Zopakoval tak v podstate to, čo nie tak dávno povedal Rick Rieder, jeho náprotivok z giganta BlackRock: „Ak sa technológie vždy snažili dosiahnuť viac výstupov s menšími zdrojmi, umelá inteligencia je prelomom v dosahovaní väčšieho výstupu s oveľa menej zdrojmi. Výsledok? (...) Dezinflačný rast.“
Hlavne nezvyšovať úrokové sadzby
Tieto slová finančníkov však nenesú len posolstvo pre bežných ľudí o tom, že svet môže byť opäť blízko éry nízkeho rastu cien a nízkych úrokových sadzieb, ale cítiť za nimi aj silný lobing.
Hunstad k svojej predikcii pripojil aj odporúčanie pre americkú centrálnu banku, ktorá by sa podľa neho mala v súčasnosti, keď vyhodnocuje vplyv vojny v Iráne a blokády Hormuzského prielivu na cenovú hladinu v USA, zdržať reštriktívnych menových opatrení.
Tvrdí, že Federálny rezervný systém by mal najprv posúdiť vplyv nových technológií a až potom debatovať o zmene úrokových sadzieb, keďže AI by mu mohla pomôcť dosiahnuť dvojpercentný inflačný cieľ aj bez utiahnutia ponuky peňazí.
V podobnom duchu sa pred niekoľkými dňami vyjadril aj Elon Musk, ktorý presadzuje myšlienku, že štát má v budúcnosti poskytovať ľuďom nepodmienený príjem.
Konštatuje, že vydávanie väčšieho množstva peňazí (centrálnou bankou) za bežných okolností zvyšuje cenu existujúcej produkcie tovarov a služieb, no „ak umelá inteligencia a roboty masívne zvýšia výrobu tovarov a služieb, potom v skutočnosti musíte ľuďom vydávať doláre, inak dôjde k masívnej deflácii“.
Tá nie je v ekonomickej obci žiaduca, keďže panuje pomerne široký konsenzus, že klesanie cien nemotivuje k ekonomickej aktivite. Ľudia odkladajú svoje nákupy, firmy majú nižší dopyt a znižujú výrobu, čo môže prerásť do nebezpečnej špirály.
Samotná AI hodnotí svoj vplyv oveľa miernejšie
Na to, ako bude umelá inteligencia ovplyvňovať produktivitu práce a či umožní centrálnym bankám znížiť úrokové sadzby bez zvýšenia inflácie, však existujú rôzne názory. Vo všeobecnosti panuje zhoda, že vďaka novej technológii bude produktivita rásť, no pohľady sa rôznia v otázke časového rámca, ako aj rozsahu jej vplyvu.
Do verejného diskurzu priniesli podnetné informácie analytici nemeckej Deutsche Bank, ktorí sa na prognózu spýtali troch rôznych modelov – vlastného agenta dbLumina poháňaného AI od spoločnosti Google, ChatGPT-5.2 od OpenAI a Claude Opus 4.6 od firmy Anthropic.
Všetky tri očakávajú v horizonte jedného roka minimálny vplyv na infláciu. Paradoxom je, že všetky vyhodnotili, že významné zníženie cenovej hladiny je mimoriadne nepravdepodobné – dokonca je podľa nich väčšia šanca, že inflácia bude pre AI rásť.
V dlhšom päťročnom horizonte je dezinflačný scenár podľa umelej inteligencie o niečo pravdepodobnejší, no pozitívny vplyv AI na cenovú hladinu sa stále drží blízko nuly.
„DbLumina považuje za pravdepodobnejšie, že umelá inteligencia v päťročnom horizonte infláciu v akejkoľvek miere zvýši (25 percent), ako že ju v tomto období významne zníži (20 percent). Táto odchýlka nezodpovedá konsenzuálnemu názoru na dezinflačný vplyv umelej inteligencie,“ píšu ekonómovia.
Podobné pravdepodobnosti pridelili jednotlivým scenárom aj zvyšné dva modely. V horizonte piatich rokov je podľa všetkých troch najväčšia šanca (v priemere okolo 35 percent), že umelá inteligencia bude tlačiť ceny nadol len veľmi mierne – o 0,1 až 0,4 percentuálneho bodu.
Je ošiaľ z AI bublina?
Analytici z Deutsche Bank dospeli k záveru, že umelá inteligencia predpokladá minimálny vplyv na infláciu najmä preto, že celý sektor je kapitálovo náročný a v súčasnosti doň prúdia masívne investície. Tie stoja za rastom počtu dátových centier a dopytu po čipoch, polovodičoch, surovinách a elektrickej energii. A to na cenovú hladinu nepôsobí ani trochu dezinflačne.
Na túto skutočnosť upozornil aj podpredseda Fed-u Philip Jefferson, podľa ktorého sú inflačné účinky rastu dopytu okamžité, zatiaľ čo zvýšenie produktivity sa prejaví až neskôr, pričom nie je isté, v akej miere.
Niektorí analytici z investičného prostredia idú v tomto smere ešte ďalej. Poukazujú na to, že technologické spoločnosti medzi sebou točia tie isté peniaze v akomsi začarovanom kruhu, čo následne vytvára pozorovaný investičný boom.
Mechanizmus nedávno vysvetlila aj agentúra Bloomberg. Nvidia, ktorá vyvíja najpokročilejšie čipy a je momentálne najcennejšou spoločnosťou na svete, napríklad investovala 30 miliárd dolárov do spoločnosti OpenAI. Tá na oplátku plánuje vybavovať svoje dátové centrá práve čipmi od Nvidie. Namiesto sumy 30 miliárd sa pritom pôvodne skloňovalo 100 miliárd dolárov.
Podobný scenár platí aj v prípade cloudových či webových služieb. Spoločnosti si jednoducho nakupujú navzájom produkty za peniaze, ktoré si od seba požičali. Vo finančne prepletenej schéme sa okrem Nvidie a OpenAI spomína aj mnoho ďalších gigantov, ako sú Intel, AMD, Microsoft, Oracle alebo CoreWeave.
Otázkou nie je ani tak to, či táto bublina existuje, ale skôr, či je naozaj taká veľká, ako ju skeptici opisujú. Analogicky to platí aj pri umelej inteligencii – netreba sa pýtať, či zvyšuje produktivitu, ale skôr ako významne. A to najmä vo fyzickom svete, kde nestačí generovať výstupy, ale je potrebné niesť zodpovednosť, kontrolovať ich a vedieť ich efektívne organizovať a implementovať.
Od odpovedí na tieto otázky potom závisí, či je reálne, že v budúcnosti sa bude s vysokou infláciou ľahšie bojovať. A či, ako tvrdí potenciálny budúci šéf Fed-u Kevin Warsh, pokrok v oblasti umelej inteligencie naozaj umožní centrálnym bankám znížiť úrokové sadzby bez rizika rastu inflácie.
