Na druhej strane poukázal na balík projektov, ktoré ministerstvo prezentuje ako vlastnú iniciatívu. Patrí sem kompletné budovanie diaľnice D3 v troch úsekoch (Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto – Oščadnica – Čadca, Bukov), rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča (I. etapa) a privádzač D1 Lietavská Lúčka.
Minister argumenty svojej prezentácie najvýraznejšie ilustroval na číslach. „Zdedených úsekov máme 28,7 kilometra,“ povedal Ráž, pričom dodal, že už rozostavali 33 kilometrov. Zdôraznil, že nové projekty prvýkrát prevažujú nad zdedenými.
Do tohto rámca zapadá aj oznámenie nových úsekov na R2. Úsek Zacharovce – Bátka s dĺžkou 8,3 kilometra a deviatimi mostami má predpokladanú hodnotu 242 miliónov eur, zatiaľ čo úsek Bátka – Figa (6,3 kilometra) so šiestimi mostami je odhadovaný na 152,5 milióna eur. Oba projekty majú takmer identickú lehotu výstavby 911 dní, teda približne dva a pol roka. V prepočte ide o zhruba 29 miliónov eur za kilometer pri prvom úseku a 24 miliónov pri druhom.
Polovičný profil ako realita
Tieto cenové rozdiely tak naznačujú aj rôznu technickú náročnosť, ktorú však rezort bližšie nerozviedol. Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček doplnil aspoň základné parametre: na oboch úsekoch vznikne spolu 15 mostov, dve mimoúrovňové križovatky a jedno odpočívadlo. Výstavba je plánovaná v polovičnom profile, čo predstavuje kompromis medzi nákladmi a kapacitnými potrebami.
Práve otázka profilu otvára debatu o stratégii. Minister síce deklaruje, že polovičný profil je určite minimum a osobne by preferoval plný profil, no realita verejných financií zatiaľ smeruje k úspornejšiemu variantu.
Logika postupu rezortu sa opiera aj o proces verejného obstarávania. Rezort očakáva, že súťaž prinesie nižšie ceny, než sú aktuálne odhady. Skúsenosť z diaľnice D3, pri ktorej sa podarilo vysúťažiť projekty rýchlo a relatívne výhodne, slúži ako referenčný model.
Minister zdôraznil, že ambíciou je zároveň stavať oba úseky R2 paralelne, aby sa skrátil celkový čas realizácie a región získal infraštruktúrny efekt v jednom časovom horizonte. Za týmto plánom však stojí zásadná premenná, ktorou je financovanie.
Peniaze zatiaľ nie sú isté
Minister otvorene priznal, že zmluvy budú podpísané až po zabezpečení zdrojov. „Zmluva sa podpíše v momente pridelených finančných zdrojov,“ priblížil. Primárne sa počíta s eurofondmi, pričom stratégia spočíva v tom, že projekty sa pripravia do maximálneho štádia a až následne sa bude hľadať financovanie.
Zaujímavým doplnkom bola aj úvaha o zapojení zdrojov z oblasti obrany. R2 je vnímaná ako súčasť infraštruktúry pre militárnu mobilitu, čo by mohlo otvoriť alternatívne európske finančné kanály z programu SAFE. Minister však priznáva, že takéto mechanizmy zatiaľ nie sú plne funkčné, takže ide skôr o perspektívu než aktuálnu realitu.
Ministerstvo sa snaží preklopiť optiku z minulosti na budúcnosť – od dokončovania k budovaniu. Ohlásenie nových úsekov na R2 v tomto kontexte nepôsobí ako izolovaná správa, ale ako súčasť širšieho naratívu o rastúcej investičnej aktivite.
Otázkou však zostáva, do akej miery sa tento naratív pretaví do reálnych kilometrov – teda či sa plánovanú dynamiku podarí udržať aj v podmienkach limitovaných verejných zdrojov.
