Od stredovekej alchýmie k jadrovej fyzike
Alchymisti v starovekom Grécku, islamskom svete a Európe po stáročia hľadali spôsoby, ako premeniť neušľachtilé kovy, najmä olovo a ortuť, na zlato. Medzi najznámejších patril Isaac Newton, ktorý popri svojej prelomovej práci v matematike a fyzike venoval značnú pozornosť aj alchymistickým experimentom.
Títo prví experimentátori nechápali, že premena jedného prvku na iný si vyžaduje zmenu jeho atómového jadra. To nedokáže žiadna chemická reakcia.
Moderná jadrová fyzika však takéto premeny umožňuje. Proces navrhovaný spoločnosťou Marathon Fusion spočíva v bombardovaní ortuti-198, stabilného izotopu ortuti, vysokoenergetickými neutrónmi. Pri reakcii vzniká rádioaktívna ortuť-197, ktorá sa následne rozpadá na zlato-197, stabilný izotop nachádzajúci sa v prírodnom zlate.
Výsledný materiál nie je napodobenina. Je to skutočné zlato, ktoré je z chemického aj fyzikálneho hľadiska nerozoznateľné od zlata vyťaženého zo zeme.
Vedci už dokázali, že výroba zlata prostredníctvom jadrových reakcií je možná. V máji 2025 CERN oznámil, že pri experimentoch vo Veľkom hadrónovom urýchľovači vznikalo približne 89-tisíc jadier zlata za sekundu.
Išlo o mimoriadne malé množstvá. V rokoch 2015 až 2018 sa pri štyroch hlavných experimentoch v tomto urýchľovači vytvorilo odhadom 29 pikogramov zlata, teda príliš málo na to, aby ho bolo možné vidieť voľným okom.
Marathon Fusion verí, že časom dokáže dosiahnuť oveľa ambicióznejší cieľ.
Päť ton zlata z jediného reaktora?
Vo vedeckej práci zverejnenej v júli 2025 spoločnosť Marathon Fusion navrhla využívať intenzívny tok neutrónov vznikajúci v jadrových fúznych reaktoroch na výrobu zlata ako vedľajšieho produktu výroby elektriny.
Podľa jej simulácií by fúzna elektráreň s elektrickým výkonom jeden gigawatt mohla teoreticky vyprodukovať približne päť ton zlata ročne.
Takéto zariadenie by malo dva zdroje príjmov: elektrinu a drahé kovy.
Spoločnosť založená v roku 2023 vyvíja aj plazmové odstredivky na oddeľovanie izotopov. Táto technológia je nevyhnutná pre navrhovaný výrobný proces.
Jej najnovšie oznámenie predstavuje ďalší krok v experimentálnom výskume, hoci deklarovaný rekord vo výrobe zlata zatiaľ nebol nezávisle overený zverejnenou sériou meraní.
Marathon zatiaľ nepreukázal, že dokáže priemyselne vyrábať zlato v komerčne významných množstvách. Odhad piatich ton zostáva teoretickou prognózou, nie dosiahnutým výsledkom.
Mohlo by zlato nasledovať laboratórne diamanty?
Možné dôsledky sa ukážu jasnejšie pri porovnaní s iným vzácnym materiálom, ktorého trh už technológie zmenili: diamantmi.
Tie sa po stáročia prezentovali ako mimoriadne vzácne prírodné poklady, symboly luxusu, romantiky a trvalej hodnoty. Vedci však napokon vyvinuli metódy výroby pravých diamantov v laboratóriách, a to za vysokého tlaku a teploty alebo chemickým naparovaním.
Tieto diamanty majú v podstate rovnakú kryštálovú štruktúru a chemické zloženie ako ich vyťažené náprotivky. S rozširovaním výrobných kapacít sa laboratórne diamanty stávali cenovo dostupnejšími, čím vytvorili silnú konkurenciu na trhu so šperkami a tlak na pokles cien.
Porovnanie so zlatom je lákavé. Ak vedci dokážu vyrábať pravý drahý materiál vo veľkých množstvách, jeho vzácnosť už nemusí byť taká samozrejmá.
Je tu však zásadný rozdiel. Diamanty tvorí uhlík, ktorý je hojne zastúpeným prvkom. Výroba zlata si vyžaduje jadrovú premenu, ktorá je technicky oveľa náročnejšia a spotrebuje veľké množstvo energie.
Zlato navyše nie je iba luxusným tovarom. Centrálne banky, investori a vlády ho držia aj ako finančnú rezervu.
Podľa údajov Svetovej rady pre zlato, citovaných v sprievodnej rešerši, sa v roku 2025 na celom svete vyťažilo približne 3 815 ton zlata. Aj desať hypotetických fúznych reaktorov, z ktorých by každý ročne vyprodukoval päť ton zlata, by prinieslo iba ďalších 50 ton. To zodpovedá približne 1,3 percenta ročnej ťažby.
Na výraznú zmenu celosvetovej ponuky by boli potrebné stovky úspešne fungujúcich reaktorov.
Háčik je v energii, nákladoch a rádioaktivite
Výzvou je vyrábať zlato tak, aby sa to ekonomicky oplatilo. Jadrové reakcie si vyžadujú mimoriadne zložitú infraštruktúru, veľké množstvo energie a drahé zariadenia. Hoci by jadrová fúzia teoreticky mohla poskytovať elektrinu aj neutróny potrebné na výrobu zlata, jej komerčná životaschopnosť pri výrobe elektriny zatiaľ nebola preukázaná.
Navrhovaný experimentálny reaktor spoločnosti Marathon v San Franciscu má dosiahnuť fúzny výkon iba jeden kilowatt. To je úplne iná mierka než komerčná elektráreň s výkonom jeden gigawatt.
Existujú aj ďalšie komplikácie. Potrebný izotop ortuti-198 tvorí iba približne desať percent prirodzene sa vyskytujúcej ortuti. Proces navrhovaný spoločnosťou Marathon by si vyžadoval obohatenie na približne 90 percent, čo by výrazne zvýšilo technickú náročnosť aj náklady.
Ďalším problémom je rádioaktivita. Hoci je zlato-197 stabilné, pri výrobe môžu vznikať aj nežiaduce rádioaktívne izotopy. V závislosti od zloženia konečného produktu by mohlo byť potrebné dlhodobé skladovanie a čistenie, kým by sa zlato dalo komerčne využiť.
A aj keby sa technické prekážky podarilo prekonať, nič nezaručuje, že trhová hodnota vyrobeného zlata prevýši náklady na jeho výrobu.
Moderná alchýmia tak zatiaľ zostáva skôr mimoriadnym vedeckým úspechom než komerčnou revolúciou. Svoje zlato preto ešte nepredávajte.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
