Štátne rezervy a koniec ropnej núdze
Podstatnou témou rokovania boli aj štátne zásoby ropy. Slovnaft si z rezerv štátu mohol požičať 250-tisíc ton ropy, pričom podľa premiéra využil niečo viac ako 100-tisíc ton. Časť už rafinéria postupne vracia späť. Fico avizoval, že ak budú zásoby opäť doplnené na úroveň požadovanú pravidlami EÚ, teda na 90 dní, vláda môže už budúci týždeň zrušiť stav ropnej núdze.
Toto prípadné zrušenie by sa však netýkalo vládneho nariadenia zavádzajúceho mimoriadne opatrenia pri predaji pohonných látok. To má zostať v platnosti počas celej 30-dňovej účinnosti. Premiér zároveň nevylúčil, že po jeho skončení kabinet prijme ďalšie opatrenia, ak si to vývoj situácie vyžiada.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková po rokovaní upozornila, že rast cien energií v Európe má výrazný dosah na obyvateľov. Podľa jej slov od vypuknutia konfliktu na Blízkom východe vzrástli ceny plynu o 70 percent a ceny ropy o 60 percent. Zároveň vyčíslila, že občania EÚ zaplatili za pohonné látky o 30 miliárd eur viac ako v predchádzajúcom období.
Európska únia pripúšťa zhoršenie
Saková zároveň povedala, že Európska komisia podľa jej hodnotenia prvýkrát otvorene pripustila, že situácia je vážna a nebude len krátkodobá. Za jeden z možných scenárov do budúcnosti označila aj zavádzanie spotrebných limitov. Slovensko však podľa nej dúfa, že k takémuto vývoju nedôjde a že sa podarí dosiahnuť obnovenie prevádzky ropovodu Družba.
Ministerka tiež poukázala na potrebu posilniť energetickú infraštruktúru v regióne. Na medzivládnych rokovaniach apelovala na podporu diverzifikačných projektov, teda na rozširovanie kapacít existujúcich plynovodov a ropovodov alebo budovanie nových prepojení medzi krajinami strednej Európy. Energetickú bezpečnosť regiónu označila za kľúčovú prioritu.
Generálny riaditeľ Slovnaftu Gabriel Szabó potvrdil, že rafinéria vrátila zo zapožičanej ropy už 65-tisíc ton a zvyšok plánuje doplniť začiatkom budúceho týždňa. Ak budú objednané dodávky prichádzať načas, Slovnaft by sa podľa neho mohol v druhej polovici apríla vrátiť na 100 percent produkcie.
Vplyv nárastu cien ropy na infláciu
Szabó upozornil aj na širšie hospodárske dôsledky ropnej krízy. Pripomenul, že každé zvýšenie ceny ropy o 10 dolárov zvyšuje infláciu približne o 0,4 percenta. Na otázku, či vyššie ceny už znižujú dopyt po palivách, odpovedal opatrne – presné štatistiky zatiaľ nemá, no z denného správania spotrebiteľov nevidí výrazný pokles predaja.
Premiér Fico odmietol, že by slovenská vláda mala reagovať rovnako ako niektoré susedné štáty. Kriticky sa vyjadril najmä k dočasnému znižovaniu DPH a spotrebných daní, ktoré podľa neho prináša len krátkodobý efekt a môže mať negatívne dôsledky pre verejné financie. Slovensko podľa neho zatiaľ zostáva pri modeli, ktorý kombinuje reguláciu trhu, koordináciu so Slovnaftom a využívanie štátnych rezerv.
„My tiež môžeme na dva týždne znížiť spotrebné dane. A čo bude o dva týždne? Potom čo? Znovu ich budeme znižovať?“ opýtal sa Fico.
Udržať Slovensko v bezpečnej zóne. Komfortná však nebude
Predseda vlády zatiaľ neponúkol konkrétnu odpoveď na otázku, čo bude po vypršaní stavu ropnej núdze. Zdôraznil, že vláda nebude vopred komunikovať neodsúhlasené riešenia. „Ľudia budú vedieť, keď oznámime prijatie vládneho nariadenia. Myslím si, že tu dopredu rozprávať nejaké rozprávky nemá žiadny zmysel,“ uviedol.
Podľa premiéra aktuálne nastavená stratégia funguje a kabinet ju zatiaľ neplánuje meniť. Najbližším krokom má byť zrušenie stavu ropnej núdze, po ktorom bude nasledovať nové vyhodnotenie situácie vrátane porovnania cien a dosahov zahraničných opatrení.
Cieľom podľa neho zostáva udržať Slovensko v bezpečnej zóne cien pohonných látok: „Metódy, aké prijmeme, prinesie konkrétny deň a konkrétny dátum.“
Z vyjadrení po rokovaní však jasne vyplýva, že vláda nepočíta s rýchlym upokojením situácie. Naopak, otvorene hovorí o tom, že tlak na rast cien pohonných látok bude pokračovať. Cieľom kabinetu preto nie je zastaviť zdražovanie ako také, ale udržať Slovensko v „bezpečnej, no nie komfortnej zóne“.
