Možno vám to pripadá smiešne, možno v tom vidíte len túžbu na chvíľu si po obede zdriemnuť, no pozor, koreň tohto duchovného nezdaru je oveľa hlbší.
Evagrius Pontský, významný mních 4. storočia, pozoroval činnosť poludňajšieho démona. Vo svojom spise Osem duchov zla píše: „Démon acedie, nazývaný tiež démon poludňajší, je najťažší zo všetkých. Prichádza v strede dňa, spôsobuje ospalosť, odpor k modlitbe a túžbu opustiť svoje miesto.“
V Dávidovom žalme 91 sa píše: „Nebudeš sa báť… ani moru, čo sa plazí v temnotách, ani nákazy, čo ničí napoludnie.“ (5-6) Tieto verše si všimli viacerí starí pustovníci aj teológovia. Videli v nich predobraz toho, čo sami zažívali popoludní.
Acedia prichádza, keď slnko najviac páli, a to nielen metaforicky, ale doslovne. No a svätci bývajú porážaní, zmocňuje sa ich nechuť k modlitbe…
„Je znechutenosť hriech?“ pýtali sa istého kňaza. Ten odpovedal, že acedia hriechom nie je, ak s ňou bojujeme. V opačnom prípade sme spolupracovníci poludňajšieho démona, a nie učeníci Pána Ježiša.
Ak prejdeme do metaforickej roviny, tak aj ľudský život môžeme rozdeliť ako deň. Ráno – zrod, obed – vrchol, večer – zánik. Na tomto príklade vidíme, že obed, teda poludnie, to je čas plnej sily.
Preto je naše zaháľanie v tomto období oveľa väčším prehreškom ako v detstve, keď ešte nemáme skúsenosti, alebo v starobe, keď zase skúsenosti máme, ale chýbajú nám sily.
Ako s acediou bojovať?
Púštni otcovia nám zanechali návod: nepoľavovať v modlitbe, nezabúdať na režim dňa, mať duchovného sprievodcu, ktorý nám poradí a prevedie nás problémami, konať dobro za každých okolností.
Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.
