„Potrebujeme vidieť jasný záväzok, že nebudú usilovať o jadrovú zbraň a nebudú hľadať prostriedky, ktoré by im umožnili rýchlo dosiahnuť jadrovú zbraň. To je hlavný cieľ prezidenta Spojených štátov a to sme sa snažili dosiahnuť prostredníctvom týchto rokovaní,“ uviedol viceprezident.
Spojené štáty podľa neho na rokovaniach jasne stanovili, v čom sú Iránu ochotné vyhovieť a na čom trvajú, pričom Irán sa rozhodol ich podmienky neprijať.
Iránska polooficiálna tlačová agentúra Tasním uviedla, že dosiahnutiu dohody bránili „prehnané“ požiadavky USA. Irán už roky trvá na tom, že sa nesnaží vyrobiť atómovú bombu. Zabitý ajatolláh Alí Chameneí dokonca ústne vydal pred viac ako dvomi dekádami náboženský dekrét (fatva), ktorým v Iráne zakázal zbrane hromadného ničenia.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí na margo rokovaní skonštatoval, že prebiehali v atmosfére nedôvery: „Je prirodzené, že sme nemohli očakávať dosiahnutie dohody už po jednom stretnutí.“
Priestor na dohodu ešte existuje
JD Vance pri odchode z Pakistanu naznačil, že Iránu stále ostáva čas na zváženie ponuky Spojených štátov: „Odchádzame odtiaľto s veľmi jednoduchým návrhom: ide o prístup, ktorý predstavuje našu poslednú ponuku, a to najlepšie, čo môžeme predložiť. Uvidíme, či ju Iránci prijmú.“
Viceprezident USA dodal, že počas rokovaní bol v pravidelnom kontakte s prezidentom USA Donaldom Trumpom a vymenil si správy s admirálom Bradleym Cooperom, ktorý je na čele regionálneho veliteľstva amerických ozbrojených síl, s ministrom obrany Peteom Hegsethom a šéfom diplomacie Marcom Rubiom.
Podľa Vancea Spojené štáty na týchto rokovaniach „preukázali veľkú mieru flexibility“. Zdôraznil, že aj Trump, ktorý v sobotu vyhlásil, že mu nezáleží na tom, či sa s Iránom podarí uzavrieť dohodu, zaujal počas rokovaní zmierlivý postoj.
„Prezident nám povedal: ‚Musíte prísť v dobrej viere a urobiť maximum pre dosiahnutie dohody.‘ Presne to sme urobili a, žiaľ, nepodarilo sa nám posunúť veci vpred,“ uviedol Vance.
Pakistan však po rozhovoroch vyzval obe strany, aby naďalej dodržiavali prímerie, a to aj napriek neúspechu. „Je nevyhnutné, aby strany naďalej dodržiavali svoj záväzok týkajúci sa prímeria,“ uviedol tamojší minister zahraničných vecí Išak Dar.
Hormuzským prielivom už prešlo pár lodí
Už pri začiatku rokovaní americká armáda uviedla, že „vytvára podmienky“ na začatie čistenia Hormuzského prielivu, ktorým sa pred vojnou na svetové trhy vyvážala približne pätina ropy a skvapalneného plynu, ako aj obrovské množstvo hnojív.
Úžina je preto kľúčovým faktorom rokovaní o prímerí. Americká armáda uviedla, že prielivom prešli dve jej vojnové lode a vytvárajú sa podmienky na odstránenie mín, zatiaľ čo iránske štátne médiá popreli, že by prielivom prešli akékoľvek americké lode.
Agentúra Reuters zároveň informovala, že podľa údajov o lodnej doprave prešli v sobotu Hormuzským prielivom tri supertankery plne naložené ropou. Boli to zrejme prvé lode, ktoré opustili Perzský záliv od utorkového uzavretia dohody o prímerí medzi USA a Iránom.
Veľmi veľký ropný tanker (VLCC) Serifos plávajúci pod libérijskou vlajkou, ako aj VLCC Cospearl Lake a He Rong Hai plávajúce pod čínskou vlajkou majú podľa agentúry kapacitu až dva milióny barelov, čo sú približne dve percentá dennej svetovej ponuky ropy.
Požiadavky
Vysokopostavený iránsky zdroj agentúru Reuters ešte pred začiatkom rokovaní informoval, že USA súhlasili s uvoľnením zmrazených aktív v Katare a iných zahraničných bankách. Americký predstaviteľ to však poprel.
Teherán okrem rozmrazenia aktív požaduje aj kontrolu nad Hormuzským prielivom, vyplatenie vojnových reparácií a prímerie v celom regióne vrátane Libanonu. V úžine chce zároveň vyberať tranzitné poplatky.
Trumpove deklarované ciele sa posunuli, ale ako minimum chce voľný prechod pre globálnu lodnú dopravu cez prieliv a ochromenie iránskeho programu obohacovania uránu, aby sa zabezpečilo, že Irán nebude môcť vyrobiť atómovú bombu.
Rokovania, ktoré sprostredkoval Pakistan, trvali od soboty do nedele a ich cieľom bolo dosiahnuť trvalé urovnanie šesť týždňov trvajúceho konfliktu, ktorý sa začal 28. februára útokom USA a Izraela na Irán.
(reuters, nyt, sak, tasr)
