Pri pokuse opustiť krajinu zadržali ukrajinské bezpečnostné zložky v druhej polovici februára bývalého ukrajinského ministra energetiky a spravodlivosti Hermana Haluščenka. Najvyšší protikorupčný súd Ukrajiny ho po obvinení z prania špinavých peňazí a účasti v zločineckej skupine poslal do väzby, kde pobudne najmenej do 15. apríla.
„Počas pôsobenia podozrivého získala zločinecká organizácia viac ako 112 miliónov dolárov v hotovosti z nelegálnych činností v energetickom sektore,“ uviedla Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) vo svojom vyhlásení.
Veľká ryba
Podľa vyšetrovateľov bol začiatkom roka 2021 na ostrove Anguilla na popud členov zločineckej organizácie spojenej s kauzou Midas zaregistrovaný fond, ktorý údajne prilákal približne 100 miliónov dolárov z rôznych úplatkov.
Na pranie špinavých peňazí bol prizvaný neukrajinský občan a podľa policajných zložiek bola medzi „investormi“ fondu aj rodina exministra energetiky Haluščenka.
„Fakticky bol vytvorený systém, v rámci ktorého strategický podnik s príjmom viac ako 200 miliárd hrivien
[viac než 4,5 miliardy dolárov, pozn. red.] nebol riadený vrcholovým manažmentom, dozornou radou ani štátom ako vlastníkom, ale osobou zvonka, ktorá si bez potrebných právomocí prisvojila úlohu tieňového riadiaceho činiteľa,“ uvádza sa v správe Národného protikorupčného úradu Ukrajiny (NABU).
Nitky vedú k prezidentovi
NABU v spolupráci s protikorupčnou prokuratúrou ešte v novembri vykonal raziu v štátnom podniku Enerhoatom, ktorý bol stredobodom korupčnej siete. Tento podnik prevádzkuje ukrajinské jadrové elektrárne. Odhalenie ukrajinských vyšetrovateľov viedlo k Haluščenkovej rezignácii a k úteku Timura Mindiča a Olexandra Cukermana do Izraela.
Kauza známa ako Midas siaha až k ľuďom blízkym prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Odstúpiť pre ňu už musel šéf jeho kancelárie Andrij Jermak, hoci odmieta akékoľvek pochybenia. Blízkym obchodným partnerom ukrajinského prezidenta je aj samotný Mindič, ktorý utiekol pár hodín predtým, ako vyšetrovatelia prišli k jeho domu. Podľa policajtov je hlavou a jedným z hlavných „príjemcov výhod“ celého korupčného projektu.
Zhruba pred pol rokom vykonala Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) rozsiahly záťah proti NABU, ktorý vznikol na popud krajín Západu ešte v roku 2015 ako nezávislý protikorupčný úrad. Jeho cieľom bolo bojovať proti vysokopostaveným úplatkárom bez spolupráce s ostatnými orgánmi činnými v trestnom konaní, keďže tie bývali často s korupčníkmi prepojené.
„Boj proti korupcii bude pokračovať, ale bez ruského vplyvu,“ vyhlásil vtedy Zelenskyj, obviniac vyšetrovateľov NABU zo spolupráce s prokremeľskými ukrajinskými politikmi, teda nepriamo aj s Moskvou. Ukrajinský parlament narýchlo odhlasoval obmedzenie právomocí NABU a SAP.
Reakcia zo strany EÚ bola mimoriadne negatívna a v Kyjeve i ďalších veľkých mestách sa napriek prebiehajúcej invázii konali najväčšie pouličné protesty od začiatku Zelenského mandátu, ktoré podporili aj miestni primátori. Nebývalý medzinárodný tlak a rozsiahle protesty viedli Zelenského k tomu, že návrh zákona nepodpísal.
Pripomeňme, že jednou z najhlasnejších podporovateliek kontroverzného návrhu zákona, ktorý mal viesť k rozpusteniu dvoch kľúčových protikorupčných ustanovizní, bola bývalá ukrajinská premiérka a predsedníčka opozičnej strany Vlasť Julija Tymošenková. Tá bola v januári tohto roka obvinená z rozsiahlej korupcie.
Príbeh na pokračovanie
Koncom novembra 2025 ukrajinský parlament schválil odvolanie ministra spravodlivosti Hermana Haluščenka a ministerky energetiky Svitlany Hrynčukovej, ktorých mená sa objavili vo vyšetrovaní NABU o korupcii v energetickom sektore. Haluščenko viedol rezort energetiky v rokoch 2021 až 2025.
Za Haluščenkovo odvolanie hlasovalo 323 poslancov a za odvolanie Hrynčukovej 315 členov zákonodarného zboru. Ich odchod žiadal Zelenskyj. Odvolaní ministri ani premiérka Julija Svyrydenková sa na schôdzi parlamentu nezúčastnili, čo priamo kritizovali niektorí poslanci.
Ukrajinský parlament sa odvolávaním ministrov zapletených do rozsiahleho korupčného škandálu začal zaoberať deň pred hlasovaním, no schôdza bola odložená na ďalší deň po tom, ako poslanci opozičnej frakcie Európska solidarita, pod vedením bývalého prezidenta Petra Porošenka, zablokovali predsednícke pódium a požadovali, aby sa prerokovala otázka demisie celej vlády.
Vyšetrovanie, ktoré vyústilo do odvolávania, sa týka úplatkov vyplatených pri výstavbe ochranných zariadení okolo energetických objektov na Ukrajine. Takéto konštrukcie majú chrániť energetickú infraštruktúru pred dronovými a raketovými útokmi ruskej armády. Podľa vyšetrovateľov korupčníci prostredníctvom takzvaného back office v centre Kyjeva legalizovali približne 100 miliónov dolárov.
Doteraz boli v tomto prípade vznesené obvinenia proti ôsmim osobám, z ktorých päť zadržali. Ukrajinu dlhodobo sužuje korupcia a potlačenie úplatkárstva sa považuje za kľúčovú požiadavku jej snahy o vstup do EÚ.
(tasr, hal)