Ako informovala prezidentka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) Eva Horníková, počas príprav zákonov nedostala žiadny návrh od akéhokoľvek riaditeľa, ktorý by mal byť do reformy alebo zákona zapracovaný, respektíve na ktorý by bolo potrebné upozorniť.
„Teraz, keď už je to na svete a je to v platnosti, tak vyjde nejaký otvorený list, ktorý podpíšu nielen riaditelia základných škôl,“ skonštatovala Horníková s tým, že medzi signatármi sú aj rôzne anonymné zoskupenia.
Horníková upozornila aj na to, že riaditelia a učitelia škôl mali počas diskusií, ktoré sa v novembri a decembri konali v deviatich mestách, priestor pýtať sa priamo ľudí tvoriacich tento zákon. Ich názory by boli podľa nej do materiálu zapracované a aplikované. Ako ju doplnil Drucker, na prednáškach bolo prítomných 2 200 riaditeľov škôl.
„Ja sa s nimi opäť rád stretnem a budem debatovať,“ povedal minister s tým, že v priebehu februára a marca rezort znova otvorí prihlasovanie na takéto školenia a semináre, aby viedli diskusiu.
Čo žiadajú riaditelia a učitelia
Ako spomínajú vo svojej výzve riaditelia, zástupcovia a zamestnanci základných škôl a školských zariadení, minister školstva podľa nich pri týchto nových zákonoch nereaguje na pripomienky kľúčových osôb v školstve.
Navrhované zmeny totiž považujú za „nedostatočne odborne prediskutované, právne nejasné a tiež potenciálne nebezpečné pre riadenie škôl a školských zariadení, ochranu práv detí a zákonných zástupcov, ako aj pre ochranu osobných údajov“.
Riaditelia a signatári v liste adresovanom ministrovi školstva prízvukujú, že navrhované zmeny v súčasnej podobe znižujú funkčnosť riadenia škôl, zvyšujú administratívnu záťaž a vytvárajú právne aj etické riziká, ktoré považujú za neprijateľné.
Nápor na riaditeľov
Riaditelia vnímajú priveľký nápor, ktorý sa na nich v rámci reformných zmien a zákonov kladie. „Je nemysliteľné, aby riaditeľ školy dokázal akceptovať všetky zmeny, ktoré sa majú realizovať často aj bez predĺženia času na ich prípravu,“ objasňujú v stanovisku.
Žiadajú tak o zavedenie prechodných ustanovení k niektorým povinnostiam, aby na ne mali dostatok času reflektovať.
„My sme zmeny pripravili tak, aby nepadli na ich plecia v jednom roku,“ oponoval Drucker s tým, že je jasne dané, čo začalo platiť 1. januára 2026, čo začne platiť až od septembra tohto roku a čo v priebehu ďalších rokov.
Žiak v Rade školy
Signatári vo svojich výhradách uvádzajú, že v zákone o školskej správe pribudla pozícia žiaka základnej školy v Rade školy, s čím jednoznačne nesúhlasia, a to z dôvodov, že dieťa nebude rozumieť dôležitým školským dokumentom, ktoré sa budú v Rade školy prerokúvať. Pýtajú sa tiež, kto bude za neplnoletého žiaka počas rokovania Rady školy niesť zodpovednosť a či ho má sprevádzať zákonný zástupca.
Zároveň ich zaujíma aj to, ako majú pred maloletým dieťaťom rozprávať „otvorene“, keďže dieťa si vysvetľuje veci inak a inak ich aj chápe. „Ako bude predseda Rady školy pristupovať k rokovaniu – na úrovni dieťaťa alebo dospelých?“ kladú otázky v liste adresovanom ministrovi školstva.
„Čo je také strašné na zástupcovi žiaka v Rade školy?“ reaguje Drucker s tým, že po prečítaní komentárov na sociálnej sieti pod príspevkom výzvy čítal samé „vymyslené a od reality odtrhnuté“ veci.
Ako ďalej objasnil, tento návrh začlenenia žiaka do Rady školy nie je nový a vznikol už pred šiestimi či siedmimi rokmi. Podľa slov ministra školstva ho v pripomienkovom konaní požadovala samotná Slovenská komora učiteľov.
„Nevidíme v tom žiadny problém, aby sa žiak vo veku 14 až 15 rokoch zúčastňoval na zasadnutí Rady školy, kde sa prerokúva školský poriadok,“ dodal Drucker na záver tohto bodu.
Je nutné pripomenúť, že už dávnejšie rezort oznámil, že hlasovaním v Rade školy sa člen vo všeobecnosti k ničomu nezaväzuje, nič nepodpisuje, ani nenadobúda žiadne práva či povinnosti. A to by platilo aj pre žiaka.
Aké zápisnice budú verejné?
Po novom by podľa platnej legislatívy mali byť zápisnice z pedagogických rád sprístupnené verejnosti, a teda ako verejné dokumenty. Riaditeľom škôl však nie je jasné, prečo sa informácie z takýchto interných dokumentov majú povinne zverejňovať.
Zdôrazňujú, že súčasťou zápisníc z pedagogických rád sú často aj veľmi citlivé informácie o žiakoch, s ktorými pedagogická rada pracuje, aby im zaistila čo najpriaznivejšie podmienky na vzdelávanie. Školy by tak pri porušení GDPR mohli byť vystavené možným súdnym sporom a pokutám.
„Pedagogická rada je tá, ktorá v zásade prerokúva kľúčové veci, a je jasne povedané, že veci, ktoré sú osobného charakteru nemajú byť sprístupnené,“ reagoval Drucker na margo mylných informácií o zverejňovaní osobných údajov.
Elektronické prihlášky zostávajú aj na papieri
Ministerstvo školstva nedávno spustilo elektronické prihlasovanie dieťaťa do školských zariadení, čo však riaditelia považujú za neprimeraný zásah do systému. Ako prví si ho už od 8. februára tohto roku vyskúšajú žiaci základných škôl, a teda budúci stredoškoláci.
Signatári však upozorňujú, že tento systém neodráža a nezohľadňuje realitu domácností, keďže nie všetky majú potrebné digitálne vybavenie či počítačové zručnosti na to, aby mohli registrovať svoje dieťa do škôlky alebo školy. Prihlasovanie cez mobil sa im zdá navyše náročné.
Považujú to za ďalšiu byrokratickú záťaž, preto od ministra školstva žiadajú, aby mali školy naďalej autonómiu pri výbere spôsobu podávania prihlášok do materských, základných a stredných škôl.
Šéf rezortu školstva k téme elektronických prihlášok povedal, že práve ony sú príkladom debyrokratizácie, a nie zvyšovania administratívy. „Tí, ktorí nechcú, môžu ísť naďalej v listinnej podobe, tak ako mohli ísť doteraz,“ uzavrel.
