Preskočiť na obsah
  |  

Babiš posúva akcie Agrofertu do zvereneckého fondu

Český premiér Andrej Babiš oznámil, že všetky akcie holdingu Agrofert vložil k 20. februáru 2026 do súkromného zvereneckého fondu R. S. V. P. TRUST. Na sociálnej sieti X podotkol, že tak urobil po získaní súhlasu regulačných orgánov troch členských štátov Európskej únie.

Zdôraznil, že na spoločnosť nemá ani nebude mať žiaden vplyv, a ani z nej nebude mať prospech. Podľa jeho slov tým splnil požiadavky českého aj práva Únie v oblasti prevencie konfliktu záujmov.

Vyriešenie konfliktu záujmov bolo podmienkou prezidenta Petra Pavla pre jeho vymenovanie do funkcie premiéra. Babiš už začiatkom decembra oznámil, že zvolí nevratné riešenie – akcie nemá získať späť ani po odchode z politiky a jeho deti ich majú nadobudnúť až po jeho smrti. Tento výklad však neskôr spochybnili viaceré české médiá.

Server Seznam Zprávy začiatkom februára informoval, že podľa štatútu fondu sa po skončení Babišovho pôsobenia vo vláde ukončí režim nezávislej správy a prejde sa na režim rodinnej správy. Správa fondu by tak prešla pod priamy vplyv rodinnej rady zloženej z jeho detí.

Podľa riaditeľa českej Transparency International Davida Kotoru by mu deti mohli umožniť opätovný vplyv na koncern. Premiér to odmietol a organizáciu označil za skorumpovanú.

(tasr, max)

  |  

Fíni na Kanaďanov nestačili, v hokejovom zápase prehrali

Kanada vyhrala nad Fínskom v hokejovom semifinálovom zápase na ZOH 3 : 2 a postupuje do finále. S Fínmi tak zabojujú o bronz buď Slovensko, alebo Spojené štáty, a teda ten tím, ktorý prehrá piatkový zápas.

Po prvých 20 minútach hry viedli Fíni 0 : 1, v strednej tretine strelili gól oba tímy. V poslednej tretine Kanada dorovnala a niečo viac ako 30 sekúnd pred koncom zápasu využila presilovú hru a dostala sa do vedenia.

Po troch tretinách viedli v počte striel Kanaďania (39) oproti Fínom (17).

(max)

  |  

Eurokomisia chce prijať tisíce zamestnancov, krajiny sa búria

Ministri z deviatich krajín Európskej únie vyzvali Európsku komisiu, aby zrušila plán na zvýšenie počtu zamestnancov o približne 2 500 a s tým spojené vyššie administratívne výdavky. Podľa nich je takýto krok v rozpore s výzvami na rozpočtovú disciplínu, ktoré sa adresujú členským štátom. Píše Politico.

V liste komisárovi pre rozpočet Piotrovi Serafinovi, iniciovanom Rakúskom, ministri síce ocenili snahu Komisie zefektívniť budúci viacročný finančný rámec na roky 2028 až 2034, no kritizovali žiadosť o dodatočné financie na prijatie nových úradníkov a rozšírenie administratívnych kapacít.

Podľa signatárov by prijatie 2 500 zamestnancov počas trvania celého obdobia od roku 2028 do 2034 stálo približne 1,4 miliardy eur.

List podpísali zástupcovia Rakúska, Česka, Dánska, Nemecka, Estónska, Lotyšska, Švédska, Fínska a Holandska. Podľa nich navrhované zvýšenie pracovných miest a výdavkov v oblasti administratívy je v rozpore s deklarovanými cieľmi efektívnosti a reformy.

Ministri zdôraznili, že členské štáty čelia fiškálnemu tlaku a prijímajú opatrenia na znižovanie výdavkov a počtu zamestnancov. Očakávajú preto, že Komisia bude uplatňovať rovnaké zásady aj vo vlastnom fungovaní. Európska komisia sa k výzve bezprostredne nevyjadrila.

(max)

  |  

Merz ostáva predsedom Kresťanskodemokratickej únie

Nemeckého kancelára Friedricha Merza v piatok znovuzvolili za predsedu vládnucej Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Počas prvého dňa zjazdu CDU v Stuttgarte dostal 878 z 963 platných hlasov delegátov (91,17 percenta).

Stranu vedie od januára 2022. Aj keď v minulosti dvakrát neúspešne kandidoval, napokon sa mu podarilo získať výraznú podporu a funkciu obhájil aj v roku 2024.

Merz zároveň otvorene hovorí o ambícii kandidovať aj v roku 2029.

(tasr, max)

  |  

Polícia reaguje na Danka: Neevidujeme oznámenie o Epsteinovi

V súvislosti so spismi a kauzou, ktoré sa týkajú sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina, polícia neeviduje žiadne oznámenie. „V súčasnosti preverujeme podozrenie súvisiace s možným obchodovaním s ľuďmi, ktoré vyplynulo z medializovaných informácií,“ konkretizoval z komunikačného odboru Prezídia Policajného zboru.

Zdôraznili zároveň, že polícia sa v rámci svojej služobnej činnosti zaoberá „každým relevantným podozrením z protiprávneho konania, ktoré zistí vlastným operatívnym preverovaním alebo je riadne oznámené“.

Na vytvorenie analytického tímu, ktorý by preveril možné súvislosti prípadu Epsteinových spisov so Slovenskom, vyzval v piatok predseda SNS Andrej Danko.

Odôvodnil to tým, že Slovensko sa v spisoch spomína viac ako 700-krát. Pripomenul, že na Slovensko mali od Epsteina prichádzať peniaze. Poukazuje i na to, že analytické tímy zriadili v prípade kauzy a podozrení z nej napríklad v Poľsku či Nemecku.

(tasr, max)

  |  

Únia zrušenie ciel analyzuje, Británia chce rokovať o dôsledkoch

Európska únia analyzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil väčšinu celosvetových ciel zavedených prezidentom Donaldom Trumpom. Kanada reagovala vyhlásením, že verdikt potvrdil neopodstatnenosť amerických ciel, a Británia chce s Washingtonom rokovať o jeho dôsledkoch.

Šesť z deviatich sudcov označilo spôsob zavedenia globálnych „recipročných“ ciel za nezákonný. Rozhodnutie sa týka opatrení prijatých na základe zákona o medzinárodných núdzových ekonomických právomociach (IEEPA).

Podľa súdu tento zákon prezidentovi neumožňuje zavádzať clá, keďže takúto právomoc má podľa ústavy Kongres USA. Trump rozsudok označil za „hanbu“ a podľa agentúry AP uviedol, že má „záložný plán“.

Hovorca Európskej únie Olof Gill poznamenal, že Únia je v úzkom kontakte s americkou vládou a zdôraznil potrebu stability a predvídateľnosti obchodných vzťahov. Obe strany sa vlani dohodli na 15-percentnom cle na väčšinu tovaru vyvážaného z Únie do Spojených štátov.

Kanadský minister Dominic LeBlanc zdôraznil, že sektorové clá zostávajú v platnosti a naďalej zasahujú oceliarsky, hutnícky a automobilový priemysel. Britská vláda v krátkom vyhlásení vyjadrila očakávanie, že „výhodná obchodná pozícia“ Spojeného kráľovstva voči USA bude naďalej pretrvávať.

(tasr, max)