Vojna v Iráne je „na konci“, môže však trvať mesiace. Trump si šliape po jazyku

Spojené štáty a Izrael spustili 28. februára sériu vojenských operácií proti Iránu. Kým hlavným americkým cieľom bolo zničiť jadrový program – slovami Donalda Trumpa „úplne vymazaný“ od júna minulého roka –, Tel Aviv cielil aj na balistické kapacity a vedenie islamskej republiky.

V prvých útokoch zahynuli najvyšší vodca Iránu Alí Chameneí, veliteľ Islamských revolučných gárd Mohammad Pakpúr, náčelník generálneho štábu Alí Šamchání a desiatky ďalších predstaviteľov. Teherán však reagoval masívnym ostreľovaním Izraela aj amerických základní v arabských štátoch.

Židovský štát okrem leteckých útokov na Irán spustil aj ďalšiu pozemnú operáciu do Libanonu, ktorú ospravedlnil preventívnymi krokmi voči tamojšiemu šíitskému militantnému hnutiu Hizballáh.

Prezident Trump v úvode vojny vyzval Iráncov na protesty s cieľom zmeny režimu, takmer okamžite sa k nemu pridal aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Jeho vlastný bezpečnostný aparát pritom varoval, že v prípade obnovenia protivládnych demonštrácií budú „pozabíjaní“ Revolučnými gardami – alebo izraelsko-americkým bombardovaním.