Od vážnej a dlhodobej operácie k víťazstvu po týždni
Nedlho po prvých úderoch na Teherán a jadrové zariadenia Iránu zverejnil Trump na svojej sieti Truth Social videopríhovor, v ktorom opísal ozbrojenú akciu ako „vážnu a dlhodobú“.
„Predstavte si, ako by tento režim zbabelo konal, keby bol skutočne vyzbrojený jadrovými zbraňami ako prostriedkom na doručenie svojho odkazu. Z týchto dôvodov americká armáda podnikla rozsiahlu a prebiehajúcu operáciu, aby zabránila tejto veľmi zlej, radikálnej diktatúre ohrozovať Ameriku a naše základné národné bezpečnostné záujmy,“ vyhlásil.
Už 2. marca v rámci brífingov a komentárov na Truth Social vyjadroval iný postoj Washingtonu. Vojna mala podľa Trumpa a členov jeho administratívy trvať približne štyri týždne, no aj dlhšie, „ak to bude potrebné“.
Hneď na ďalší deň podporil jeho vyjadrenia minister vojny Pete Hegseth. „Toto nie je Irak. Nie je to nekonečné,“ povedal. Odmietol nasadenie pozemných síl aj prirovnania k irackej vojne v roku 2003 a vojne v Afganistane (2001 až 2021).
Prešiel týždeň a naplnili sa iba prezidentove slová o tom, že časový harmonogram bojov je „flexibilný“. Na pozadí správ o presune spravodajských dôstojníkov do sídla centrálneho velenia – ktorí majú vo floridskej Tampe pôsobiť do septembra – Trump na tlačovej konferencii označil vojnu za „krátkodobú výpravu“.
„Zlikvidovali sme úplne každú silu v Iráne. Nemajú žiadne vedenie. Všetko bolo vyhodené do vzduchu,“ povedal vo svojom golfovom klube Trump National Doral na Floride. Poznamenal, že zničil „celé“ námorníctvo a operácie opísal ako „rýchly vojenský úspech“, ktorý sa skončí čoskoro, „ale nie tento týždeň“.
Súkromne však už pred vojnou panovali obavy z nedostatočnej pripravenosti, a to najmä v otázke arzenálu. Najcitovanejším bol v tomto ohľade predseda Zboru náčelníkov štábov generál Dan „Razin“ Caine, ktorý ešte vo februári varoval pred vyprázdnenými muničnými skladmi.
V piatok 13. marca upozornili americké tajné služby, že teokratická vláda sa napriek masívnej leteckej kampani nechystá padnúť, čo vyvracia ďalšiu tézu v základoch tejto vojny – zmenu režimu, v ktorú dúfali Američania aj Izraelčania. Trump zatiaľ verejne pokračoval vyhláseniami, že USA „úplne zničili každý VOJENSKÝ cieľ“ a že letectvo sa nesústredilo na ropovody z „ohľaduplnosti“.
NATO a Čína sa majú zapojiť, hoci ich USA nepotrebujú
Začiatkom tretieho týždňa vojny zase otočil, keď žiadal ďalšie krajiny, aby sa zapojili do obrany Hormuzského prielivu. „Naozaj žiadam, aby tieto krajiny zasiahli a chránili svoje vlastné územie – pretože je to ich územie,“ povedal na palube Air Force One 16. marca.
„Mali by zasiahnuť a pomôcť nám ho chrániť. Dalo by sa argumentovať, že by sme tam možno nemali byť vôbec, pretože to nepotrebujeme. Máme veľa ropy. Sme najväčším producentom na svete krát dva,“ pokračoval.
Po ďalšom týždni vyhlásil, že USA a Izrael v podstate vyhrali, a po bombardovaní iránskeho ostrova Charg opätovne vyzval Revolučné gardy a armádu (Arteš), aby zložili zbrane výmenou za imunitu. Rovnako otočil v otázke „spojencov z NATO“, ktorých po pár dňoch už „nepotreboval“.
Zdroje z jeho administratívy údajne pracujú na plánoch pozemnej invázie na Charg, hoci to v začiatkoch vojny Trump, Hegseth či minister zahraničia Marco Rubio apriórne odmietali.
V nedeľu 22. marca pokračoval Trump ďalšími vyhláseniami, tentoraz sa však sústredili na nátlak voči Teheránu. „Ak Irán do 48 HODÍN od tohto presného okamihu ÚPLNE NEOTVORÍ Hormuzský prieliv BEZ OHROZENIA, Spojené štáty americké zaútočia a zničia jeho mnohé ELEKTRÁRNE, POČNÚC NAJVÄČŠOU!“ napísal na Truth Social. Len deň predtým pritom hovoril, že vojna je „na konci“.
Islamská vláda reagovala hrozbami voči odsoľovacím zariadeniam arabských štátov – ktoré sú takmer celou rozlohou na púšti a od tejto technológie sú životne závislé. Šéf Bieleho domu zrejme preto zaspätkoval a začiatkom tohto týždňa už rozprával o údajných obnovených rokovaniach.
Predbežné rozhovory sú podľa Trumpa „veľmi dobré“, čo sa takmer okamžite odrazilo na cenách ropy a amerických akciových trhoch. Pozorovatelia preto hodnotia tento výrok ako chlácholenie, čoho dôkazom je aj vyjadrenie iránskeho rezortu diplomacie.
„Momentálne neprebieha žiadny dialóg medzi Washingtonom a Teheránom,“ oznámilo pár hodín po Trumpovi ministerstvo. Teokratická vláda neskôr pritvrdila tým, že výroky amerického prezidenta označila za „psychologickú operáciu“.
Správy o údajných rokovaniach poprel predseda parlamentu Mohammad Bakér Kalíbáf, ktorého Trumpova administratíva paradoxne považuje za kandidáta na pokračovanie diplomatických kontaktov. Zdroje z Bieleho domu pre magazín Politico vysvetlili, že Trump a jeho ľudia hľadajú „niekoho ako“ venezuelskú viceprezidentku Delcy Rodríguezovú, ktorá nahradila svojho bývalého šéfa Nicolása Madura.
Len týždeň predtým pritom vyhlasoval, že je preňho „veľká česť“ zabíjať iránskych lídrov. „Celých 47 rokov zabíjali nevinných ľudí po celom svete a teraz ich ja ako 47. prezident Spojených štátov amerických zabíjam. Aká veľká česť, že to môžem robiť!“ napísal 13. marca na Truth Social. To sa v Teheráne zrejme nestretlo s pochopením.
Donald Trump po roku a dvoch mesiacoch od inaugurácie stojí medzi dvomi mlynskými kameňmi. Z jednej strany naňho tlačia jeho vlastní voliči sklamaní z nesplnených predvolebných sľubov – aj niektorí členovia jeho vlastnej vlády –, na druhej strane stojí jeho „strategický spojenec“, ktorý USA zatiahol do ďalšej vojnovej avantúry na Blízkom východe.
Ďalšie týždne pravdepodobne prinesú ďalšie zmeny a otočky, podobne ako doteraz. Spomínané „mlynské kamene“ sa totiž vzájomne vylučujú, a ak sa Trump prikloní k svojmu elektorátu, jeho následný izolacionizmus ho odpúta od Tel Avivu. Ak bude pokračovať, americká „pravicová revolúcia“ si nájde novú tvár.
