Najmä na základných školách dochádzalo k tomu, že riaditelia rozhodovali podľa vlastných kritérií. Po formálne povinnom zápise tak dieťa z obce nebolo prijaté z dôvodu prospechu, správania, sociálneho zázemia, jazyka či etnicity. Pri výbere tak boli uprednostňované skôr deti „lepšie pripravené“ alebo deti zamestnaných rodičov.
Deti zo sociálne slabších lokalít sa tak koncentrovali len v niektorých školách, čím vznikala segregácia a nerovný prístup, ktoré rezort školstva týmto zakazuje a apeluje na prístup inkluzívneho vzdelávania. Treba však otvorene povedať, že inkluzívne vzdelávanie má svojich podporovateľov, ako aj odporcov.
Obce majú nateraz po novom zodpovednosť určiť pre materské a základné školy obvody, na základe ktorých získa každé dieťa bez ďalších kritérií svoje miesto v triede.
Obec teda nemôže vytvoriť obvod, ktorý by sústreďoval chudobné deti do jednej školy a oddelil tak napríklad rómske deti od ostatných. Škola musí dieťa prijať a zabezpečiť preň asistenta alebo špeciálneho pedagóga.
Iné verejné školské obvody by však mali platiť pre škôlky a základné školy národnostných menšín, keďže dieťa môže bývať v inom obvode, ako sa nachádza škola, ktorá poskytuje výučbu aj v jeho rodnom jazyku, aby tak bolo zabezpečené právo na vzdelávanie v materinskom jazyku.
Ak však chce zmenu rodič, ktorý pre svoje dieťa požaduje inú školu ako tú, ktorú určí podľa obvodu obec, po podaní prihlášky môže prijať dieťa druhá škola až po tom, ako v nej dostali miesto všetky dievčatá a chlapci z „materského“ obvodu. Rozhoduje sa teda podľa kapacít.
Zavádza sa aj nový pojem „obvyklý pobyt“, ktorý platí pre deti a žiakov zo zahraničia, ktorí nemajú na Slovensku trvalý, prípadne prechodný pobyt či dočasné vízum a mali tak problém so zaradením do školy [problematika sa týka najmä detí z Ukrajiny, pozn. red.]. Obvyklý pobyt je miesto, kde dieťa v súčasnosti reálne žije.
Deti tak budú mať zabezpečené miesto v škôlke alebo základnej škole v školskom obvode, v ktorom žijú. Obvyklý pobyt zabezpečí, aby dieťa nebolo vylúčené zo školy len preto, že trvalý pobyt zapísaný v dokladoch nezodpovedá realite alebo má dieťa dočasné doklady.
Pri chlapcoch a dievčatách bez trvalého pobytu na Slovensku rozhoduje teda to, kde skutočne žijú, a nie adresa v dokladoch.
Zmena pre cirkevné a súkromné školy
Cirkevné a súkromné školy si môžu vybrať, či zostanú mimo systému verejných školských obvodov a režimu verejnej služby alebo či do tohto režimu dobrovoľne vstúpia. V takom prípade sa stanú súčasťou systému verejných školských obvodov a preberú povinnosť prijímať deti zo svojho školského obvodu bez uplatňovania selektívnych výberových kritérií.
Zmena prichádza aj vo financovaní škôl. Ministerstvo školstva upravuje financie zo štátneho rozpočtu práve cirkevným a súkromným školám, ktoré sa rozhodnú do systému obvodov nevstúpiť.
„Cirkevné a súkromné školy môžu získať plné financovanie, ak prijímajú žiakov podľa pravidiel, neposkytujú vzdelávanie s poplatkom či preukázateľne prispievajú k verejnému záujmu,“ uvádza rezort.
Neštátne a cirkevné školy mimo režimu verejnej služby nebudú mať nárok na plný rozsah verejných zdrojov, pričom sa im táto suma môže znížiť aj o 20 percent. Rozdiel vo financovaní sa nebude určovať jednou sadzbou, ale mierou zapojenia školy do verejnej služby.
Zákon o financovaní škôl a školských zariadení nadobudol účinnosť od januára 2026.
Skorší nástup do škôlky
Dlho diskutovanou témou v ostatnom roku bolo aj predprimárne vzdelávanie.
Po mnohých kritikách zo strany rodičov, psychológov či odborníkov zo školstva, ktorí sú toho názoru, že dieťa má byť doma s matkou čo najdlhšie, v parlamente napokon prešla aj zmena, ktorá znižuje vek dieťaťa, keď musí prvýkrát nastúpiť do škôlky.
Deti už tak nebudú môcť zostať doma až do veku piatich rokov, v ktorom boli dosiaľ povinné nastúpiť do škôlky. Rezort školstva stanovil po novom povinné predprimárne vzdelávanie na štyri roky, čo začne platiť od školského roka 2027/2028. O rok neskôr sa táto povinnosť zníži na tri roky.
„Zákonný zástupca môže zabezpečiť predprimárne vzdelávanie sám, ak má ukončené najmenej stredné odborné vzdelanie (bez maturity). Stačí, ak to oznámi obci,“ spresňuje ministerstvo školstva.
Zmeny na základných školách
Od školského roka 2026/2027 prechádzajú základné školy na nový štátny vzdelávací program, ktorý kladie viac dôrazu na kritické myslenie detí, riešenie problémov v praxi a digitálne vzdelávanie.
Novela školského zákona s účinnosťou od januára 2026 dáva základným školám možnosť využívať slovné alebo kombinované hodnotenie aj pre žiakov od šiesteho po deviaty ročník. Slovným hodnotením chce rezort zabezpečiť spravodlivejšie ohodnotenie.
Pre druhý stupeň základných škôl však takáto zmena povinná nie je a klasické známkovanie sa neruší.
Maturity po novom
Zmenami prechádza aj maturitný systém, do ktorého pribúda matematika ako povinná časť maturitnej skúšky. Týka sa to len škôl, pre ktoré je tento vyučovací predmet súčasťou neskoršej praxe.
Od septembra tohto roka sa začne pilotné overovanie na gymnáziách, stredných priemyselných školách a stredných školách s odborným zameraním. Pre konzervatóriá či športové školy a obchodné akadémie táto povinnosť neplatí.
Povinná maturita z matematiky bude dvojúrovňová. Výber záleží na študentovi a jeho voľbe vysokej školy a ďalších študijných plánov. Rezort chce týmto krokom zvýšiť matematickú gramotnosť absolventov, ktorá sa v praxi vyžaduje čoraz viac.
Prví stredoškoláci povinne maturujúci aj z matematiky „prídu na rad“ v školskom roku 2030/2031 s tým, že ako prváci nastúpia na stredné školy v septembri 2027.
Posilnené a zmodernizované by mali byť v tomto roku aj stredné odborné školy a „učňovky“ so zameraním na remeslá, technické povolania, služby, priemysel a výrobu. A to tak, aby mali aj reálne uplatnenie vo svojom odbore. Žiaci sa tak budú viac učiť priamo na pracovisku.
Vzniknú aj určité „centrá excelentnosti“, ktoré zo študentov urobia „odborníkov a majstrov“ vo svojej profesii.
Flexibilnejšie vysokoškolské štúdium
Podľa slov ministerstva školstva prináša novela zákona o vysokých školách viac slobody a moderné nástroje pre univerzity, učiteľov a študentov. Školy by mali byť viac prepojené s praxou a so zahraničím. „Absolventi získajú viac praktických skúseností a budú lepšie pripravení na život aj pracovný trh,“ dôvodí rezort.
Bude posilnený stupeň vysokoškolského vzdelania bakalár, študenti budú mať flexibilnejší výber predmetov so silnejším prepojením na prax, podnikové štipendiá či možnosť využitia umelej inteligencie vo výučbe.
Niektoré ustanovenia v zákone začnú platiť už v marci a iné nadobudnú účinnosť v septembri 2026.
Digitálne vzdelávanie a ochrana duševného zdravia
Od školského roka 2026/2027 budú školy pripravovať žiakov aj na prácu s umelou inteligenciou (AI). Stanovia sa pravidlá, kedy je AI dovolená (napríklad na podporu učenia) a kedy nie (podvádzanie pri skúškach).
Na školách bude dostupná možnosť voľby využívať štátne digitálne učebnice a pracovné zošity namiesto tlačených, ktoré budú rovnocenné s papierovými.
V novele školského zákona rezort zaviedol aj ochranu duševného zdravia. Reformné zmeny posilňujú ochranu žiakov a učiteľov pred násilím, šikanou a digitálnymi útokmi a dávajú školám jasnejšie právomoci zasiahnuť v problémových situáciách.
Priestupkom sa stáva zosmiešňovanie, šírenie klamstiev či poškodzovanie cti.
