Vážení prítomní, sestry a bratia, dámy a páni, milí priatelia,
s ročným oneskorením sa stretávame tu v Budapešti, o ktorej sa hovorí, že je jediným veľkomestom na východ od Viedne a rovnako ako Viedeň odpočíva na modrom Dunaji. Je to vlastne dvojmestie Buda a Pešť. Buda s krásnym kráľovským palácom a s korunovačným chrámom sv. Mateja a Pešť s bazilikou sv. Štefana kráľa, s budovou parlamentu, ktorá upozorňuje každého návštevníka Budapešti, že sa nachádzame v krajine národa, ktorý ctí slobodu a parlamentarizmus, ktorý je základným prvkom demokracie.
Stretávame sa tu pri eucharistickom kongrese, ktorý nám pripomína základné heslo dokumentu Pápežskej komisie pre Medzinárodný eucharistický kongres (MEK) "Eucharistia spása sveta". Nie je to prvýkrát, kedy sa Eucharistický kongres oslavuje tu v Budapešti, ale skôr, ako si všimneme históriu eucharistického kongresu v Budapešti, chcel by som sa vrátiť k počiatkom. Vieme celkom iste, že Eucharistický kongres súvisí so Slávnosťou Tela a Krvi Pána, s eucharistickými procesiami, ktoré boli často súčasťou aj nedeľnej večernej liturgie. Myšlienka či vznik novodobej podoby eucharistických kongresov nás privádza do Francúzska do roku 1874, čiže známeho stredovekého sídla pápežov, do Avignonu. Táto eucharistická slávnosť sa nezrodila ako projekt cirkevnej hierarchie. Môže nás prekvapiť, že prvou iniciátorkou je žena Marie Marthe Emilia Tamisierová. Myslím, že je potrebné sa ponoriť do histórie Francúzska, krajiny nazývanej "prvorodená dcéra Cirkvi", ktorá však prechádza svojimi veľmi pohnutými dejinami. Kalvária Cirkvi sa začína jakobínskou revolúciou. Dátum eucharistického kongresu v Avignone nám pripomína pruskú okupáciu Francúzska z roku 1871. Pruská armáda vtedy ponechala Paríž a môžeme povedať, že celé Francúzsko napospas ľavičiarom a radikálom, ktorí sa inšpirovali komunistickým manifestom a Karl Marx, im vyslovilo pochvalu. Porážka komunardov je všetkou ľavicou oplakávaná. O skutočnosti, koľko životov museli obetovať jej odporcovia, a to ako z radov obyvateľov, tak z radov cirkevných osôb, nenájdeme v bežných publikáciách ani na stránkach Wikipédie jediné slovo. Medzi prvými obeťami komunardov je tiež parížsky arcibiskup Georges Darboy. Na jar tohto roku bol on i jeho spoločníci blahorečení pápežom Františkom, lebo je to 150 rokov od ich zavraždenia. Nástupca zastreleného arcibiskupa pokladá základný kameň k stavbe chrámu Sacré-Coeur na Montmartre v Paríži. Tento karmelitán a parížsky arcibiskup nám svojím statočným postojom pripomína nezabudnuteľného a statočného prímasa Maďarska, ostrihomského arcibiskupa, kardinála Józsefa Mindszentyho, ktorého beatifikačný proces sa chýli ku koncu. Vo chvíľach, keď nástupca Petrov bude oslavovať Eucharistiu tu na Námestí hrdinov. Vo Varšave bude blahorečený prímas tisícročia, poľský prímas, kardinál Stefan Wyszyński. Ospravedlňujem sa za svoju neprítomnosť tu v Budapešti, ale z povinnosti a vďačnosti za veľkú pomoc, ktorú kardinál Wyszyński poskytol v čase komunistickej diktatúry mojej krajine a našej cirkvi musím byť vo Varšave! Žijeme v roku olympiády. Po onej krutej vražde pred stopäťdesiatimi rokmi predniesol slávnu chváloreč na mučeníka, arcibiskupa Paríža Georgesa Darboya, spoluzakladateľ olympijských hier vedľa baróna Coubertina, môj rádový spolubrat Henri Didon OP, autor olympijského hesla "Citius, Altius, Fortius", ktorý sa tiež zúčastnil obrany pri Verdune. Desať rokov potom roku 1881 sa vo francúzskom meste Lille koná Prvý svetový eucharistický kongres. Na kongresovom rokovaní sa zúčastňuje 350 účastníkov a na eucharistickom sprievode necelých tritisíc ľudí. Medzi nimi Mons. De Segur a texaský biskup Dubois. Ak ste znepokojení situáciou v dôsledku čínskeho koronavírusu a nešťastní sledom cirkevných udalostí, ktoré iste oslabujú počet účastníkov, nemajte dôvod k zármutku. Naopak, môžeme si plne uvedomiť, že aj súčasný Druhý medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti sa koná v podobnej situácii, ako sa konal Prvý eucharistický kongres, ktorému predsedal pápežský legát, štátny sekretár – kardinál Eugenio Pacelli. Ten, ktorý potom stál na mieste svätého Petra v najťažších chvíľach dvadsiateho storočia. V čase nacistickej a komunistickej diktatúry. V čase, keď naša krajina prežívala okupáciu, tak ako tomu bolo pred stopäťdesiatimi rokmi vo Francúzsku.
Eucharistia, spása sveta. V pôvodnom jazyku: L'Eucharistie salut universel. Rozmer pôsobenia Eucharistie, ako môžeme pozorovať, je širší ako náš svet, než naša planéta. Preto tiež Medzinárodnému eucharistickému kongresu patrí nezastupiteľná priorita pred všetkými ostatnými slávnosťami, pretože môžeme s plným právom vysloviť vetu: Ježiš Kristus, Syn Boží, pravý Boh a človek je univerzálnym Spasiteľom. Je záchranou univerza. Dokument medzinárodnej teologickej komisie nám vo svojom druhom článku pripomína hlboké kresťanské korene, ktoré sú úzko spojené s misijnou prácou kráľa sv. Štefana na začiatku 11. storočia (1000 – 1038). On pričlenil maďarský ľud ku kresťanským národom Európy. Dynastia Arpádovcov darovala Cirkvi celé litánie svätcov a svätíc a ako príslušník Svätovojtešskej Vyšehradskej štvorky môžem len potvrdiť, že svätí Štefan, Gizela, Markéta, Alžbeta, Kinga … nás prepájajú aj putami príbuzenstva s našimi svätcami, so svätcami poľskými, ale aj so svätcami nemeckej krvi. Preto plne platí príslovie: "Naša minulosť je našou nádejou, naša budúcnosť je Kristus." Tieto slová sú stále aktuálne. V hymne kongresu z roku 1938 tu v Budapešti veriaci spievali: "Pane, daj, nech sa všetky národy a krajiny zhromaždia v mieri!" Pri tejto príležitosti sa pol milióna ľudí modlilo za mier medzi národmi proti bezprostrednej hrozbe vojny. Tieto slová hymny kongresu zazneli tiež na Hradčanskom námestí pri tohtoročnej Slávnosti Tela a Krvi Pána, ktorá bola súčasťou prípravy našej slovenskej cirkvi pre účasť na Medzinárodnom eucharistickom kongrese tu v Budapešti.
