Parlament koaličnú novelu o zrušení voľby poštou posunul do druhého čítania. Podporilo ju 78 vládnych poslancov. Proti hlasovalo 67 zákonodarcov opozície.
V ďalších voľbách by tak tisíce Slovákov, ktorí žijú, pracujú a študujú v cudzine alebo tam budú práve na dovolenke či služobnej ceste, mohli hlasovať len na zastupiteľských úradoch, prípadne na konzulátoch. Po novom by sa mal prezident republiky voliť aj na ambasádach. Doteraz to nebolo možné.
Dôvody koalície
Poslanci koalície a opozície si počas niekoľkodňovej rozpravy navzájom vyčítali dôvody tejto zmeny.
Vládne strany poukazovali na to, že voľby majú byť rovné, priame a tajné. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) tvrdil, že pri voľbe poštou to nemusí platiť. Podľa neho sa nedá skontrolovať, či hlasovala tá istá osoba, ktorá volebný lístok aj vložila do obálky a odoslala.
Pozastavil sa aj nad tajnosťou voľby, pretože obálky otvárajú úradníci na ministerstve vnútra a vidia totožnosť osoby, ktorá hlasovací lístok poslala. Rovnako by niekto mohol zneužiť informáciu o tom, ako daná osoba hlasovala.
Bude vraj väčšia motivácia
Líder opozičného PS Michal Šimečka v pléne parlamentu povedal, že koalícia si možno myslí, že na ambasádach bude voliť menej ľudí. Zvlášť to bude problematické v krajinách, v ktorých budú musieť voliči ďaleko cestovať.
„Myslím si, že toto ľudí naštve a, naopak, zvýši sa mobilizácia. Keď ľuďom takto ostentatívne ukazujete, že oni nemajú byť súčasťou našej demokracie, tak oni budú mať o to väčšiu motiváciu, aby prišli v roku 2027 voliť,“ vyhlásil v rokovacej sále.
Ľudia podľa jeho názoru prídu do hlavného mesta tej-ktorej krajiny alebo pricestujú na Slovensko, aby porazili vládnu koalíciu.
Záujem o voľby poštou rástol
Voľba poštou zo zahraničia fungovala od roku 2006. Prvý raz takto volilo necelých 3,5 tisíca ľudí. O štyri roky ich bolo takmer šesťtisíc. Výraznejší záujem bol v roku 2016, vtedy poštou volilo viac než 17-tisíc občanov.
V posledných voľbách v roku 2023 bolo platných hlasov zo zahraničia takmer 58-tisíc. Najviac ich získalo PS (35 701), nasledovali SaS (6 252), Smer (3 531), SNS (2 197). Najväčší záujem bol z Českej republiky, konkrétne išlo o 24-tisíc ľudí.
SNS chce nové pravidlo pri krúžkovaní
V koalícii nateraz chýba zhoda, či sa zmenia aj podmienky na uplatnenie preferenčných hlasov, nazývaných krúžky.
Funguje pravidlo, že mandát dostane najskôr ten kandidát, ktorý získal aspoň tri percentá preferenčných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre danú politickú stranu.
Líder SNS Andrej Danko však presadzuje osempercentné kvórum, aby bolo možné zmeniť poradie na kandidátnej listine. „Keď nevyjdú v ústrety, neprejde zmena voľby,“ odkázal Danko koaličným partnerom. Dodal, že bez akceptovania pripomienok SNS nie je možné, aby si Smer presadil niečo, „čo trápi ich“.
Problémová kaucia
V koaličnej novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva je aj zmena výšky volebnej kaucie pre strany, ktoré budú kandidovať do Národnej rady a Európskeho parlamentu.
V súčasnosti je kaucia 17-tisíc eur pri voľbe do národného parlamentu. Nový návrh je, aby sa stanovila ako 25-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve. Strany by tak museli zaplatiť 40 500 eur.
V koalícii nie je zatiaľ zhoda na výške kaucie. Výhrady majú traja nezaradení poslanci Strany vidieka Pavel Ľupták, Ivan Ševčík a Roman Malatinec. Mienia ju ponechať tak ako doteraz. Poslanec Ľupták Štandardu povedal, že jej zvýšenie by sa nepriaznivo dotklo menších a chudobných strán.
Definitívne hlasovanie o volebných pravidlách by malo byť na schôdzi, ktorá sa začne koncom mája.