Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rodiny obetí požiaru v bare namietajú absenciu pitiev

Keď sa rodičia 17-ročného Trystana Pidouxa, ktorý zahynul pri požiari baru v lyžiarskom stredisku Crans-Montana, pripravovali na jeho pohreb, čakali na odpoveď prokuratúry k žiadosti o pitvu. Keď sa im nikto neozval, začali plánovať pohreb.

V predvečer obradu však zdravotníci prišli prevziať telo, čo rodinu prinútilo pohreb zrušiť a nechať pripravený hrob prázdny. Trystana napokon pochovali o tri dni neskôr spolu s jeho najlepším priateľom.

Na žiadosť rodiny bol jednou z mála obetí, u ktorých pitvu vykonali, a to až po vydaní tiel. Podľa zdrojov agentúry Reuters zložky nenariadili pitvy všetkým 41 obetiam, prevažne tínedžerov. Niektorí príbuzní a právnici tvrdia, že tento postup otriasol ich dôverou vo vyšetrovanie.

Prokuratúra v kantóne Valais deklarovala, že prípad vyšetruje pre podozrenie zo zabitia z nedbanlivosti a že rozšírila vyšetrovací tím. Ministerstvo spravodlivosti sa k veci nevyjadrilo.

Advokát viacerých rodín upozornil, že niektorí z jeho klientov zvažujú žiadosť o exhumáciu tiel. Taliansko podľa zdrojov vykonalo vlastné pitvy šiestich talianskych obetí po ich repatriácii.

Pre požiar, ktorý vznikol pravdepodobne neopatrným zaobchádzaním s pyrotechnikou zo strany obsluhy, vyšetrujú majiteľov podniku aj miestnych úradníkov pre absenciu bezpečnostných kontrol.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nórska bezpečnostná služba hlási zvýšenú ruskú špionáž v Arktíde

Rusko podľa nórskej bezpečnostnej služby PST v roku 2026 pravdepodobne zintenzívni špionážne aktivity v Nórsku, pričom sa bude čoraz viac zameriavať na arktickú pevninskú časť krajiny a súostrovie Svalbard. PST zároveň upozorňuje na rastúce riziko sabotážnych operácií.

Nórsko, ktoré patrí medzi spojencov Ukrajiny a je najväčším európskym dodávateľom plynu potrubnými sieťami, sa obáva najmä možného zamerania ruských spravodajských služieb na energetickú infraštruktúru.

Ohrozené sú podľa PST fyzické objekty aj systémy vystavené kybernetickým útokom. Výročná správa o hodnotení hrozieb uvádza, že zvýšená pozornosť Ruska sa má týkať vojenských cieľov, spojeneckých cvičení, nórskej podpory Ukrajine a operácií na ďalekom severe.

Rusko má zároveň podľa bezpečnostnej služby pokračovať v dohľade pozdĺž nórskeho pobrežia a v mapovaní kritickej infraštruktúry, a to aj prostredníctvom civilných plavidiel.

PST opätovne varovala aj pred možnosťou sabotáže, pričom medzi najpravdepodobnejšie ciele patria objekty spojené s podporou Ukrajiny, no riziku môže čeliť aj civilná infraštruktúra.

Osobitnú pozornosť služba venuje pokusom o verbovanie ukrajinských utečencov v Nórsku na spravodajské účely alebo sabotáže, čo vzhľadom na približne 100-tisíc utečencov označila za veľkú výzvu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kaliňák nevylúčil voľbu náhradníka Žilinku ešte touto vládou

Smer nevylučuje, že ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2027 zvolia nového generálneho prokurátora, ktorý by nahradil Maroša Žilinku.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) pre portál 360tka uviedol, že takýto postup považuje za vhodný a nevidí v ňom problém. Argumentuje tým, že parlament má na voľbu generálneho prokurátora plné kompetencie.

„Vždy by sa malo voliť pred skončením, pretože máte mať kandidáta, ktorý ho plynule nahradí po tom, ako mu skončí mandát,“ zhodnotil podpredseda vlády.

Súčasnému generálnemu prokurátorovi Žilinkovi končí sedemročné funkčné obdobie v decembri 2027, teda krátko po voľbách, ktoré majú byť na jeseň.

Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer) zdôraznil, že koalícia neuvažuje o predčasnom vymenení šéfa prokuratúry. Žiada, aby prokuratúra pristupovala k prípadom objektívne.

Advokát Marek Para, ktorého spomínali ako možného kandidáta na funkciu, deklaroval na sociálnej sieti, že o post generálneho prokurátora nemá záujem.

Žilinka opakovane a tento týždeň znova zdôraznil, že neplánuje skončiť skôr. Premiér Robert Fico (Smer) v uplynulom období vyčíta generálnemu prokurátorovi zásahy do politickej súťaže a verejne vyhlásil, že je „nervózny“.

(tasr, max)

Minúta  |  

Moldavsko nenamieta vstup do EÚ aj bez plných členských práv

Ak by takýto model urýchlil integračný proces, Moldavsko je otvorené diskusii o vstupe do Európskej únie aj bez plných členských práv. Pre portál Euractiv to potvrdil moldavský minister zahraničných vecí a podpredseda vlády Mihai Popoi.

Zdôraznil však, že konečným cieľom krajiny zostáva plnohodnotné členstvo s rovnakými právami, aké majú ostatné členské štáty.

Krajina sa usiluje o vstup do EÚ do roku 2028 a opiera sa pritom o výsledok referenda z roku 2024, v ktorom voliči podporili proeurópsky kurz prezidentky Maie Sanduovej.

V európskych inštitúciách sa dlhodobo diskutuje o možnosti dvojstupňového členstva, ktoré by novým krajinám umožnilo vstup do Únie ešte pred splnením všetkých podmienok, no bez niektorých práv, napríklad práva veta.

Európska komisárka pre rozširovanie Marta Kosová s týmto prístupom nesúhlasí a varuje pred vytvorením „členov druhej kategórie“.

Proces pristúpenia Moldavska je momentálne zablokovaný Maďarskom, ktoré odmieta pokračovanie rokovaní s Ukrajinou, s ktorou je moldavská žiadosť posudzovaná spoločne. Kišiňov podľa Popoia splnil všetky požiadavky a naďalej uprednostňuje postup po boku Kyjeva.

(max)

Minúta  |  

V Moskve sa pokúsili zavraždiť zástupcu náčelníka GRU

V Moskve došlo k pokusu o atentát na generála ministerstva obrany a zástupcu náčelníka vojenskej spravodajskej služby GRU Vladimira Alexejeva. Incident sa stal 6. februára v obytnom dome. Generála po útoku hospitalizovali.

Ako uviedla hovorkyňa vyšetrovacieho výboru Svetlana Petrenková, v dome na Volokolamskej diaľnici neznámy páchateľ niekoľkokrát vystrelil na Alexejeva a následne z miesta činu ušiel.

V súvislosti s útokom bolo začaté trestné stíhanie pre pokus o vraždu, ako aj pre nelegálne nakladanie so strelnými zbraňami.

Keď šéf ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v júni 2023 zorganizoval krátkodobú vzburu, Alexejev bol jedným z najvyšších predstaviteľov, ktorí boli vyslaní na rokovania s ním.

(est, reuters)

Minúta  |  

Nová čínska zbraň by mohla zostreliť satelity Starlink

Tím čínskych vedcov vyvinul kľúčový komponent pre kompaktnú vysokovýkonnú mikrovlnnú (HPM) zbraň, ktorá by podľa odborníkov mohla byť schopná narušiť alebo dokonca zničiť satelity zo Zeme. Informoval Interesting Engineering.

Výskumníci zo Severozápadného inštitútu jadrovej technológie (NINT) v meste Si-an vytvorili systém označený TPG1000Cs, ktorý dokáže dodávať až 20 gigawattov energie nepretržite počas jednej minúty, čo je výrazný skok oproti doterajším systémom s výdržou len niekoľkých sekúnd.

Zariadenie váži približne päť ton a je dlhé štyri metre, čo umožňuje jeho nasadenie na mobilné platformy vrátane nákladných vozidiel, lietadiel či potenciálne aj satelitov.

Podľa autorov dokáže systém počas jedného cyklu vyslať až tritisíc vysokoenergetických impulzov a doteraz absolvoval viac ako 200-tisíc impulzov pri stabilnej prevádzke.

Čínski vedci tvrdia, že nový dizajn s kompaktnou „dvojitou U“ štruktúrou výrazne zlepšuje prenos energie a znižuje rozmery zariadenia. Peking opakovane označuje satelity Starlink spoločnosti SpaceX za bezpečnostnú hrozbu a investuje do technológií schopných čeliť veľkým satelitným konšteláciám.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.