Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moldavsko nenamieta vstup do EÚ aj bez plných členských práv

Ak by takýto model urýchlil integračný proces, Moldavsko je otvorené diskusii o vstupe do Európskej únie aj bez plných členských práv. Pre portál Euractiv to potvrdil moldavský minister zahraničných vecí a podpredseda vlády Mihai Popoi.

Zdôraznil však, že konečným cieľom krajiny zostáva plnohodnotné členstvo s rovnakými právami, aké majú ostatné členské štáty.

Krajina sa usiluje o vstup do EÚ do roku 2028 a opiera sa pritom o výsledok referenda z roku 2024, v ktorom voliči podporili proeurópsky kurz prezidentky Maie Sanduovej.

V európskych inštitúciách sa dlhodobo diskutuje o možnosti dvojstupňového členstva, ktoré by novým krajinám umožnilo vstup do Únie ešte pred splnením všetkých podmienok, no bez niektorých práv, napríklad práva veta.

Európska komisárka pre rozširovanie Marta Kosová s týmto prístupom nesúhlasí a varuje pred vytvorením „členov druhej kategórie“.

Proces pristúpenia Moldavska je momentálne zablokovaný Maďarskom, ktoré odmieta pokračovanie rokovaní s Ukrajinou, s ktorou je moldavská žiadosť posudzovaná spoločne. Kišiňov podľa Popoia splnil všetky požiadavky a naďalej uprednostňuje postup po boku Kyjeva.

(max)

Minúta  |  

V Moskve sa pokúsili zavraždiť zástupcu náčelníka GRU

V Moskve došlo k pokusu o atentát na generála ministerstva obrany a zástupcu náčelníka vojenskej spravodajskej služby GRU Vladimira Alexejeva. Incident sa stal 6. februára v obytnom dome. Generála po útoku hospitalizovali.

Ako uviedla hovorkyňa vyšetrovacieho výboru Svetlana Petrenková, v dome na Volokolamskej diaľnici neznámy páchateľ niekoľkokrát vystrelil na Alexejeva a následne z miesta činu ušiel.

V súvislosti s útokom bolo začaté trestné stíhanie pre pokus o vraždu, ako aj pre nelegálne nakladanie so strelnými zbraňami.

Keď šéf ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v júni 2023 zorganizoval krátkodobú vzburu, Alexejev bol jedným z najvyšších predstaviteľov, ktorí boli vyslaní na rokovania s ním.

(est, reuters)

Minúta  |  

Nová čínska zbraň by mohla zostreliť satelity Starlink

Tím čínskych vedcov vyvinul kľúčový komponent pre kompaktnú vysokovýkonnú mikrovlnnú (HPM) zbraň, ktorá by podľa odborníkov mohla byť schopná narušiť alebo dokonca zničiť satelity zo Zeme. Informoval Interesting Engineering.

Výskumníci zo Severozápadného inštitútu jadrovej technológie (NINT) v meste Si-an vytvorili systém označený TPG1000Cs, ktorý dokáže dodávať až 20 gigawattov energie nepretržite počas jednej minúty, čo je výrazný skok oproti doterajším systémom s výdržou len niekoľkých sekúnd.

Zariadenie váži približne päť ton a je dlhé štyri metre, čo umožňuje jeho nasadenie na mobilné platformy vrátane nákladných vozidiel, lietadiel či potenciálne aj satelitov.

Podľa autorov dokáže systém počas jedného cyklu vyslať až tritisíc vysokoenergetických impulzov a doteraz absolvoval viac ako 200-tisíc impulzov pri stabilnej prevádzke.

Čínski vedci tvrdia, že nový dizajn s kompaktnou „dvojitou U“ štruktúrou výrazne zlepšuje prenos energie a znižuje rozmery zariadenia. Peking opakovane označuje satelity Starlink spoločnosti SpaceX za bezpečnostnú hrozbu a investuje do technológií schopných čeliť veľkým satelitným konšteláciám.

(max)

Minúta  |  

Babišovo oddelenie od Agrofertu nové dokumenty spochybňujú

Český premiér Andrej Babiš čelí novým obvineniam, že nikdy úplne neprerušil väzby so svojím poľnohospodárskym a chemickým impériom Agrofert, aj keď verejne deklaroval opak. Cieľom bolo vyhnúť sa konfliktu záujmov na národnej i únijnej úrovni.

Pred vymenovaním za premiéra to požadoval priamo prezident Petr Pavel. Pred nástupom do funkcie v decembri Babiš vyhlásil, že sa neodvolateľne vzdáva Agrofertu, nebude ho vlastniť, nebude s ním mať žiadne ekonomické vzťahy ani kontakt a že jeho deti získajú spoločnosť až po jeho smrti.

Najnovšie však podľa uniknutého 18-stranového právneho dokumentu zo 17. decembra, o ktorom informoval portál Seznam Zprávy a píše o ňom aj Politico, nová štruktúra trustu vylučuje Babiša z každodenného riadenia len počas výkonu verejnej funkcie. Po jeho odchode z politiky alebo smrti by sa rozhodovacie právomoci presunuli na rodinný riadiaci mechanizmus.

Opoziční poslanci tvrdia, že dokument naznačuje pokračujúce osobné a rodinné záujmy premiéra spojené s Agrofertom, ktoré by mohli ovplyvňovať jeho politické rozhodnutia.

Európska komisia reagovala, že situáciu sleduje, a pripomenula pravidlá o predchádzaní konfliktom záujmov pri správe rozpočtu EÚ. Babiš pravosť dokumentu pre Deník N nepoprel, odmieta však, že by porušoval zákon.

Z jeho hnutia ANO sa pre Politico europoslanci Ondřej Knotek a Klára Dostálová jednotne zhodli, že český premiér podnikol kroky nad rámec českých i európskych predpisov.

(max)

Minúta  |  

NATO sa chystá rokovať o posilnení bezpečnosti Grónska

Ministri obrany krajín NATO budú pravdepodobne budúci týždeň rokovať o posilnení bezpečnosti Grónska. Skonštatoval to britský minister obrany John Healey.

Americký prezident Donald Trump v posledných týždňoch opakovane vyhlásil, že chce toto strategické územie získať, a kritizoval európskych spojencov za jeho nedostatočné zabezpečenie.

Jeho vyjadrenia vyvolali napätie medzi Spojenými štátmi a Dánskom, pod ktoré Grónsko patrí, a spôsobili rozruch v rámci Severoatlantickej aliancie. Situáciu sa snažil upokojiť generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý potvrdil, že s Trumpom diskutoval o možnostiach spoločného posilnenia bezpečnosti v Arktíde.

Healey podotkol, že jednou z možností je pripravovaná misia NATO s názvom Arctic Sentry, zameraná na zvýšenú ostražitosť v arktickom regióne. Podľa neho ide o spôsob, ako Spojené štáty uistiť, že NATO už aktívne reaguje na bezpečnostné výzvy v oblasti Grónska. Očakáva, že téma bude predmetom diskusií na stretnutí ministrov obrany NATO 12. februára v Bruseli.

(reuters, max)

Minúta  |  

Piatkové rozhovory USA s Iránom zatieňuje hrozba vojny

Irán a Spojené štáty sa v piatok v Ománe stretnú na rokovaniach o jadrovom programe Teheránu. Zásadné rozdiely medzi obomi stranami však naznačujú, že dosiahnuť prelom bude mimoriadne náročné.

Washington chce, aby rozhovory zahŕňali nielen jadrový program, ale aj iránske balistické rakety, podporu ozbrojených skupín v regióne a stav ľudských práv. Teherán trvá na tom, že rokovania sa majú týkať výlučne jadrových otázok.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že Irán vstupuje do diplomacie „v dobrej viere“, no zdôraznil potrebu vzájomného rešpektu a dodržiavania záväzkov.

Napätie zvyšujú aj nedávne udalosti: v júni USA zaútočili na iránske jadrové ciele po izraelskej bombardovacej kampani a Irán krátko pred aktuálnymi rokovaniami oznámil nasadenie novej balistickej rakety dlhého doletu.

Teherán naznačil určitú flexibilitu v otázke obohacovania uránu vrátane možnosti odovzdať zásoby vysoko obohateného uránu, no svoje právo na obohacovanie považuje za nevyrokovateľné.

Americký prezident Donald Trump zároveň varoval, že ak diplomacia zlyhá, „nastanú zlé veci“, čím zvýšil riziko ďalšej vojenskej eskalácie na Blízkom východe.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.