Desať ekonomických dôvodov, prečo by sme mali skoncovať so striedaním času

V súčasnosti existuje prinajmenšom 10 ekonomických argumentov, prečo striedanie štandardného a letného času ukončiť.

1. Úspory elektriny sú prakticky zanedbateľné

Ekonómovia Tomáš Havránek, Dominik Herman a Zuzana Iršová v roku 2018 publikovali v odbornom časopise The Energy Journal metaanalýzu 44 štúdií zahŕňajúcich 162 odhadov.

Priemerná úspora elektriny počas obdobia letného času vyšla iba na 0,34 percenta. Po zohľadnení rozdielov v metodologickej kvalite štúdií ich preferovaný odhad dosahoval dokonca len 0,01 percenta. Pôvodné ekonomické zdôvodnenie letného času sa tak prakticky vytráca.

2. Letný čas môže spotrebu elektriny dokonca zvyšovať

Ekonómovia Matthew Kotchen a Laura Grantová zistili na dátach amerického štátu Indiana pravý opak očakávaných úspor. Zavedenie letného času zvýšilo spotrebu elektriny domácností približne o jedno percento. Ušetrilo sa na osvetlení, ale viac energie spotrebovali vykurovanie a klimatizácia. Štúdia vyšla v roku 2011 v The Review of Economics and Statistics.

Pre náš región nejde o priamo prenositeľný výsledok, ale dokazuje, že letný čas nemusí automaticky znamenať energetickú úsporu.

3. Unavení zamestnanci pracujú menej produktívne

Výskumníci David Wagner, Christopher Barnes a ich kolegovia v roku 2012 v Journal of Applied Psychology doložili, že po jarnom posune času zamestnanci častejšie využívajú internet namiesto práce. Nedostatok spánku totiž oslabuje sústredenie a sebakontrolu. V ekonomike, ktorá stojí na práci miliónov ľudí, predstavuje aj krátkodobý pokles produktivity potenciálne značné náklady.

Mohlo by Vás zaujímať V Európskej centrálnej banke sa schyľuje k zemetraseniu

4. Malý pokles produktivity môže znamenať značné straty

Ak by jarná zmena času znížila výkon českej ekonomiky počas piatich pracovných dní iba o 0,5 percenta, pri veľkosti českého HDP by to predstavovalo približne 800 miliónov korún (32,9 milióna eur). Pri jednopercentnom poklese by išlo zhruba o 1,6 miliardy korún (65,8 milióna eur).

Na Slovensku, ktorého HDP dosiahlo v roku 2025 v bežných cenách približne 136,8 miliardy eur, by rovnaký ilustratívny výpočet znamenal pri poklese výkonu o 0,5 percenta počas piatich pracovných dní stratu približne 13,7 milióna eur. Pri jednopercentnom poklese by podľa prepočtu Štandardu išlo o 27,4 milióna eur.

Samozrejme, ide len o orientačný model, ktorý má ukázať, že aj veľmi malý krátkodobý pokles produktivity môže v celkovom vyjadrení znamenať stratu miliónov eur.

5. Zmena času zvyšuje riziko pracovných úrazov

Christopher Barnes a David Wagner analyzovali americký ťažobný priemysel za 24 rokov. Zistili, že v pondelok po jarnom posune času pribúda pracovných úrazov a ich následky bývajú vážnejšie.

Počet stratených pracovných dní pre úrazy bol približne o 68 percent vyšší ako v bežných porovnávaných pondelkoch. Zamestnanci pritom spali v priemere o 40 minút menej.

Pre priemyselne orientované krajiny predstavuje takéto zistenie dôležitý varovný signál.

6. Viac dopravných nehôd znamená ďalšie náklady

Štúdia Josefa Fritza a jeho kolegov, publikovaná v roku 2020 v Current Biology, analyzovala viac ako 730-tisíc smrteľných dopravných nehôd v USA. V týždni po jarnej zmene času zistila približne šesťpercentné zvýšenie rizika. Dopravné riziko je relevantné najmä pre rannú prevádzku.

Pre štáty, ktorých ekonomika je silne závislá od automobilovej dopravy a logistiky, ide o potenciálne náklady v podobe škôd, oneskorení aj výpadkov pracovnej sily.

Mohlo by Vás zaujímať Nobelova cena za ekonómiu má bližšie k peňaženke ľudí, než sa zdá

7. Zmena času môže zvyšovať výdavky zdravotníctva

Metaanalýza Anke Hurstovej a jej kolegov z roku 2024, zahŕňajúca 12 štúdií z 10 krajín, zistila, že v obmedzenom období po jarnom prechode času hrozí približne štvorpercentné zvýšenie relatívneho rizika infarktu.

To môže predstavovať hroziace dodatočné náklady na liečbu, rehabilitáciu a pracovnú neschopnosť. Zdravotné následky tak majú aj svoj ekonomický účet.

8. Menej zdravotných komplikácií znamená viac odpracovaných dní

Okrem priamych zdravotníckych nákladov existujú aj nepriame straty. Každá vážna zdravotná komplikácia môže znamenať týždne neprítomnosti v práci, náklady na zastupovanie zamestnanca alebo jeho dlhodobo znížený výkon.

V ekonomike, ktorá sa borí s nedostatkom niektorých kvalifikovaných pracovníkov, môžu byť tieto straty citeľné. Odstránenie jarného časového šoku by mohlo časť takýchto nákladov obmedziť, hoci presnú úsporu je ťažké vyčísliť.

9. Striedanie času komplikuje dopravu, energetiku aj informačné systémy

Dvakrát ročne sa musia prispôsobovať cestovné poriadky, plánovanie zmien, účtovná evidencia, rezervačné systémy alebo energetické obchodovanie. Hodina, ktorá na jar zmizne a na jeseň sa opakuje, komplikuje spracovanie dát a prevádzku nepretržitých služieb.

Európska komisia v návrhu na zrušenie striedania času z roku 2018 upozornila, že odstránenie pravidelných zmien by znížilo administratívnu záťaž podnikov. Jednorazové náklady na prechod by však bolo nutné započítať.

Mohlo by Vás zaujímať Ekonomická záhada: v Európe rastú ceny plynu skokovo, no v Amerike takmer vôbec

10. Striedanie času môže negatívne ovplyvňovať finančné rozhodovanie

Ekonómovia Mark Kamstra, Lisa Kramerová a Maurice Levi v roku 2000 publikovali v American Economic Review štúdiu upozorňujúcu na mimoriadne slabé akciové výnosy po víkende spojenom so zmenou času.

Nová pracovná štúdia NBER z roku 2025 napriek tomu opäť naznačuje súvislosť medzi narušením spánku a horšími výsledkami individuálnych investorov. Presný vplyv na kapitálový trh nie je známy, ale zmeny biologických rytmov môžu mať význam aj tam, kde rozhoduje zdanlivo čisto racionálna kalkulácia.

Súčasný systém tak čoraz viac pripomína historický prežitok. Úspory elektriny, ktorými sa kedysi obhajoval, sú mizivé, zatiaľ čo jeho vedľajšie náklady môžu byť podstatne vyššie.

Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.