Vo Federácii Bosny a Hercegoviny – v časti BaH, v ktorej tvoria väčšinu Bosniaci a Chorváti – zvíťazila Strana demokratickej akcie (SDA), ktorá podľa aktuálneho prepočtu získala 32 z 98 kresiel v miestnom parlamente. Nasledovala Sociálnodemokratická strana (SDP) so 16 a Chorvátska demokratická únia (HDZ) so 14 mandátmi.
V Republike srbskej – v časti BaH, v ktorej tvoria väčšinu Srbi – zvíťazil Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) Milorada Dodika, ktorý získal predbežne 32 mandátov, nasledovaný Hnutím bezpečná srbská (PSS) s 12 kreslami a Srbskou demokratickou stranou (SDS) s 10 poslancami.
Voliči z Brčka si podľa zvolenej príslušnosti k bosniansko-chorvátskej alebo srbskej časti štátu vyberajú, v rámci ktorej entity budú hlasovať, pričom podľa tejto voľby hlasujú aj za poslancov príslušného regionálneho parlamentu aj za poslancov celoštátneho parlamentu volených z príslušnej entity.
Mimo kandidátky
Ústredná volebná komisia zatiaľ sčítala viac ako 95 percent hlasov, výsledky teda ešte nie sú konečné. Zatiaľ čo vo Federácii Bosny a Hercegoviny budú prezident a viceprezidenti entity volení parlamentom, prezident Republiky srbskej bol volený priamo a stal sa ním Savo Minić.
Minić je rovnako ako Cvijanovićová členom Dodikovej SNSD. Ten bol 18. augusta 2025 rozhodnutím súdu zbavený funkcie prezidenta Republiky srbskej. Súd ho vtedy uznal za vinného z nerešpektovania rozhodnutí Christiana Schmidta, vysokého predstaviteľa OSN pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý dohliada na implementáciu Daytonskej mierovej dohody.
Dodik verdikt súdu odmietol a neakceptovala ho ani vláda bosnianskych Srbov, ktorá ho označila za protiústavný a politicky motivovaný. Tak či onak sa však nemohol zúčastniť volieb a dôležité postavenia tak zaujmú ľudia z jeho strany.
Separatistický vodca tvrdil, že za jeho odvolaním je stret bosniackych moslimov s kresťanmi. Katolícki Chorváti žijúci v BaH však s Bosniakmi podobné problémy nemajú.
Cezhraničný presah
Vodcu separatisticky ladených občanov BaH dlhodobo podporovala Orbánova vláda. Údajne mala v prípade potreby Dodikovi pomôcť vyhnúť sa trestu práve maďarská protiteroristická jednotka.
Hoci po zmene vlády vzťahy s Budapešťou ochladli, Dodik má naďalej blízkych spojencov v Belehrade, Moskve, Washingtone aj Tel Avive. Koncom minulého mesiaca, konkrétne 29. septembra, sa Dodik spolu s premiérom Republiky srbskej Savom Minićom dokonca stretol v Moskve s Vladimirom Putinom.
Dodik po voľbách otvorene vyhlásil, že jeho strana vďačí za víťazstvo podpore zo strany Putina, ako aj návratu Trumpa k moci.
„Trumpova administratíva minulý rok zrušila sankcie voči Dodikovi a jeho rodinným príslušníkom, ktoré uvalila administratíva Joea Bidena v roku 2022 na základe obvinení z Dodikovho zapojenia sa do korupcie a hrozby destabilizácie regiónu svojimi separatistickými snahami,“ pripomína portál AP.
Dodikovu stranu podporuje aj strana dosluhujúceho srbského prezidenta Aleksandara Vučića, hoci Vučić zatiaľ verejne nespochybňuje územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny.
Federálny parlament
Na celoštátnej úrovni sa volilo 42 poslancov Snemovne reprezentantov – teda dolnej komory – Parlamentného zhromaždenia BaH. Do hornej komory budú následne prebiehať nepriame voľby na pôde regionálnych parlamentov vo Federácii Bosny a Hercegoviny a v Republike srbskej – dovedna pošlú do hornej komory päť Srbov, päť Bosniakov a päť Chorvátov.
Vo voľbách do federálneho parlamentu Bosny a Hercegoviny získala najviac hlasov Strana demokratickej akcie (SDA), nasledovaná Dodikovým SNSD, sociálnodemokratickou SDP a etnicky chorvátskou HDZ. Presne 42 kresiel celoštátneho parlamentu sa rozdeľuje osobitne – 28 medzi subjekty z Federácie Bosny a Hercegoviny a 14 pripadá tým z Republiky srbskej.
Kto je kto?
Portál Ukrajinska pravda medzičasom uviedol, že tri zo štyroch najsilnejších strán celoštátneho parlamentu stoja v rusko-ukrajinskej vojne na strane Kyjeva. Izraelský minister zahraničia Gideon Sa’ar zase zablahoprial Dodikovi, Cvijanovićovej a SNSD k „presvedčivému víťazstvu“, pričom ich označil za „priateľov“.
Strana demokratickej akcie (SDA), víťaz v bosniansko-chorvátskej časti štátu, je konzervatívny subjekt zameraný hlavne na etnických Bosniakov, ktorý presadzuje zachovanie územnej celistvosti krajiny a rovnoprávnosť jej národov. Vedie ju Bakir Izetbegović, syn Aliju Izetbegovića, ktorý viedol Bosniakov počas ostatnej vojny.
Sociálnodemokratická strana (SDP) je zas multietnická stredoľavicová strana, ktorá sa hlási k európskej sociálnej demokracii a zdôrazňuje občiansky charakter štátu. Kladie dôraz na rast miezd a dôchodkov, dostupné zdravotníctvo, podporu mladých (ktorých odlev z krajiny je neprehliadnuteľný) a silnejšie hospodárstvo. Práve k tejto strane patrí Denis Bećirović, staronový člen tripartitného prezidentského úradu.
Darijana Filipovićová, nová tvár v prezidentskom úrade, ktorá zastupuje Chorvátov, je zas členkou Chorvátskej demokratickej únie (HDZ). Ide o kresťanskodemokratickú stranu a hlavnú politickú reprezentáciu bosnianskych Chorvátov.
Všetky tri strany presadzujú eurointegráciu.
Inak je to s víťazmi volieb v srbskej časti štátu. Dodikov Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) sa napriek názvu profiluje ako srbská nacionalistická sila zdôrazňujúca postavenie a autonómiu Republiky srbskej. Hoci eurointegráciu v roku 2022 podporil podpisom, ťažisko agendy odvtedy presunul na postavenie Republiky srbskej.
Okrem toho hovorí aj o možnom odtrhnutí tejto samosprávnej jednotky od Bosny a Hercegoviny a prípadnom pripojení k Srbsku. Strana získala silné postavenie vďaka tomu, že Željka Cvijanovićová sa stala jednou z troch členov celoštátneho prezidentského úradu a Savo Minić sa stal prezidentom Republiky srbskej.
Hrozba rozpadu?
V Republike srbskej strana SNSD jasne zvíťazila a v celoštátnom pomere bola druhá. Do oboch parlamentov – celoštátneho aj toho v Republike srbskej – sa navyše dostali aj ďalšie silné srbské subjekty ako Hnutie bezpečná srbská (PSS) a Srbská demokratická strana (SDS), hoci posledná menovaná eurointegráciu podporuje.
PSS je nové opozičné zoskupenie okolo Draška Stanivukovića, ktoré vzniklo pred voľbami spojením viacerých politických subjektov, a postoj k eurointegrácii zatiaľ nie je jasný. Hlási sa k ochrane a posilňovaniu právomocí Republiky srbskej, zároveň však stavia svoj program na každodenných problémoch občanov.
Konzervatívna SDS kladie takisto dôraz na ochranu postavenia a právomocí Republiky srbskej a v posledných rokoch vystupuje ako súper Dodikovho SNSD. Portál Al Jazeera, ktorý starostlivo sleduje dianie v moslimských krajinách, napísal, že na výsledkoch volieb badať odklon voličov od občianskej a príklon k etnickej identite.
Kurt Bassuener, analytik a spoluzakladateľ berlínskeho think tanku Democratization Policy Council, sa pre AP vyjadril, že úspech nacionalistických kandidátov zdôrazňujúcich etnické línie vytvára „ďalšie hrozby nestability“ pre krajinu, čo je „skutočnou výzvou pre Európu“.
Portál Financial Times medzitým považuje Dodika za dostatočne silného na to, aby si udržal mocenské postavenie aj bez oficiálnej funkcie v parlamente či prezidentskom úrade.
Víkendové voľby tak v krajine jednoznačne vystužili sily, ktoré sympatizujú s Kremľom, a tým aj potenciálne páky Moskvy. Ak aj nie priamo v Bosne, tak prostredníctvom jej severovýchodnej entity – Republiky srbskej.
