšetkým témou svätcov a svätíc. Častejšie ako v sakrálnych priestoroch ich máme možnosť vidieť v galériách doma a v zahraničí. Svoju cestu však začínali na strope súkromnej kaplnky jezuitov v centre Bratislavy. Išlo o vašu bakalársku prácu z roku 1995. V súčasnom umení ide skôr o okrajovú tému. Ako ste sa k nej dostali a čo vás pri nej drží dodnes? 

Študovala som maľbu u Rudolfa Sikoru, ktorý mal vtedy sabatický rok a zastupoval ho Ladislav Čarný, vďaka ktorému som sa téme odvážila venovať. Inšpirovali ma aj prednášky profesora Ivana Rusinu o barokovom umení, pamätám si, ako sugestívne opisoval umučenie svätých. Páčilo sa mi to ako téma, ktorá zlučuje dve najväčšie témy v umení – lásku a smrť, a to veľmi špecifickým spôsobom.