Štandard oslovil predstaviteľov slovenskej menšiny aj Srbov. Zatiaľ čo v krajine nastávajú výrazné zmeny, zahraničnopolitické smerovanie Belehradu sa nateraz nemení.
Podporovatelia volebnej kandidátky „Študentská listina – Študenti víťazia“ oslavujú po parlamentných voľbách v Belehrade v Srbsku 26. októbra 2026. Foto: Uroš Arsić/Reuters
Večerné vysielanie Rozhlasu a televízie Vojvodiny (RTV) v severosrbskom Vojvodinskom autonómnom kraji sa 26. októbra začalo ospravedlnením divákom a oznámením, že viacerí zamestnanci boli po oznámení výsledkov volieb prepustení.
„Verejnoprávne vysielanie si dlhé roky neplnilo svoju funkciu. Mlčalo, privieralo oči, informovalo zaujato, podávalo nekritické správy, nekládlo správne otázky alebo sa nepýtalo vôbec. A za to dlhujeme divákom ospravedlnenie,“ povedal moderátor.
Podporovateľ volebnej kandidátky „Študentská listina – Študenti víťazia“ oslavuje spolu s policajtom po parlamentných voľbách v Belehrade v Srbsku 26. októbra 2026. Foto: Uroš Arsić/Reuters
Koniec jednej éry
Podobne ako v prípade Maďarska v lete tohto roku aj v Srbsku dochádza k zmenám vo verejnoprávnych médiách po parlamentných voľbách. Na poludnie 26. októbra, deň po voľbách, bolo po sčítaní 99 percent hlasov už nespochybniteľné, že vláda Aleksandara Vučića v Srbsku sa skončila.
Vučić najprv ako premiér a neskôr ako prezident riadil krajinu od roku 2014. Jeho Srbská pokroková strana (SNS) na čele volebnej koalície s názvom „Zjednotené Srbsko“ získala vo voľbách 39 percent hlasov a jej kandidáti tak po 14 rokoch zasadnú do Národného zhromaždenia ako opozičníci. Hlavná opozičná sila, Študentská listina – Študenti víťazia, získala 52 percent.
Ako však pripomína srbská služba BBC, Vučićovi spolustraníci naďalej riadia všetky samosprávy, ako aj Vojvodinu. Tá má status autonómneho kraja, rovnako ako Kosovo a Metochija, ktoré Srbsko označuje ako autonómny kraj. Slovensko spolu s Ukrajinou, Ruskom, Španielskom a ďalšími krajinami neuznáva nezávislosť Kosova, vyhlásenú v roku 2008.
Zatiaľ čo vo Vojvodine volilo Vučićovu kandidátku necelých 40 percent voličov a hnutie Študentská listina (SL) viac ako 52 percent voličov, vo väzniciach získala SNS viac ako 65 percent hlasov. Vučićovi dali prednosť aj voliči zo srbskej komunity v Kosove: študenti tam získali necelých 21 percent a vláda 72 percent hlasov.
Vučić si totiž vďaka prorežimným médiám dlhodobo budoval obraz ochrancu Kosova a tamojších Srbov, hoci ako pre Štandard povedal belehradský vysokoškolák Radmilo Tomić, tento obraz nezodpovedal skutočnosti: „Práve počas vlády SNS boli uznané kosovské evidenčné značky, pasy umožňujúce občanom Kosova voľné cestovanie a kosovské ustanovizne prevzali viaceré právomoci.“
Symbol protestov – krvavý odtlačok ruky. Foto: Daniel Halaj/Štandard
Slováci zo Srbska
Na Slovenských národných slávnostiach v meste Báčsky Petrovec vo Vojvodine sa 9. augusta 2025 odohral útok na výstavu fotografií dokumentujúcich študentské protesty v Srbsku. Premiér Robert Fico (Smer) vtedy uviedol, že útok nemá so slovenskou menšinou nič spoločné.
Slováci z Báčskeho Petrovca na sociálnej sieti reagovali vymenovaním prešľapov Vučićovej vlády voči slovenskej menšine – úpadok miestneho slovenského školstva, ukončenie vydávania dokladov v slovenčine a ďalšie porušovanie srbskej ústavy vo vzťahu k slovenskej menšine vo Vojvodine.
Slováci napriek útokom naďalej tvorili neoddeliteľnú súčasť protestného hnutia a z údajov na srbskom volebnom portáli vyplýva, že v slovenských obciach vo Vojvodine získala Vučićova strana ešte menej hlasov, ako bol vojvodinský priemer, a už vôbec sa to nedá porovnať s celosrbským priemerom. Naopak, študentská kandidátka získala viac.
Pripomeňme, že vo Vojvodine je okrem srbčiny päť úradných jazykov: slovenčina, rusínčina, maďarčina, chorvátčina a rumunčina. Napríklad do už spomenutého Báčskeho Petrovca prišli prví Slováci v roku 1745, pričom najviac ich bolo z novohradského Málinca. Nateraz predstavujú Slováci viac ako 80 percent obyvateľov tohto 6-tisícového mesta.
Slovák zo Srbska Michael Kotváš nakrútil dlhý rad voličov pred konzulátom vo Viedni. Video: Michael Kotváš pre Štandard
Premiér otčiny
Štandard oslovil aj Leonóru Súdiovú, dirigentku a pedagogičku zo slovenskej obce Selenča vo Vojvodine, členku tamojšej Ľudovej hudby Súdiovci. Jej otec Juraj Súdi verejne podporil SL a nahral hudbu pre pieseň Domovina, ktorej slová vychádzali z veršov nesených v roku 2025 na protivládnych protestoch.
V súvislosti s útokmi v Báčskom Petrovci Súdiová dodáva, že slovenské médiá podávali pre neznalosť pomerov vo Vojvodine čiastočne skreslený obraz. Slováci sú totiž medzi vojvodinskými Srbmi známi ako pracovitý národ a pred Srbmi a Slovákmi v policajných rovnošatách ich bránili aj ich srbskí spoluobčania.
Úrad premiéra, prezidenta či šéfa rezortu diplomacie vnímajú tamojší Slováci inak ako Slováci na Slovensku, keďže vnútroštátne kauzy a boj opozície a vlády sú pre nich nezaujímavé. Pre Slovákov v Srbsku je premiér predstaviteľom ich otčiny, a preto ich podľa Súdiovej veľmi sklamalo, keď sa ich v lete 2025 premiér nezastal a následne na jeseň 2026 pred voľbami otvorene podporil Vučića.
„Slováci v Srbsku vidia, že domy kultúry nefungujú, vedia, ako sa lajdácky budujú cesty, ako sa kradnú hlasy vo voľbách. Od pádu strechy v Novom Sade, ktorý spustil protivládne protesty, došlo aj k ďalším tragédiám. V januári vyhorel starobinec a niekoľko dôchodcov uhorelo zaživa. Po rekonštrukcii padali stropy aj malta zo stien vo viacerých školách,“ vymenúva Súdiová prípady, ktoré odporcovia vlády spájajú s rozsiahlym úplatkárstvom.
Študenti podľa slovenskej dirigentky dodali nádej, že by sa Srbsko mohlo večného úplatkárstva a nekončiacej Vučićovej vlády zbaviť. Zároveň pripomína, že členmi SL sú vzdelaní doteraz politicky neexponovaní ľudia, medzi nimi aj Slovenka z Báčskeho Petrovca a Slovák z obce Padina, kde Slováci predstavujú viac ako 90 percent obyvateľov.
Občania Srbska, ktorí sa v čase volieb zdržiavali na Slovensku, chceli voliť na veľvyslanectve v Bratislave. To však krátko pred voľbami vyhlásilo, že práve počas volebného víkendu bude maľovať, a voliť teda nebude možné. Viacerí Slováci zo Srbska vrátane Michaela Kotváša tak išli voliť na konzulát do Viedne.
Voliči SL volili na odporúčanie hnutia hneď ráno a s vlastnými perami, čo malo znížiť možnosť falšovania výsledkov. Aktivisti vo volebných miestnostiach a ich okolí – v Srbsku aj v zahraničí – tiež dohliadali na to, aby sa po vzore predchádzajúcich rokov nekonal volebný vláčik, v Srbsku nazývaný bulharský voz (бугарски воз). Medzi atestovanými osobami dohliadajúcimi na priebeh volieb boli aj Slováci zo Srbska.
Stávalo sa tiež, že vybraných ľudí provládni aktivisti vydierali, aby hlasovali podľa potreby a následne volebný lístok aj s preukazom totožnosti odfotili ako dôkaz, že volili, ako od nich žiadali. SL však vytvorila pred ostatnými voľbami aplikáciu, ktorá na fotke upravovala krúžky a ľudia tak mohli voliť SL bez následkov.
„Ročne aj 20 ľudí zomrie pre úplatkárstvo. Tieto život ohrozujúce problémy, zásahy vlády do verejnoprávnych a už aj do súkromných médií, všadeprítomná atmosféra strachu, nezamestnávanie a vyhadzovanie z práce opozične ladených ľudí, to sú prvoradé veci, s ktorými sa musí SL boriť,“ hovorí Súdiová s tým, že na Slovensku ju počas posledných volieb prekvapilo, ako otvorene ľudia hovoria o tom, koho a prečo volia.
Študentské hnutie podľa Súdiovej už v krajine porazilo atmosféru strachu. Keď jej otec ako kultúrny predstaviteľ verejne podporil študentské hnutie, provládni aktivisti začali roznášať letáky, na ktorých ho obviňovali zo sprenevery a krádeže.
Hnutie SL však nabádalo odporcov vlády k spolupatričnosti a Súdi sa tak namiesto osočovania dočkal podpory. Podobne to dopadlo s Patrikom Malinom, Súdiovej ujcom a riaditeľom školy v slovenskej obci Pivnica, ktorého po útokoch zo strany provládnych síl prišli podporiť priamo pred školu obyvatelia z dvoch slovenských obcí.
Pasy Slovákov zo Srbska v deň volieb. Foto: Leonóra Súdiová pre Štandard
Žiadne zbrane pre Ukrajinu
Občianka Ruska a Izraela Xenija Sobčaková, údajne krstná dcéra ruského prezidenta Vladimira Putina, pozvala v októbri Vučića na rozhovor, ktorý bol zverejnený na jej kanáli s viac ako štyrmi miliónmi odberateľov.
Vučić v ňom prezradil, že si s Putinom tyká, a tiež predpovedal, že v prípade víťazstva študentskej kandidátky Belehrad zavedie sankcie proti Kremľu. Avšak Jovo Bakić, významný predstaviteľ SL, pre portál RT Balkan – patriaci pod ruský holding Russia Today – ešte v deň volieb potvrdil, že nová vláda proti Rusku sankcie nezavedie.
„Rusko si vážime ako veľmoc, ako historicky významného partnera a v mnohých prípadoch aj ako nášho ochrancu. V tejto otázke sa nič nezmení. Sankcie, ktoré by malé Srbsko zaviedlo voči Rusku, by nič nezmenili, no zo symbolického hľadiska by to bolo veľmi zlé,“ povedal Bakić, čím zopakoval postoj strany z konca septembra.
Kremeľ prostredníctvom hovorcu Dmitrija Peskova vyhlásil, že spolupráca s Belehradom sa porážkou Vučića vo voľbách nekončí. Hnutie SL sa podľa Bakića dostalo k moci preto, aby riešilo problémy Srbov, a nie vyhovovalo očakávaniam v zahraničí, takže spolupráca s Ruskom pokračuje.
„Prípad Ukrajiny, Maďarska, Albánska a teraz aj Srbska dokazuje, že napriek predstavám novinárov z USA a zo západnej Európy môže ľud proti tyranii povstať aj pod národnými zástavami, nie iba pod zástavami LGBT, krajnej ľavice a iných protieurópskych hodnôt,“ hovorí pre Štandard Srb Milan Totarvaj zo Šumadije.
Úspech študentského hnutia podľa neho spočíval v tom, že sa vyhýbalo témam, ktoré národ rozdeľujú, a kládlo dôraz na potrebu konca Vučićovej vlády. Je podľa neho smiešne, že niektoré médiá vôbec spomínajú odmietavý postoj SL k nezávislosti Kosova: „Keby hnutie SL vyhlásilo, že Kosovo nie je Srbsko, nemalo by najmenšiu šancu.“
„Teraz, v možnostiach demokratického zápasu o moc, už budú môcť strany presadzovať postoj podporujúci Putina alebo Ukrajinu, ale pred porážkou Vučića by to bolo bývalo kontraproduktívne,“ dodáva Totarvaj k sledovanej otázke možnej zmeny belehradského postoja k rusko-ukrajinskej vojne.
Podobne aj slovenská dirigentka zo Selenče dodáva, že opozícia donedávna nemohla Vučića poraziť, lebo sa delila na proeurópske a prokremeľské strany a hnutia a až študentská kandidátka kládla dôraz na Vučićov pád bez ohľadu na hodnotové a zahraničnopolitické otázky.
Hnutie už vyhlásilo, že na rozdiel od predchádzajúcej vlády ukončí dodávky zbraní do vojnových oblastí, teda aj na Ukrajinu, a to aj prostredníctvom dodávok, ktoré na Ukrajinu doručujú zbrane cez západných sprostredkovateľov.
Program hnutia SL udeľuje najväčšiu pozornosť potrebe vnútorných reforiem – boju proti úplatkárstvu, slobode médií, preverovaniu pôvodu majetku verejných činiteľov či reforme školstva. Predstavitelia SL tiež navrhujú, aby sa o otázke vstupu Srbska do Európskej únie rozhodlo v referende. Podmienkou vstupu však nateraz zostáva uznanie nezávislosti Kosova.
SL získa po víťazstve vo voľbách s rekordnou účasťou oprávnených voličov približne 140 z 250 kresiel parlamentu, zatiaľ čo vučićovci 104, maďarská a albánska menšinová kandidátka po dvoch a ďalšie dve kandidátky po jednom kandidátovi.
Nový parlament by mal podľa zákona zasadnúť do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb, a následne začne plynúť lehota na zostavenie vlády. Po predčasných parlamentných voľbách čakajú Srbsko aj predčasné prezidentské, a to v novembri alebo decembri tohto roku. Strane však nateraz chýba jasný vodca aj stranícka hierarchia.
