„Nikdy v histórii Slovenska sa nestalo, aby nadácia, ktorá bojuje proti korupcii, chránila človeka, ktorý manipuloval so štátnymi dotáciami a nechával si ich viackrát preplácať,“ dodáva líder Smeru.
Trikrát uhradená faktúra
Minister spravodlivosti priblížil konkrétne zistenia rezortu. Tie vychádzajú z auditu prideľovania dotácií z roku 2024 a následných kontrol. „Zistili sme prípady, keď si ten istý subjekt nechal uhradiť identickú faktúru z viacerých inštitúcií – konkrétne z ministerstva spravodlivosti, Fondu na podporu umenia aj z covidovej pomoci ministerstva kultúry,“ vymenúva Susko.
Systém fungovania dotácií pritom podľa neho jasne stanovuje, že prijímateľ nesmie čerpať financie na rovnaký účel z viacerých verejných zdrojov. Každý žiadateľ o dotáciu musí zároveň čestne vyhlásiť, že tak nerobí.
Kontroly podľa ministerstva odhalili konkrétne prípady, keď rovnaké výdavky boli vykazované opakovane. Následne sa spustil vládny audit a do prípadu sa zapojili aj orgány činné v trestnom konaní. Podľa doterajších zistení sa vyšetrovanie rozšírilo na viac rokov a desiatky faktúr, pričom predbežná škoda sa odhaduje približne na 140-tisíc eur.
Fico tieto zistenia označil za „subvenčný podvod“ a tvrdí, že ide o systematické zneužívanie verejných zdrojov. Zároveň pripomenul, že ide zatiaľ len o časť kontrol, pričom ďalšie preverovanie môže podľa neho odhaliť ešte rozsiahlejšie nezrovnalosti.
Premiér zároveň otvoril aj ďalšiu rovinu prípadu. Tvrdí, že Marta Šimečková dlhuje Európskej komisii takmer 150-tisíc eur a vo veci už prebieha exekučné konanie.
Podľa jeho slov ide o mimoriadne závažnú okolnosť, ktorá podľa neho dokresľuje obraz hospodárenia s verejnými prostriedkami. Fico naznačil, že časť peňazí z dotácií mohla končiť ako odmeny pre ľudí napojených na organizáciu.
Do diskusie sa zapojil aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý poukázal na širší kontext kauzy. Podľa neho môže ísť o rozsiahlejší problém, než sa pôvodne zdalo. „Vyšetrovanie ukáže, kde skončili tieto peniaze a kto z nich profitoval,“ avizuje.
Zároveň naznačil, že finančné toky medzi Projektom Fórum a rodinou lídra opozície môžu byť predmetom ďalšieho skúmania. Kritizoval však aj dĺžku vyšetrovania a vyjadril očakávanie, že prípad bude objasnený bez politického vplyvu.
Pôžička medzi matkou a synom
Do celej kauzy totiž vstúpila aj informácia o finančnej transakcii medzi Michalom Šimečkom a združením jeho matky.
Líder Progresívneho Slovenska priznal, že v roku 2019 poskytol Projektu Fórum pôžičku vo výške 5 200 eur. V roku 2021 mu združenie vrátilo päťtisíc eur. Šimečka tvrdí, že ide o jedinú transakciu a dôkaz, že zo združenia neprofitoval. Zdôrazňuje, že, naopak, o časť peňazí prišiel.
Fico však upozorňuje, že problém by mohol vzniknúť v prípade, ak by vrátené prostriedky pochádzali zo štátnych dotácií. V takom prípade by podľa neho išlo o ďalšie porušenie zákona.
Obhajca Marty Šimečkovej Matúš Harkabus odmieta, že by išlo o subvenčný podvod. Pripúšťa však, že v dokumentácii a vyúčtovaní grantov bol neporiadok. Podľa jeho vysvetlenia sa niektoré faktúry síce objavili vo vyúčtovaniach viackrát, no podľa neho to neznamená, že boli aj viacnásobne uhradené.
Tvrdí, že existovali aj iné doklady, ktoré preukazovali oprávnené výdavky, no neboli správne zahrnuté. Zodpovednosť za administratívne chyby podľa neho nesie osoba, ktorá mala účtovníctvo na starosti, pričom zohrala úlohu aj jej preťaženosť.
Vyšetrovanie a otázniky okolo postupu štátu
Prípad vyšetruje Úrad boja proti organizovanej kriminalite, pričom zatiaľ nepadlo žiadne obvinenie. Vyšetrovanie sa postupne rozšírilo na viacero účtovných období a podľa dostupných informácií pribudli desiatky podozrivých faktúr.
Orgány činné v trestnom konaní zároveň preverujú, či mohlo byť čerpanie dotácií neoprávnené a aký bol skutočný tok finančných prostriedkov.
Paralelne s tým však vznikajú vážne pochybnosti o tom, ako sa k týmto zisteniam štátne orgány dostali. Nadácia Zastavme korupciu upozornila, že Kriminálny úrad finančnej správy sa venoval preverovaniu Marty Šimečkovej a jej občianskeho združenia napriek tomu, že podľa zákona nemá kompetenciu skúmať dotácie či priame dane.
Ide o špecializovaný útvar zameraný najmä na daňové a colné podvody, napríklad v oblasti DPH alebo dovozu tovaru.
Podľa nadácie daňoví kriminalisti zhromažďovali citlivé údaje vrátane daňových priznaní a bankových výpisov a založili aj samostatný spis s názvom „Smotánka“. Takýto postup označuje za potenciálne nezákonný a avizovala podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo zneužitia právomocí.
Na možné procesné problémy upozornil aj bývalý prezident finančnej správy Jiří Žežulka. Podľa neho je otázne, či kriminálny úrad vôbec mal oprávnenie takýto spis viesť. Zároveň varoval, že ak boli dôkazy získané v rozpore so zákonom, môžu byť v ďalšom trestnom konaní nepoužiteľné.
V právnej praxi sa totiž uplatňuje princíp, že dôkazy získané nezákonným spôsobom nemôžu slúžiť ako podklad na rozhodovanie súdu.
Žežulka zároveň poukázal na širší problém možného zneužitia štátneho aparátu. Ak by sa potvrdilo, že orgány konali mimo svojich kompetencií, mohlo by to podľa neho spochybniť nielen vyšetrovanie samo osebe, ale aj dôveryhodnosť inštitúcií.
Celý postup by preto mala preveriť prokuratúra, ktorá posúdi, či zákon nebol porušený zo strany verejných činiteľov.
Líder PS oznámil, že v súvislosti s rozpracovaním občianskeho združenia Projekt Fórum Kriminálnym úradom finančnej správy bude podané trestné oznámenie.
