Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia chce prijať tisíce zamestnancov, krajiny sa búria

Ministri z deviatich krajín Európskej únie vyzvali Európsku komisiu, aby zrušila plán na zvýšenie počtu zamestnancov o približne 2 500 a s tým spojené vyššie administratívne výdavky. Podľa nich je takýto krok v rozpore s výzvami na rozpočtovú disciplínu, ktoré sa adresujú členským štátom. Píše Politico.

V liste komisárovi pre rozpočet Piotrovi Serafinovi, iniciovanom Rakúskom, ministri síce ocenili snahu Komisie zefektívniť budúci viacročný finančný rámec na roky 2028 až 2034, no kritizovali žiadosť o dodatočné financie na prijatie nových úradníkov a rozšírenie administratívnych kapacít.

Podľa signatárov by prijatie 2 500 zamestnancov počas trvania celého obdobia od roku 2028 do 2034 stálo približne 1,4 miliardy eur.

List podpísali zástupcovia Rakúska, Česka, Dánska, Nemecka, Estónska, Lotyšska, Švédska, Fínska a Holandska. Podľa nich navrhované zvýšenie pracovných miest a výdavkov v oblasti administratívy je v rozpore s deklarovanými cieľmi efektívnosti a reformy.

Ministri zdôraznili, že členské štáty čelia fiškálnemu tlaku a prijímajú opatrenia na znižovanie výdavkov a počtu zamestnancov. Očakávajú preto, že Komisia bude uplatňovať rovnaké zásady aj vo vlastnom fungovaní. Európska komisia sa k výzve bezprostredne nevyjadrila.

(max)

Minúta  |  

Merz ostáva predsedom Kresťanskodemokratickej únie

Nemeckého kancelára Friedricha Merza v piatok znovuzvolili za predsedu vládnucej Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Počas prvého dňa zjazdu CDU v Stuttgarte dostal 878 z 963 platných hlasov delegátov (91,17 percenta).

Stranu vedie od januára 2022. Aj keď v minulosti dvakrát neúspešne kandidoval, napokon sa mu podarilo získať výraznú podporu a funkciu obhájil aj v roku 2024.

Merz zároveň otvorene hovorí o ambícii kandidovať aj v roku 2029.

(tasr, max)

Minúta  |  

Polícia reaguje na Danka: Neevidujeme oznámenie o Epsteinovi

V súvislosti so spismi a kauzou, ktoré sa týkajú sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina, polícia neeviduje žiadne oznámenie. „V súčasnosti preverujeme podozrenie súvisiace s možným obchodovaním s ľuďmi, ktoré vyplynulo z medializovaných informácií,“ konkretizoval z komunikačného odboru Prezídia Policajného zboru.

Zdôraznili zároveň, že polícia sa v rámci svojej služobnej činnosti zaoberá „každým relevantným podozrením z protiprávneho konania, ktoré zistí vlastným operatívnym preverovaním alebo je riadne oznámené“.

Na vytvorenie analytického tímu, ktorý by preveril možné súvislosti prípadu Epsteinových spisov so Slovenskom, vyzval v piatok predseda SNS Andrej Danko.

Odôvodnil to tým, že Slovensko sa v spisoch spomína viac ako 700-krát. Pripomenul, že na Slovensko mali od Epsteina prichádzať peniaze. Poukazuje i na to, že analytické tímy zriadili v prípade kauzy a podozrení z nej napríklad v Poľsku či Nemecku.

(tasr, max)

Minúta  |  

Únia zrušenie ciel analyzuje, Británia chce rokovať o dôsledkoch

Európska únia analyzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil väčšinu celosvetových ciel zavedených prezidentom Donaldom Trumpom. Kanada reagovala vyhlásením, že verdikt potvrdil neopodstatnenosť amerických ciel, a Británia chce s Washingtonom rokovať o jeho dôsledkoch.

Šesť z deviatich sudcov označilo spôsob zavedenia globálnych „recipročných“ ciel za nezákonný. Rozhodnutie sa týka opatrení prijatých na základe zákona o medzinárodných núdzových ekonomických právomociach (IEEPA).

Podľa súdu tento zákon prezidentovi neumožňuje zavádzať clá, keďže takúto právomoc má podľa ústavy Kongres USA. Trump rozsudok označil za „hanbu“ a podľa agentúry AP uviedol, že má „záložný plán“.

Hovorca Európskej únie Olof Gill poznamenal, že Únia je v úzkom kontakte s americkou vládou a zdôraznil potrebu stability a predvídateľnosti obchodných vzťahov. Obe strany sa vlani dohodli na 15-percentnom cle na väčšinu tovaru vyvážaného z Únie do Spojených štátov.

Kanadský minister Dominic LeBlanc zdôraznil, že sektorové clá zostávajú v platnosti a naďalej zasahujú oceliarsky, hutnícky a automobilový priemysel. Britská vláda v krátkom vyhlásení vyjadrila očakávanie, že „výhodná obchodná pozícia“ Spojeného kráľovstva voči USA bude naďalej pretrvávať.

(tasr, max)

Minúta  |  

V Turecku zatkli nemeckého novinára pre status o Islamskom štáte

Nemecký minister kultúry Wolfram Weimer v piatok vyzval Turecko, aby okamžite prepustilo zadržiavaného spravodajcu nemeckej stanice Deutsche Welle (DW) Alicana Uludaga. Obvinenia vznesené voči nemu označil za nepodložené.

„Žurnalistická práca nie je trestným činom. Deutsche Welle a jej zamestnanci musia mať v Turecku možnosť slobodne pracovať a nezávisle informovať,“ dodal.

Hovorca nemeckej vlády Sebastian Hille podotkol, že je incidentom „hlboko znepokojený“. Poukázal na to, že stav slobody tlače v Turecku je znepokojujúci už roky.

Uludaga vo štvrtok večer v Ankare zadržala polícia pre podozrenia zo šírenia zavádzajúcich informácií a urážania tureckého štátu, inštitúcií a prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Policajti spravodajcovi prehľadali byt a zaistili jeho IT vybavenie. Následne ho previezli do Istanbulu, kde by sa mal postaviť pred sudcu.

Obvinenia sa podľa nemeckého vysielateľa týkajú jeho príspevku na sociálnej sieti X spred približne roka a pol. V ňom kritizoval opatrenia tureckej vlády vedúce k prepusteniu podozrivých militantov džihádistickej organizácie Islamský štát.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trumpove celosvetové clá zrušil Najvyšší súd USA

Najvyšší súd USA v piatok pomerom hlasov 6 : 3 zrušil rozsiahle clá prezidenta Donalda Trumpa, ktoré zaviedol na základe zákona o medzinárodných núdzových ekonomických právomociach (IEEPA) z roku 1977. Súd potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu, podľa ktorého prezident pri použití tohto zákona prekročil svoje právomoci, keďže nemal „jasné povolenie Kongresu“ na zavedenie ciel.

Trump využíval clá ako kľúčový nástroj hospodárskej a zahraničnej politiky počas svojho druhého funkčného obdobia. Opatrenia zasiahli väčšinu obchodných partnerov USA a vyvolali globálnu obchodnú vojnu. Žaloby na súd predložili podniky postihnuté clami a 12 amerických štátov.

Ekonómovia odhadli, že clá založené na IEEPA priniesli viac ako 175 miliárd dolárov, pričom tieto sumy by mohli byť po rozhodnutí súdu vrátené. Kongresový rozpočtový úrad predtým uviedol, že všetky Trumpove clá by mohli vygenerovať približne 300 miliárd dolárov ročne.

Prezident sa odvolával na národnú núdzu súvisiacu s obchodnými deficitmi a pašovaním drog. Administratíva oznámila, že zváži alternatívne právne možnosti na zachovanie časti ciel. Do rozhodnutia súdu boli tieto clá významnou súčasťou obchodnej politiky USA.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.