Nórsko nemôže vylúčiť scenár preventívneho ruského útoku, ktorý by chránil jadrové zbrane Moskvy pred Severoatlantickou alianciou (NATO), vyhlásil náčelník nórskeho generálneho štábu Eirik Kristoffersen.
Veľká časť ruského jadrového arzenálu vrátane jadrových ponoriek, rakiet a lietadiel schopných niesť jadrové hlavice sa nachádza na polostrove Kola na severe európskeho Ruska. Ich ochrana je súčasťou strategickej doktríny Kremľa a súčasťou tejto ochrany by mohol byť aj preventívny útok na krajiny Škandinávie, tvrdí hlavný veliteľ nórskych ozbrojených síl.
„Nevylučujeme, že Rusko zaberie územie v rámci svojho plánu na ochranu vlastných jadrových kapacít, ktoré sú jedinou vecou, ktorá im zostala a čo skutočne ohrozuje Spojené štáty,“ povedal generál pre britský denník Guardian.
Kristoffersen podotkol, že potenciálny ruský útok by nebol rovnaký ako vojenské kroky Moskvy voči bývalým sovietskym republikám a nebolo by preto možné legitimizovať vojnu „obnovou impéria“. Jadrové zbrane by však boli kľúčové v prípade konfliktu medzi Ruskom a NATO.
„Nezmietame to zo stola, pretože Rusko má stále možnosť tak urobiť, aby zabezpečilo ochranu svojich jadrových kapacít a schopností druhého [odvetného] úderu. To je scenár, na ktorý sa pripravujeme na ďalekom severe,“ poznamenal.
Nórsko sa nesnaží militarizovať Špicbergy
Napriek potenciálnej hrozbe Ruska – ktorá vzrástla od vstupu nórskych susedov Fínska a Švédska do NATO v roku 2023 a 2024 – s ním Nórsko stále spolupracuje v rámci súostrovia Špicbergy. A hoci sa Oslo pripravuje na tradičnú inváziu i rast hybridných hrozieb, s Moskvou udržiava priamy kontakt aj v súvislosti so záchrannými a s pátracími akciami v Arktíde.
Kristoffersen je na čele generálneho štábu kráľovských ozbrojených síl od roku 2020. Už na začiatku svojho pôsobenia odporučil zriadiť stálu horúcu linku s ruskými predstaviteľmi. Cieľom malo byť založenie komunikačného kanálu, skrze ktorý sa krajiny vyhnú prípadnej eskalácii na základe nedorozumenia.
„Zatiaľ sme v našej oblasti zaznamenali narušenia vzdušného priestoru, ktoré boli výsledkom nedorozumenia. Rusko vykonáva veľa rušenia [GPS] a myslíme si, že rušenie ovplyvňuje aj ich lietadlá,“ povedal s tým, že situácia v Baltskom mori je omnoho riskantnejšia ako na severe.
„Oni to síce nehovoria, ale vidíme, že keď dôjde k narušeniu vzdušného priestoru, je to zvyčajne v dôsledku nedostatku skúseností pilotov. Keď hovoríme s Rusmi, reagujú veľmi profesionálne a predvídateľne,“ ubezpečil.
Moskva rešpektuje zmluvu o Špicbergoch z roku 1920, poznamenal Kristoffersen. Tvrdenia o militarizácii súostrovia však odmieta.
Rusko nedávno obvinilo nórsku vládu z „tajnej“ militarizácie Špicbergov, čo by bolo v rozpore so spomínanou zmluvou. Generál však vyhlásil, že ide len o propagandistické tvrdenie, „ktorému neveria ani v Moskve“.
Trumpovo Grónsko
Kristoffersen sa pozastavil aj nad tvrdeniami amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Rusko a Čína chcú expandovať v Grónsku, čo by predstavovalo ohrozenie americkej národnej bezpečnosti, a označil ich za „veľmi podivné“.
„Naše spravodajské služby nám poskytujú veľmi dobrý prehľad o dianí v Arktíde a v Grónsku nič také nepozorujeme,“ spresnil generál. „Vidíme ruskú aktivitu s ich ponorkami aj ich podmorský program v ich tradičnej časti Arktídy... Ale nejde o Grónsko, ide o dosiahnutie Atlantiku,“ vysvetlil.
Európa sa podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nachádza v „grónskom momente“, ktorý ohrozuje dôveru v USA. Vyzval svojich európskych spojencov, aby Trumpovi neustupovali ani sa s ním nesnažili uzavrieť dohodu.
„Túto stratégiu sme skúšali mesiace a nefunguje. Ale predovšetkým strategicky vedie Európu k zvýšeniu jej závislosti,“ varoval šéf Elyzejského paláca s tým, že „strach o Grónsko“ je stále prítomný.
„Sú tu hrozby a zastrašovanie, a potom sa Washington náhle stiahne. A my si myslíme, že je po všetkom. Ale ani na sekundu tomu neverte,“ vyhlásil.
Guardian sa Kristoffersena pýtal na to, aká reálna je americká invázia do Grónska a či bude mať Dánsko s európskymi spojencami „akúkoľvek šancu“ tento útok odraziť. „Neurobia to, takže je to hypotetická otázka,“ ubezpečil nórsky generál.
„Ak sa Rusko z vojny na Ukrajine niečo naučilo, tak je to podľa mňa to, že okupovať krajinu nie je nikdy dobrý nápad. Ak to ľudia nechcú, bude vás to stáť veľa peňazí a úsilia a nakoniec vlastne prehráte,“ pripomenul Trumpovi lekciu z európskej vojny.
