Jednou z prvých tém diskusie Na telo v televízii Markíza bola otázka, prečo slovenská vláda zatiaľ nezvolala Bezpečnostnú radu SR napriek eskalácii napätia na Blízkom východe. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) odpovedal, že informácie o bezpečnostnej situácii má vláda priebežne k dispozícii a premiér Robert Fico (Smer) rozhodne o zvolaní vtedy, keď to bude považovať za potrebné. Podľa neho štát situáciu monitoruje prostredníctvom spravodajských služieb aj rezortov obrany a vnútra.
„Predseda vlády je natoľko skúsený politik, že keď to bude potrebné, bezpečnostnú radu zvolá,“ povedal Gašpar. Dodal, že slovenské orgány zároveň riešia pomoc občanom, ktorí sa nachádzajú v oblasti konfliktu a majú problém s návratom domov.
Opozícia však postup vlády kritizuje. Predseda KDH Milan Majerský pripomenul, že jeho strana vyzvala kabinet na zvolanie bezpečnostnej rady hneď po vypuknutí konfliktu. Podľa neho by to pomohlo upokojiť verejnosť a zabezpečiť koordinovanú pomoc občanom v zahraničí.
„Ľudia na Slovensku sa majú cítiť bezpečne a štát má vyslať signál, že situáciu berie vážne,“ skonštatoval a zároveň kritizoval vládu za to, že bezpečnostnú radu v minulosti zvolávala podľa neho aj pri menej závažných témach.
V súvislosti s konfliktom na Blízkom východe diskutovali aj o možných následkoch. Politik Smeru pripustil, že vojna by mohla vyvolať novú migračnú vlnu smerom do Európy, podobne ako v minulosti. Podľa neho však Slovensko zatiaľ nečelí bezprostrednej hrozbe. „Nie je zaznamenaný prílev nelegálnych migrantov v takej miere, aby ohrozoval vnútornú bezpečnosť,“ uviedol.
Zdôraznil tiež, že Slovensko je členom NATO, a bezpečnostnú situáciu je preto potrebné posudzovať aj v kontexte krokov Aliancie a jej partnerov.
Majerský naopak tvrdí, že vláda by mala byť aktívnejšia a pripraviť konkrétne opatrenia pre prípad zhoršenia situácie. Kritizoval napríklad to, že štát podľa neho nedokáže efektívne zabezpečiť návrat Slovákov z regiónu konfliktu.
Rozdielne pohľady na americký útok
Veľkú časť diskusie vyplnil spor o americké a izraelské útoky na Irán. Majerský zdôraznil, že Irán je spojencom Ruska a dodáva mu drony používané vo vojne proti Ukrajine. Zároveň pripomenul represie iránskeho režimu voči vlastným občanom.
Podľa predsedu KDH je potrebné konflikt vnímať tiež v kontexte širšieho bezpečnostného ohrozenia, ktoré predstavujú autoritárske režimy.
Gašpar však namietal, že americký útok predstavuje porušenie medzinárodného práva. Podľa neho by sa konflikty mali riešiť predovšetkým diplomatickou cestou: „Ak máme problém s režimom v Iráne, riešením nemôže byť svojvoľné porušenie medzinárodného práva.“
Energetika a ceny ropy
Dostali sa aj k ekonomickým dôsledkom vojny, najmä k rastu cien ropy. Líder kresťanských demokratov kritizoval Slovensko za nedostatočnú diverzifikáciu energetických zdrojov. Podľa neho by krajina nebola taká závislá od jedného smeru dodávok, keby sa reformy uskutočnili skôr.
„Nesplnili sme si úlohu diverzifikovať ruské zdroje. Keby sme to urobili, dnes by sme neboli v takejto situácii,“ povedal Majerský. Podľa neho by väčšia diverzifikácia zároveň znamenala, že Slovensko by neprispievalo k financovaniu ruskej vojny na Ukrajine prostredníctvom nákupov energií.
Gašpar, naopak, argumentoval, že Slovensko sa snažilo diverzifikovať už po energetických krízach v minulosti. Zdôraznil aj geografické obmedzenia Slovenska ako vnútrozemskej krajiny. Podľa neho je preto prirodzené, že najjednoduchším spôsobom dodávok ropy a plynu boli dlhodobo potrubné trasy z východu.
Debata sa dotkla aj alternatívnych trás dodávok ropy. Podpredseda parlamentu pripomenul, že Slovensko môže využívať ropovod cez Chorvátsko, avšak tranzitné poplatky sú podľa neho výrazne vyššie.
To by sa podľa neho mohlo prejaviť aj na cenách palív. Podľa neho nie je vylúčené, že tankovať by sme mohli za tri alebo štyri eurá za liter. „Možno bude paliva málo, ja neviem, čo bude. Ja nechcem kresliť čierny scenár,“ vyslovil.
Majerský však argumentoval, že niektoré krajiny Európskej únie dokázali prejsť na iné zdroje energie a zároveň udržať ceny pohonných látok na prijateľnej úrovni. Ako príklad spomenul Česko a Poľsko, kde boli podľa neho ceny palív ešte pred nedávnymi geopolitickými udalosťami nižšie ako na Slovensku.
Spor o Ukrajinu
Debata sa dotkla aj sporov medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
Majerský kritizoval ostré výroky ukrajinského prezidenta na adresu Orbána, no zároveň zdôraznil, že konflikt má širší politický kontext a je potrebné podľa neho vnímať, „kto začal ako prvý“, keď Orbán hovoril o vynútení ropy silou.
Gašpar zasa ostro odsúdil Zelenského rétoriku, podľa neho by sa nemal správať ako gangster, a naznačil, že Slovensko by malo reagovať aj na kroky Ukrajiny, ktoré podľa neho ohrozujú energetické záujmy regiónu.
Čurillovci a Očistec
V druhej polovici diskusie sa diskutéri sústredili aj na politicky citlivú tému vyšetrovania čurillovcov v rámci akcie „Kajúcnik“. Moderátorka sa Gašpara pýtala na rozhodnutie súdu, ktorý odmietol návrh na väzbu pre dvoch zadržaných, Jána Čurillu a Pavla Ďurku, s odôvodnením, že bol podaný na nepríslušný súd, a zároveň spochybnil dôvodnosť obvinenia.
Gašpar odmietol tvrdenia, že ide o fiasko policajnej inšpekcie. Podľa neho ide o prípad, ktorý sa vyšetruje dlhodobo a obsahuje množstvo dôkazov.
„V tom uznesení sú spomínané zásadné dôkazy o niektorých konaniach,“ uviedol s dôvetkom, že rozhodnutie súdu rešpektuje, aj keď s ním nemusí súhlasiť.
Majerský naznačil, že postup orgánov môže byť politicky motivovaný. Kritizoval najmä spôsob zadržania niektorých obvinených, ktorý podľa neho pripomína postupy, ktoré súčasná vláda v minulosti kritizovala: „Takto sa to nerobí. Hovorili ste, že takéto praktiky sú neprijateľné, a teraz robíte to isté.“
Počas diskusie sa téma vyšetrovania dotkla aj samotného Gašpara, ktorý je obžalovaný v kauze Očistec. Moderátorka sa ho pýtala, či by nebolo vhodné odstúpiť z funkcie, kým sa prípad neuzavrie. Gašpar takúto možnosť odmietol: „Som presvedčený od prvého dňa, že som nič nespáchal. Nevidím dôvod, prečo by som mal odstúpiť,“ povedal.
Záver relácie sprevádzali aj osobné výmeny medzi oboma politikmi. Diskutovali napríklad o dopravnom priestupku šéfa SIS Pavla Gašpara, za ktorý mu prezident udelil disciplinárny trest, a to zrážku 15 percent zo mzdy za jeden mesiac.
Jeho otec v relácii povedal, že trest nie je adekvátny, pretože je prísny: „Celé porušenie dopravných predpisov spočívalo v tom, že na 50-ke podľa znaleckého posudku išiel 54-kilometrovou rýchlosťou, čo pri päťpercentnej tolerancii sa dá hodnotiť, a vždy sa to tak hodnotí pri týchto dopravných nehodách, že to bolo možno len 52.“
„Je to škodová udalosť, nikto pri nej nebol zranený, nepotvrdilo sa to, že išiel 200-kilometrovou rýchlosťou,“ dodal.
Majerský oponoval, že je to symbolický trest. „A áno, Kresťanskodemokratické hnutie vie vyhodnotiť, keď niekto urobí nejaký priestupok, prešľap. Urobili sme to v prípade Martina Šmilňáka,“ podotkol. Šmilňák koncom decembra havaroval, zrazil sa so zverou. Počas policajnej kontroly nafúkal 0,48 promile alkoholu.
(max)