Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre britského verejnoprávneho vysielateľa vyhlásil, že Ukrajina neprehrá vojnu s Ruskom a nepristúpi na územné ústupky výmenou za prímerie. Odmieta aj požiadavku Moskvy, aby Kyjev odovzdal približne 20 percent východnej Doneckej oblasti, ktorú stále kontroluje, ako aj ďalšie územia v Chersonskej a Záporožskej oblasti.
„Nepozriem sa na to jednoducho ako na územie. Vnímam to ako opustenie – oslabenie našich pozícií, opustenie státisícov našich ľudí, ktorí tam žijú,“ vysvetľuje Zelenskyj. Podľa neho by takéto „stiahnutie sa“ rozdelilo ukrajinskú spoločnosť.
Hlava Ukrajiny však pripustila, že územné ústupky by mohli Putina dočasne uspokojiť, keďže potrebuje pauzu.
„Ale keď sa zotaví, naši európski partneri tvrdia, že by to mohlo trvať tri až päť rokov. Podľa môjho názoru by sa mohol zotaviť najviac za pár rokov. Kam by išiel ďalej? Nevieme, ale faktom je, že by chcel vo vojne pokračovať.“
Tretia svetová vojna
Rusko podľa ukrajinského lídra predstavuje širšiu globálnu hrozbu, keďže začalo tretiu svetovú vojnu a jedinou odpoveďou bol intenzívny vojenský a ekonomický tlak. „Verím, že Putin to už začal. Rusko chce svetu vnútiť iný spôsob života a zmeniť životy, ktoré si ľudia sami vybrali,“ poznamenáva.
Za víťazstvo nepovažuje len ukončenie bojov, ale zastavenie ruskej expanzie. „Zastaviť Putina dnes a zabrániť mu v okupácii Ukrajiny je víťazstvom pre celý svet. Pretože Putin sa pri Ukrajine nezastaví,“ konštatuje.
V dlhodobom horizonte podľa neho Ukrajina smeruje k návratu k hraniciam z roku 1991. „Je to len otázka času,“ hovorí s dôvetkom, že okamžité získanie všetkých okupovaných území by znamenalo vysoké ľudské straty.
Dodal, že Rusko má veľkú armádu a uvedomuje si cenu podobných krokov:. „A čo je zem bez ľudí? Úprimne, nič,“ myslí si.
Reakcia na Trumpove vyjadrenia
Americký prezident Donald Trump vyzval Ukrajinu, aby sa rýchlo vrátila k rokovaciemu stolu, a podľa viacerých diplomatických zdrojov podporuje územné ústupky ako cestu k prímeriu.
Trump tiež v minulosti označil Zelenského za diktátora a naznačil, že Ukrajina nesie zodpovednosť za začiatok vojny. „Nie som diktátor a nezačal som vojnu, to je všetko,“ reaguje Zelenskyj.
Na otázku, či možno Trumpovi veriť v otázke bezpečnostných záruk, odpovedal, že nejde len o osobu prezidenta, ale o Ameriku ako takú: „Všetci sme prezidentmi na príslušné funkčné obdobie. Chceme napríklad záruky na 30 rokov. Politické elity sa zmenia, lídri sa zmenia.“
Podľa BBC tým narážal na fakt, že bezpečnostné záruky USA potrebujú schválenie Kongresu vo Washingtone, aby boli nemenné. „V Kongrese sa o nich bude hlasovať z nejakého dôvodu. Nejde len o prezidentov,“ upozorňuje ukrajinská hlava štátu.
Zároveň avizoval, že tieto bezpečnostné záruky by museli byť zavedené skôr, ako by mohol zvážiť ďalšiu požiadavku USA – aby sa na Ukrajine do leta konali všeobecné voľby. Tým narážal na ďalšie ruské tvrdenie, že súčasný prezident Ukrajiny je nelegitímny prezident.
Jeho funkčné obdobie sa malo skončiť v roku 2024. Pre vyhlásenie stanného práva však voľby nie sú možné, keďže to zakazuje ústava. Podľa prezidenta sú technicky možné, ak sa upraví legislatíva, no prioritou sú bezpečnostné záruky.
„Ak je toto podmienkou ukončenia vojny, urobme to,“ vyhlásil, no upozornil na problémy s účasťou miliónov utečencov v zahraničí a obyvateľov okupovaných území. Či sa bude o post opätovne uchádzať, zatiaľ nepotvrdil: „Možno budem kandidovať a možno nie.“
Potrebujeme pomoc
Osud krajiny podľa Zelenského nezávisí len od nich, ale aj od európskych partnerských krajín. Nepoprel, že majú nedostatok zbraní.
Americký prezident zastavil viacero dodávok vojenskej pomoci, USA však stále poskytujú dôležité spravodajské informácie a európske krajiny míňajú miliardy na nákup zbraní od Američanov, ktoré potom posielajú Ukrajine.
„Dnes je problémom protivzdušná obrana. Toto je najzložitejší problém. Bohužiaľ, naši partneri nám stále neudeľujú licencie na vlastnú výrobu systémov, napríklad systémov Patriot, alebo dokonca rakiet pre systémy, ktoré už máme. Zatiaľ sme v tomto smere nedosiahli úspech,“ prezrádza s tým, že nevie, prečo to nechcú urobiť.
K otázke, či ruský prezident vojnu ukončí bez výrazného tlaku, odpovedal: „Áno aj nie. Uvidíme. To, že to nechce, neznamená, že nebude musieť.“
Na konci rozhovoru sa vyjadril aj k tomu, či je potrebné pripraviť sa na ešte dlhšiu vojnu. „Nie, sú to dve paralelné cesty. Hráte šach s mnohými lídrami, nie s Ruskom. Neexistuje jedna správna cesta. Musíte si vybrať veľa paralelných krokov, paralelných smerov. A jedna z týchto paralelných ciest, myslím si, prinesie úspech. Pre nás je úspechom zastaviť Putina,“ uzatvoril.
(max)