Súd vo svojom odôvodnení uviedol, že „sprístupnila verejnosti a ponechala si k dispozícii názory, ktoré urážajú homosexuálov ako skupinu na základe ich sexuálnej orientácie“. Napriek tomu uznal, že „text, ktorý tvoril základ odsúdenia, neobsahoval žiadnu výzvu k násiliu ani porovnateľné, hrozivé podnecovanie k nenávisti. Toto konanie preto nie je obzvlášť závažné z hľadiska povahy trestného činu“.

Aj napriek tomu však došlo k odsúdeniu.

Räsänenovú v tomto prípade už roky zastupuje právnik Paul Coleman, výkonný riaditeľ organizácie ADF International, ktorá sa zaoberá právnymi otázkami ľudských práv. Hoci privítal oslobodzujúci rozsudok týkajúci sa biblického verša, vyjadril znepokojenie nad tým, že žena bola súdená podľa zákona, ktorý vstúpil do platnosti až viac ako desať rokov po čine, z ktorého je obvinená. Prípad označil za znepokojujúci príklad štátnej cenzúry a varoval, že rozhodnutie bude mať silný odrádzajúci vplyv na slobodu prejavu. Räsänenová má teraz v úmysle zvážiť odvolanie na Európsky súd pre ľudské práva.

Kresťania ako „ľahkí“ protivníci

Odsúdenie Päivi Räsänenovej neznamená len dočasné ukončenie niekoľko rokov trvajúceho procesu. Vrhá tiež svetlo na to, čo môžu kresťania ešte otvorene vyjadrovať o svojom náboženskom presvedčení bez toho, aby sa dostali do konfliktu so zákonom. Opakované odvolania prokuratúry zdôrazňujú vytrvalosť, s akou sa v jej prípade zrejme hľadal precedens.

Kresťanské chápanie manželstva a rodiny, ako aj definícia homosexuality ako hriechu v Biblii, zostávajú predmetom ostrých verejných sporov – nielen vo Fínsku. Narážajú na prevládajúcu formu expanzívnej politiky LGBTQ. V mnohých krajinách môže odmietnutie tejto agendy rýchlo priniesť obvinenia z transfóbie, homofóbie alebo dokonca zo šírenia nenávisti.

V mnohých európskych krajinách je zarážajúce, že LGBTQ aktivisti často právne napádajú kresťanské postoje, zatiaľ čo skutočné – a často aj fyzické – nebezpečenstvo, ktorému čelia homosexuáli a členovia „queer komunity“ zo strany niektorých islamských názorov a aktérov, sa zväčša ignoruje. Výsledok týchto rozporov pravdepodobne nebude priaznivý. Ich najviditeľnejším prejavom sú skupiny ako „Queers for Palestine“, ktoré vedú kampaň v prospech moslimov v Pásme Gazy, hoci v mnohých krajinách vrátane tejto by mali problém otvorene existovať vo verejnom priestore bez toho, aby sa stretli s nepriateľstvom.

Pre toto prostredie sú kresťania ľahšími a „menej nebezpečnými“ oponentmi, keďže vyjadrujú svoje presvedčenie, ale nepredstavujú fyzickú hrozbu. Bolo by naivné predpokladať, že rastúca islamizácia niektorých veľkých európskych miest ponúka tejto komunite priaznivú budúcnosť, keďže čoraz viac ľudí prichádza zo spoločností, v ktorých sa homosexualita považuje za zločin, ktorý sa netrestá diskusiou, ale väzením alebo dokonca smrťou.

Rozhodnutie vo Fínsku odráža tento širší posun, v ktorom sa zdá, že tolerancia voči odlišným názorom klesá, aj keď tí, ktorí presadzujú takéto konanie, hovoria o rozmanitosti a pluralite, ale prejavujú len malú ochotu rešpektovať ich u iných.

Rozsudok s protirečeniami

Zdá sa, že Räsänenovej nemalo byť dovolené „vyviaznuť bez trestu“, a to ani po 20 rokoch. Argumentácia súdu je v tomto smere nekonzistentná. Výslovne konštatoval, že sporné texty nevyzývali k násiliu ani nepredstavovali vážne podnecovanie. Napriek tomu samotné šírenie ich obsahu v cirkevnej brožúre stačilo na odsúdenie a pokutu vo výške približne 1 800 eur. Predmetné výroky sa preto už nesmú verejne šíriť. V skutočnosti bolo pod hlavičkou „nenávistných prejavov“ potrestané niečo, čo samotný súd považoval za neškodné. Prečo to teda vôbec trestať?

Samotná Päivi Räsänenová vyjadrila hlboké sklamanie z rozsudku a poukázala na svoje základné právo na slobodu prejavu. Podporili ju medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv, ktoré rozsudok považujú za alarmujúci signál.

Ak možno desaťročia starý cirkevný pamflet spätne kriminalizovať na základe zákonov, ktoré v tom čase ani neexistovali, dôsledky sú nielen kafkovské, ale aj nebezpečné pre slobodu prejavu občanov.

Ak si občan už nemôže byť istý, že to, čo je dnes v súlade so zákonom, nepovedie k trestu v budúcnosti, začína sa rúcať samotná právna istota a táto perspektíva nadobúda výrazne dystopický nádych.

Tento prípad jasne ukazuje, ako ďaleko už tento posun pokročil. Dlhé roky sa citovanie a šírenie biblického obsahu stíhalo súdnou cestou ako potenciálna trestná činnosť. To, že aj čiastočné oslobodenie sprevádza odsúdenie, naznačuje, že tu bola súdená viac ako jedna osoba – pred súd boli postavené samotné hranice slobody prejavu.

Posolstvo pre kresťanov je jednoznačné: buďte opatrní, inak riskujete, že budete v budúcnosti súdení podľa zákonov, ktoré ešte len budú napísané.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.