Vlaňajšie poradie pritom vyzeralo inak. Za Hongkongom bol druhý Singapur, tretí Nový Zéland a až štvrté Švajčiarsko. Spojené štáty zostali piate.
Do prvej 10-tky sa v aktuálnom hodnotení dostali aj Írsko, Dánsko, Austrália, Maurícius a na delenom desiatom mieste sa umiestnili Spojené kráľovstvo, Fínsko a Holandsko. Japonsko je 13., Kanada 18. a Nemecko 19.
Výrazne nižšie skončili Čína na 110. a Rusko na 143. priečke. Poslednú 10-tku tvoria Kongo, Egypt, Malawi, Alžírsko, Irán, Mjanmarsko, Líbya, Sudán, Zimbabwe a na úplnom konci Venezuela.
Pandémia zmazala roky pokroku
Ekonomická sloboda podľa Fraser Institute dlhodobo rástla, pandémia však tento vývoj prerušila. „Globálna ekonomická sloboda počas pandémie klesla, keď tvorcovia politiky zaviedli nové regulácie, zvýšili bariéry obchodu, zvýšili vládne výdavky a dane a následne tlačili peniaze, aby tieto výdavky financovali,“ konštatuje spoluautor štúdie a analytik Fraser Institute Matthew Mitchell.
Najnovšie čísla už ukazujú obrat, zotavenie však podľa autorov nie je rovnomerné. Svetová ekonomika sa navyše ešte nedostala na predpandemickú úroveň ekonomickej slobody.
Samotný index nehodnotí, ktorá ekonomika je najväčšia alebo rastie najrýchlejšie. Fraser pod ekonomickou slobodou rozumie mieru, do akej môžu jednotlivci sami rozhodovať o tom, čo si kúpia, kde budú pracovať alebo či začnú podnikať.
Hodnotenie krajiny sa skladá z piatich oblastí: veľkosti verejného sektora, právneho systému a ochrany vlastníckych práv, zdravých peňazí, slobody medzinárodného obchodu a regulácie. Kompletné výsledky jednotlivých krajín inštitút zverejňuje aj v interaktívnej databáze.
Práve preto môžu byť v rebríčku relatívne vysoko aj krajiny s rozsiahlym sociálnym štátom. Body síce strácajú pre veľkosť verejného sektora, zároveň však môžu dosahovať veľmi dobré výsledky v ochrane majetku, kvalite právneho systému, stabilite peňazí či otvorenosti zahraničnému obchodu.
Slobodnejšie ekonomiky sú výrazne bohatšie
Fraser Institute zároveň porovnáva výsledky ekonomickej slobody so životnou úrovňou. Krajiny rozdeľuje do štyroch skupín podľa toho, ako sa v indexe umiestnili.
Rozdiely sú výrazné. V ekonomicky najslobodnejšej štvrtine krajín dosahoval v roku 2024 hrubý domáci produkt na obyvateľa v priemere 65 596 amerických dolárov. V najmenej slobodnej štvrtine to bolo 9 552 dolárov. Ide teda o takmer sedemnásobný rozdiel.
Ešte výraznejší rozdiel ukazujú údaje o chudobe. Fraser pracuje s hranicou extrémnej chudoby 4,10 dolára na deň. V najslobodnejšej štvrtine krajín žili pod touto hranicou dve percentá obyvateľov. V najmenej slobodnej štvrtine to bolo až 41 percent.
Rozdiel sa neobmedzuje na peniaze. Obyvatelia ekonomicky najslobodnejších štátov sa v priemere dožívajú 81 rokov, kým v najmenej slobodnej štvrtine krajín je to 67 rokov. Rozdiel tak predstavuje 14 rokov.
„Tam, kde ľudia môžu slobodne využívať svoje príležitosti a prijímať vlastné ekonomické rozhodnutia, žijú prosperujúcejší, šťastnejší a zdravší život,“ hodnotí Mitchell.
Porovnanie neznamená, že ekonomická sloboda je jedinou príčinou rozdielov. Životnú úroveň ovplyvňuje história krajiny, kvalita vzdelávania, demografia, prírodné zdroje, politická stabilita či množstvo ďalších faktorov. Fraser Institute však dlhodobo poukazuje na súvislosť medzi ekonomickou slobodou a prosperitou.
Podstatnú úlohu pritom zohráva aj právny štát. Nestačí nízke daňové zaťaženie alebo nízky podiel štátu. Ak ľudia nemajú istotu, že ich vlastníctvo bude chránené, zmluvy vymáhateľné a súdy nezávislé, krajina v indexe stráca body.
Podobne je to s infláciou. Stabilita peňazí patrí medzi päť hlavných oblastí, ktoré sa pri zostavovaní indexu sledujú.
Výsledky európskych krajín potom ukazujú zaujímavý kontrast. Mnohé získavajú vysoké hodnotenie za právny štát, vlastnícke práva či medzinárodný obchod, ale strácajú body pre veľkosť verejného sektora. Viditeľné je to napríklad v Rakúsku a Nemecku.
Vo V4 vedie Česko, Poľsko zostáva posledné
Pri porovnaní krajín Vyšehradskej štvorky vychádza najlepšie Česko. Obsadilo 23. miesto na svete. V porovnaní s predchádzajúcim hodnotením si výrazne polepšilo – vlani bolo so 7,61 bodu na 29. priečke.
Druhé je Slovensko. Aktuálnych 7,45 bodu mu stačí na 43. miesto, kým pred rokom bolo so 7,33 bodu na 49. priečke. Rozdiel oproti Česku sa však zväčšil: kým Česi získali medziročne dve desatiny bodu, slovenské skóre vzrástlo o 0,12 bodu.
Tesne za Slovenskom je Maďarsko. V aktuálnom rebríčku dosiahlo 7,40 bodu a patrí mu 49. miesto. Ide pritom o výrazné zlepšenie. V predchádzajúcom hodnotení skončilo až na 61. priečke. Z krajín V4 tak zaznamenalo najväčší posun – o 12 miest.
Na poslednom mieste regiónu zostáva Poľsko, hoci aj ono si výrazne polepšilo. Jeho skóre vzrástlo a v celosvetovom poradí sa posunulo zo 76. na 65. miesto.
Rozdiely medzi krajinami V4 sú viditeľné aj v jednotlivých oblastiach. Česko dosahuje spomedzi štvorice najlepšie výsledky v oblasti právneho systému a ochrany vlastníckych práv, v tesnom závese je Slovensko. Pri regulácii je však poradie iné. Slovensko tu figuruje zo všetkých krajín V4 na poslednom mieste.
Slovenský výsledok tak v regionálnom porovnaní vyznieva dvojako. Kým celkovo je krajina druhá za Českom a medziročne sa posunula o šesť miest, v regulácii podnikateľského, pracovného a úverového prostredia zaostáva za všetkými troma partnermi.
Slovensko bolo v predchádzajúcom vydaní podľa výročnej správy na 49. priečke so 7,33 bodu. Aktuálne dopadla krajina najlepšie pri zdravých peniazoch. Zlepšila sa aj sloboda medzinárodného obchodu. V právnom systéme a ochrane vlastníckych práv sa skóre mierne zvýšilo.
Slabým miestom zostáva aj veľkosť vlády, v ktorej sa hodnotenie znížilo zo 6,25 na 6,18 bodu.
Rakúsko: silné právo, slabinou veľkosť štátu
Rakúsko dosiahlo 7,67 bodu a obsadilo 31. miesto. Pred rokom mu pritom patrila 33. priečka.
Výsledok však ukazuje výrazný kontrast. Za právny systém a ochranu vlastníckych práv dostalo Rakúsko 8,45 bodu. Veľmi dobre vychádza aj hodnotenie medzinárodného obchodu. Oveľa horšie dopadla veľkosť vlády. Krajina získala iba 5,08 bodu, pričom pred rokom to bolo 5,29 bodu.
Pri regulácii naopak nastalo mierne zlepšenie.
Získalo viac bodov, napriek tomu kleslo
Nemecko v aktuálnom rebríčku získalo 7,88 bodu a obsadilo 19. miesto.
Jeho príklad však dobre ukazuje, že poradie môže byť zavádzajúce. Nemecko totiž svoje skóre zlepšilo. Pred rokom malo o niečo nižšie skóre, no patrila mu 15. priečka. Napriek vyššiemu počtu bodov sa teraz prepadlo o štyri miesta, pretože iné krajiny sa zlepšovali rýchlejšie.
Podobne ako Rakúsko stráca Nemecko najmä pre veľkosť verejného sektora. Opačne vyzerá právny systém a ochrana vlastníckych práv. Výrazný posun nastal aj pri zdravých peniazoch – aktuálne skóre predstavuje 9,37 bodu.
Slabšou stránkou zostáva regulácia.
Slovensko tak síce z tejto trojice zaznamenalo najväčší posun v poradí, stále zostáva za oboma západnými susedmi. Rakúsko aj Nemecko však ukazujú, že ani bohatšie západoeurópske ekonomiky nie sú bez slabín – obe strácajú výrazný počet bodov pre veľkosť štátu.
