Pasívne aj aktívne, brokmi aj sieťou. Vojaci na fronte sa bránia pred dronmi, ako vedia

Vzdušný priestor NATO z času na čas narúšajú veľkorozmerné samovražedné (v Poľsku) a prieskumné (v Rumunsku) drony s vopred naprogramovanou trasou. Rovnako tak na kritickú infraštruktúru a civilné ciele v ukrajinskom zázemí útočia Rusi okrem rakiet aj veľkými dronmi typu Šáhid.

Okrem veľkorozmerných dronov existujú aj omnoho menšie, ktoré na rozdiel od svojich väčších náprotivkov nie sú odpaľované z rampy ako raketa, ale vzlietajú z miesta či z ruky. Tieto malé drony sa používajú na usmrtenie jednotlivcov, ako aj na vyradenie väčších kusov techniky. Použili ich napríklad počas operácie Pavučina.

Signál a vlákno

Za stovkami usmrtených vojakov a za desiatkami kusov zničenej techniky mesačne stoja FPV drony, ktoré v reálnom čase ovláda operátor vzdialený aj desiatky kilometrov. Ten vidí cieľ vďaka kamere na drone až do jeho zásahu. FPV totiž znamená „pohľad z prvej osoby“ (first-person view).

Na fronte rusko-ukrajinskej vojny je ešte pred zásahom cieľa mnoho dronov zneškodnených – viac ako 70 percent strát sa pritom pripisuje elektronickému boju (EB), teda rôznym druhom rušičiek, ktoré prerušia spojenie medzi dronom a operátorom – dron jednoducho neškodne spadne.