Dohľad nad médiami má aktuálne Rada pre mediálne služby, ktorá vznikla v roku 2022 z pôvodnej Rady pre vysielanie a retransmisiu. Jej úlohou je udeľovať licencie na televízne a rozhlasové vysielanie a dozerať na online mediálne služby. Sleduje tiež objektivitu spravodajstva, môže ukladať pokuty za porušenie pravidiel, prípadne aj odňať licenciu. Rada zároveň kontroluje označovanie nevhodného obsahu a vysielanie v čase, keď môžu programy sledovať deti.
Po novom sa má Rada pre mediálne služby zmeniť na Národný mediálny úrad. Návrh predložili poslanci SNS Adam Lučanský, Andrej Danko, Roman Michelko a Milan Garaj. Cieľom je podľa nich upraviť rozhodovacie procesy, posilniť akcieschopnosť a súčasne zabezpečiť „vyššiu mieru transparentnosti voči verejnosti“.
„Určite to nie je inštitúcia, ktorá by mala médiá ovládať,“ tvrdil vlani na jeseň predseda SNS Andrej Danko v relácii Sobotné dialógy v RTVS. Poukazoval tiež na potrebu úpravy vzťahov na sociálnych sieťach, za problém považoval okrem iného anonymných diskutérov.
Silný predseda
Momentálne má Rada pre mediálne služby deväť členov. Vo viacerých prípadoch rozhodujú trojčlenné senáty alebo aj celá rada. Rozšíriť by sa mala o ďalších dvoch členov.
Dôležitou zmenou je, že na čele mediálneho úradu bude predseda. Rozhodovať má o všetkých veciach v pôsobnosti úradu, ktoré nie sú vyhradené inému orgánu. Schvaľovať má tiež štatút a organizačný poriadok. Šéfa úradu má voliť parlament po verejnom vypočutí navrhnutých kandidátov. Vo funkcii bude šesť rokov, zvoliť ho možno najviac na dve funkčné obdobia.
Opozícia viní SNS z politickej kontroly médií
Opozičné PS prirovnalo transformáciu Rady pre mediálne služby na Národný mediálny úrad k prípadu Úradu na ochranu oznamovateľov. Varovalo tiež pred zásahom Bruselu.
„Akurát tu ide vraj o to, že Andrej Danko chce darovať nejaký úrad poslancovi Adamovi Lučanskému. Je mu jedno, že takýto návrh by spôsobil okamžité konanie zo strany Európskej komisie, keďže Rada pre mediálne služby je národným regulátorom pre dve nariadenia EÚ,“ uviedla na sociálnej sieti podpredsedníčka PS a poslankyňa parlamentu Zora Jaurová.
Podľa nej nie je možné „mirnix-dirnix“ meniť notifikovaný spôsob rozhodovania tohto úradu a jeho vnútorné pravidlá. Hovorí o škandále európskych rozmerov.
Ďalšia opozičná strana SaS považuje návrh národniarov za pokus vládnej koalície koncentrovať politickú moc a získať kontrolu nad mediálnym prostredím.
„Toto je pokus premeniť nezávislý regulačný orgán na politicky ovládanú inštitúciu. SNS chce bez odbornej diskusie, bez medzirezortného pripomienkovania a bez akejkoľvek analýzy pretlačiť úplnú prestavbu mediálneho dohľadu cez poslanecký návrh,“ povedal tímlíder strany pre kultúru René Parák.
Vyhlásil tiež, že návrh SNS všetko koncentruje do rúk jednej osoby s politickým mandátom. „Koalícia chce zmeniť odborný, kolektívny regulátor na autokratickú inštitúciu vedenú jedným človekom, ktorého si zvolí politická väčšina v parlamente. To nie je posilňovanie nezávislosti – to je priama cesta k politickej kontrole mediálneho trhu,“ dodal Parák.
Hlas má výhrady, ale nepomenúva ich
Problém s podporou novely zákona o mediálnych službách má koaličný Hlas. Nateraz by za ňu nehlasoval. „K aktuálnemu zneniu návrhu zákona máme viaceré výhrady, ktoré však zatiaľ nebudeme verejne komentovať. Koaliční partneri hovorili o pripravovanom pozmeňováku, no žiaden sme doteraz nedostali. V aktuálnej podobe teda máme problém zákon schváliť,“ vyjadrila sa pre Štandard poslankyňa Hlasu Ľubica Laššáková.
Námietky majú aj v ďalšej koaličnej strane. Člen výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer) už odovzdal svoje pripomienky.
Pripravovanú novelu však považuje za lepšiu ako zákon, ktorý platí teraz. „Už len preto, že novela ruší senáty mediálnej rady a dáva normálne právomoci všetkým jej členom. Rušiť sa má veľká nadradenosť kancelárie rady,“ povedal Jarjabek pre Štandard. Ak SNS jeho pripomienky zohľadní, predpokladá, že Smer za návrh v parlamente zahlasuje.
Jarjabek zároveň priblížil, že niektoré paragrafy novely si navzájom protirečia. Týkajú sa voľby funkcionárov rady. Poukázal na takzvanú komisiu pre mladistvých, ktorá finančne spadá pod radu, zároveň je to samostatný orgán. Navrhuje preto, aby komisia pre mladistvých patrila priamo pod mediálny úrad.
Jarjabek: Všetko je prepolitizované, vráťme sa k rozumu
K opozičnej kritike ohľadom kompetenčne silného predsedu úradu poslanec podotkol, že ide o politické stanovisko, nie odborné. Zdôraznil, že každá voľba verejného funkcionára v parlamente je aj politickým rozhodnutím väčšiny. Podľa neho to neznamená, že by sa mali títo funkcionári profesijne znehodnocovať.
„Chápem tú nedôveru opozície, ale hádam to nebude donekonečna. Ústavní sudcovia volení v parlamente sú politické nominácie na základe odbornosti. Budem ich znehodnocovať pre o, že volia PS alebo Smer? Všetko sa zdá prepolitizované. Alebo sa vrátime k zdravému rozumu, alebo všetci zahynieme,“ myslí si Jarjabek.
K poznámke, že šéf mediálneho úradu bude mať silné právomoci, poznamenal, že bude „kontrolovaný zdola“. „O istých veciach budú rozhodovať jeho podriadené orgány. Nie je to neobmedzený vládca,“ dodal poslanec.
Parlament by mal o mediálnej novele z dielne SNS definitívne rozhodnúť na aprílovej schôdzi.