EÚ zaostáva v plnení záväzku znížiť chudobu. Viac prerozdeľovania brzdí hospodársky rast

Vydanie z roku 2026 uvádza počet 72,4 milióna, čo je taká malá zmena, že sa prakticky zmestí do štatistickej chyby.

Situácia je o niečo lepšia v prípade ľudí trpiacich materiálnou depriváciou. V správe z roku 2023 si 28,7 milióna ľudí nemohlo dovoliť väčšinu z 13 položiek považovaných za nevyhnutné na zabránenie materiálnej deprivácii. Do roku 2026 tento počet klesol na 26,9 milióna.

Tretia kategória zahŕňa ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce (podiel osôb žijúcich v domácnostiach, ktorých členovia sú takmer bez práce). V správe z roku 2023 táto skupina predstavovala 27,3 milióna ľudí. Vydanie z roku 2026 uvádza číslo 26,1 milióna.

Hoci tieto čísla naznačujú zlepšenie životných podmienok najzraniteľnejších ľudí v EÚ, stojí za to pripomenúť, že k týmto zmenám došlo v dôsledku pandémie v rokoch 2020 až 2021, keď vlády v celej EÚ zastavili alebo výrazne obmedzili hospodársku činnosť. Návrat k normálu bol pomalší ako samotné uzavretie, čo mohlo predĺžiť obdobie, počas ktorého bolo nezvyčajne veľké množstvo ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Takmer bez zmeny

Stojí tiež za zmienku, že počet ľudí, ktorí trpia všetkými tromi formami deprivácie, sa takmer nezmenil. V správe z roku 2023 bolo 5,6 milióna Európanov ohrozených chudobou, materiálnou depriváciou a veľmi nízkou intenzitou práce v domácnostiach.

V správe z roku 2026 sa tento počet zvýšil na 5,7 milióna.

Môže prerozdelenie znížiť chudobu?

To vyvoláva dôležitú otázku: aké politiky EÚ plánuje na dosiahnutie svojho cieľa znížiť počet ľudí ohrozených chudobou o 15 miliónov?

Správy Eurostatu o životných podmienkach sú čisto popisné a zameriavajú sa skôr na príslušné štatistické ukazovatele než na diskusiu o politikách. Obsahujú však jeden ukazovateľ, ktorý ponúka východiskový bod pre takúto diskusiu: príjmovú nerovnosť.

Eurostat zverejňuje užitočné štatistiky na posúdenie toho, ako vládne politiky znižujú ekonomickú nerovnosť. Pomocou Giniho koeficientu, ktorý štatisticky vyjadruje mieru nerovnosti v rozdelení príjmov, majetku alebo spotreby v rámci daného štátu alebo sociálnej skupiny, možno posúdiť, do akej miery sociálne dávky financované z daní prispievajú k prerozdeľovaniu príjmov v spoločnosti.

Čím väčšie je zníženie Giniho koeficientu, tým úspešnejšie sú sociálne dávky pri znižovaní príjmovej nerovnosti.

Podľa údajov z roku 2025 dosiahli Belgicko a Fínsko najväčšie zníženie príjmovej nerovnosti spomedzi 27 členských štátov EÚ. V Belgicku dosahoval Giniho koeficient hodnotu 45,5 pred zohľadnením sociálnych transferov a 23,4 po ich zohľadnení. To predstavuje zníženie príjmovej nerovnosti o 48,6 percenta.

Hoci znižovanie príjmovej nerovnosti nie je v správe o životných podmienkach výslovne uvedené ako cieľ politiky, je súčasťou širšieho kontextu dosiahnutia cieľa EÚ vymaniť 15 miliónov ľudí z chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Stojí preto za to položiť si otázku, či má znižovanie príjmovej nerovnosti merateľný vplyv aj na tri ukazovatele sociálnej deprivácie.

Eurostat zverejňuje údaje o chudobe, materiálnej deprivácii a veľmi nízkej intenzite práce v domácnostiach. Iba údaje o chudobe sú však dostatočne spoľahlivé na to, aby umožnili zmysluplné porovnanie s príjmovou nerovnosťou.

Korelačná analýza Giniho koeficientov a mier chudoby v 27 členských štátoch EÚ v rokoch 2014 až 2025, zahŕňajúca 298 pozorovaní, ukazuje, že chudoba má tendenciu klesať, keď sociálne dávky znižujú príjmovú nerovnosť.

Pri zoradení pozorovaní od najväčšieho po najmenšie zníženie Giniho koeficientu analýza poukazuje na to, že miery chudoby sú najvyššie tam, kde je zníženie príjmovej nerovnosti najmenšie. Väčšie zníženie Giniho koeficientu súvisí s nižšími mierami chudoby.

Existuje však hranica, do akej miery môžu sociálne dávky znižovať chudobu. Keď zníženie Giniho koeficientu v dôsledku sociálnych dávok presiahne 40 percent, ich vplyv na chudobu rýchlo slabne.

Pri vyvodzovaní záverov z čisto korelačných údajov je vždy potrebná opatrnosť. Napriek tomu sú porovnania tohto druhu kľúčové pre ekonomické modelovanie vrátane niektorých z jeho najpokročilejších aplikácií. Môžu preto poskytnúť užitočný základ pre ďalšie skúmanie politicky významných otázok.

V kontexte cieľa EÚ týkajúceho sa vymanenia sa 15 miliónov ľudí z chudoby môže zdanlivo obmedzená účinnosť sociálnych dávok pri znižovaní chudoby pomôcť vysvetliť, prečo správy o životných podmienkach vykazujú taký malý pokrok.

To vedie k ďalšej otázke: prečo sa zdá, že rozsiahlejšie prerozdeľovanie prostredníctvom sociálnych dávok stráca svoju účinnosť pri znižovaní chudoby?

Vzťah medzi prerozdeľovaním a rastom

Jedno z možných vysvetlení vychádza z predpokladu, že komplexné sociálne dávky si vyžadujú vyššie zdanenie než obmedzenejšie programy.

Dá sa argumentovať, že vyššie dane potláčajú hospodársku činnosť a spomaľujú rast HDP.

Ak prijmeme tieto dve premisy, hoci len s cieľom preskúmať tento argument, ďalším krokom je porovnanie zníženia Giniho koeficientu s rastom HDP v tých istých krajinách.

Analýza 270 pozorovaní za 10 rokov odhaľuje jasný posun vo vzťahu medzi hospodárskym rastom a rozsahom prerozdeľovania prostredníctvom sociálnych dávok.

Spočiatku je rozširovanie sociálnych dávok spojené s vyšším hospodárskym rastom. Inými slovami, korelácia je pozitívna.

Keď však zníženie Giniho koeficientu presiahne približne 35 percent, vplyv na hospodársky rast sa stáva negatívnym. Ak vláda zvýši výdavky na sociálne dávky z úrovne, pri ktorej znižuje príjmovú nerovnosť o približne 35 percent, na úroveň, kde toto zníženie presahuje 45 percent, môže prísť až o jeden celý percentuálny bod rastu HDP. Túto stratu by bolo možné pripísať výlučne rozsiahlejšiemu rozširovaniu sociálnych dávok.

Opätovne je dôležité mať na pamäti obmedzenia korelačnej analýzy s dvoma premennými. Zistenie, že ambicióznejšie politiky prerozdeľovania sú spojené so slabším hospodárskym rastom, si však zaslúži širšiu diskusiu.

To platí najmä v EÚ, kde členské štáty často ukladajú daňové zaťaženie vo výške 45 percent HDP alebo viac a kde reálny rast HDP dosahoval v tomto desaťročí doteraz v priemere menej ako 1,3 percenta ročne.

To je o viac ako 1,1 percentuálneho bodu ročne menej ako miera rastu v USA.

Keby EÚ dosiahla takú úroveň rastu HDP ako USA, jej hospodárstvo by len v roku 2025 vygenerovalo takmer jeden bilión eur (1,2 bilióna USD) navyše v rámci hospodárskej činnosti.

Tieto dodatočné výdavky domácností, kapitálové investície, mzdy, daňové príjmy a verejné výdavky by podstatne prispeli k tomu, aby sa EÚ priblížila k svojmu cieľu vymaniť 15 miliónov ľudí z chudoby.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.