S cieľom riešiť tieto riziká chcú poslanci europarlamentu, aby Komisia prekročila rámec monitorovania a plne využila nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane úplného pozastavenia vyplácania finančných prostriedkov EÚ.

Bývalý zamestnanec Transparency kritizuje Slovensko

Spravodajca pre udelenie absolutória Komisii Daniel Freund (Zelení) v tomto smere povedal, že „pretrvávajúce zlyhania v oblasti transparentnosti sú neprijateľné“, a špecificky spomenul Slovenskú republiku ako príklad. Parlament v tomto smere vyzýva Komisiu, aby aktivovala mechanizmus podmienenosti v oblasti právneho štátu s cieľom chrániť finančné prostriedky EÚ pred zneužitím.

Daniel Freund je nemecký politik a europoslanec za stranu Zelených, ktorý pred vstupom do politiky pracoval v mimovládnej organizácii Transparency International. Ako europoslanec výrazne kritizoval Maďarsko a po prehre Viktora Orbána vo voľbách upozorňuje na podozrenia zo zneužívania eurofondov na Slovensku.

Rušenie NAKA či ÚŠP ako problém na Slovensku

V prijatom texte uznesenia sa nachádza pasáž o Slovensku (bod 110), v ktorej EP kritizuje „zrušenie špecializovaných subjektov na boj proti korupcii, Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), čo viedlo k oneskoreniam vo vyšetrovaniach prenesených na iné orgány a k výraznému poklesu počtu prípadov korupcie“.

Európsky parlament ďalej „so znepokojením berie na vedomie plán vlády Slovenskej republiky nahradiť súčasný Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) inštitúciou, ktorej predsedu by vymenoval priamo predseda parlamentu, čo predstavuje riziko politizácie úradu, zosúladenia jeho práce s prioritami vlády, obmedzenia ochrany oznamovateľov a podkopania kontroly nad tým, ako vláda nakladá s finančnými prostriedkami Únie“.

Tieto kroky slovenskej vlády podľa EP „predstavujú zvýšené a podstatné riziko pre riadne finančné hospodárenie s rozpočtom Únie“. Európsky parlament vníma spomínané kroky Slovenska ako natoľko vážne, že spomína aj „včasné konanie s čiastočným pozastavením eurofondov, ak sa zistia porušenia právneho štátu, ktoré predstavujú vážne riziko pre riadne finančné hospodárenie s rozpočtom Únie“.

Vzhľadom na obavy zo zhoršujúceho sa stavu právneho štátu na Slovensku europoslanci „vyzývajú Komisiu, aby začala prvý krok mechanizmu podmienenosti a začala konanie o porušení povinnosti v tejto veci“.

Europoslanci navrhujú konanie proti Slovensku

Uvedené zmeny, teda rušenie NAKA, ÚŠP a ÚOO, považuje Európsky parlament za problém a vyzýva Komisiu, aby spustila prvý krok mechanizmu preverenia, či Slovensko porušuje svoje povinnosti. Ak sa zistí, že áno, a to v závažnej miere, môže dôjsť až k pozastaveniu eurofondov.

Mechanizmus podmienenosti funguje tak, že Európska komisia musí najprv posúdiť, či porušenia právneho štátu priamo ovplyvňujú alebo vážne ohrozujú finančné záujmy EÚ. Ak áno, Komisia môže navrhnúť opatrenia, napríklad pozastavenie platieb alebo finančné korekcie, no musí preukázať nielen všeobecné porušenia právneho štátu, ale aj ich súvislosť s ochranou rozpočtu EÚ. Konečné rozhodnutie prijíma Rada EÚ, teda členské štáty.

Ako príklad spustenia mechanizmu a prijatých opatrení možno uviesť Maďarsko, voči ktorému Komisia v roku 2022 prvýkrát spustila mechanizmus podmienenosti, následne navrhla opatrenia a Rada rozhodla o pozastavení približne 6,3 miliardy eur. Dôvody sa týkali verejného obstarávania, korupcie, slabého vyšetrovania a konfliktov záujmov.

V danom prípade teda nejde o hrozbu okamžitého pozastavenia platieb, ale o pomerne časovo náročný proces (v závislosti od situácie), pri ktorom sa najprv musí ujasniť právny a skutkový stav veci bez politických prifarbení. Na konci tohto procesu, aj v prípade zistených porušení, môže Slovenská republika vykonať potrebné nápravy a vyviaznuť bez finančnej ujmy.

Strašenie „stratou eurofondov“ je preto skôr politické divadlo (keďže uznesenie je politickým vyhlásením) než reálne zhodnotenie celej situácie. Nikto totiž nevie predpokladať, ako celý proces dopadne – ten závisí od konkrétnych detailov jednotlivých zistení.

Neobjektívne hodnotenie právneho stavu na Slovensku

Pri kritizovaných zhoršeniach právneho štátu na Slovensku je potrebné mať na pamäti, že v minulosti už mala Komisia problém s objektivitou správy o právnom štáte. Denník Štandard upozornil v roku 2024 na hodnotenie Komisie, ktoré bolo založené na dojmoch a nepresnostiach.

Aj vtedy mala EK obavy zo zrušenia ÚŠP a z novely Trestného zákona, no vnímala iba výhrady formulované bez vecného základu a s odkazmi na „analýzy“ slovenských médií, ktoré často vypracúvajú ľudia bez odborných znalostí, ktoré nahrádzajú ideologickým vnímaním problematiky.

V tomto smere možno ako príklad uviesť nesprávne (so zjavným nepochopením problematiky) právne hodnotenie sporu medzi Slovenskou republikou a Bruselom na portáli EuBrief denníka Sme, ktoré vypracovala osoba s vyštudovanou etnológiou (etnológia skúma etnické a sociálne skupiny). Text nie je označený ani ako názor, ani ako komentár.

Argumenty v texte týkajúce sa energetickej suverenity, zásady energetickej solidarity či tvrdenie o žalobe ako o „politickom alibi“ sú skôr úsmevným potvrdením toho, že právne výklady problematiky by mali robiť právnici, než objektívnym zhodnotením veci zo strany etnologičky.

Výhrady odborníkov a štátnych orgánov k správe o právnom štáte

O mnohých chybách či nepresnostiach v správe o právnom štáte informovala aj Súdna rada SR vo svojom stanovisku, v ktorom konštatovala, že „správa je neobjektívna a neodráža skutočný stav právneho štátu na Slovensku“. Zásadný argument Rady spočíval aj v tom, že Komisia hodnotila stav na Slovensku iba z „jedného pohľadu“.

Ministerstvo spravodlivosti rovnako uviedlo k správe o právnom štáte za rok 2025 výhrady, medzi ktoré patril napríklad problém s metodológiou, keď Komisia viaceré svoje kritické tvrdenia často ničím nepodkladá.

Kritika europoslancov bez odborného pozadia

Pri súčasných výhradách k rušeniu NAKA, ÚŠP a ÚOO možno zaujať rovnaké stanovisko o neodbornom prístupe, s výnimkou racionálnych a odôvodnených argumentov týkajúcich sa Úradu na ochranu oznamovateľov.

Súlad zrušenia ÚŠP s Ústavou SR potvrdil aj Ústavný súd SR. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že organizácia súdnictva vrátane prokuratúry patrí do výlučnej právomoci členských štátov Európskej únie.

EÚ nemôže mechanicky vyžadovať konkrétnu inštitucionálnu štruktúru, ak členský štát zabezpečí funkčne rovnocenný alebo lepší model vyšetrovania a stíhania korupcie.

Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry sa špecializácia presunula na Generálnu prokuratúru SR (špecializované oddelenie závažnej kriminality), pričom veci v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu prešli na osem krajských prokuratúr.

Neobstojí teda argument, že zrušením špeciálnej prokuratúry sa zrušila aj možnosť efektívne stíhať veci patriace do jej bývalej pôsobnosti. Za pozornosť stojí aj kritika odborníkov voči ÚŠP, pri ktorej možno uviesť dlhoročné výhrady sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka. Ten v jednom zo svojich textov na túto tému označil rušenie ÚŠP ako „veľa kriku pre nič“.

Sudca Šamko rovnako povedal, že mu chýba odborný argument, prečo by ÚŠP mal ďalej fungovať, a že nestačí nechať úrad existovať len preto, že má mediálne známe kauzy. Tiež tvrdil, že je mýtus, že všetci ostatní prokurátori sú pomalí a iba ÚŠP je rýchly.

Európsky parlament ďalej uvádza, že Slovensko zatvorilo špecializované protikorupčné útvary vrátane NAKA, čo malo viesť k prieťahom a poklesu korupčných prípadov. NAKA však nebola iba zrušená bez náhrady, ale bola nahradená Úradom boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) ako jedným z nástupníckych útvarov po zrušení NAKA. ÚBOK má protikorupčnú jednotku, jednotku finančnej polície a jednotku finančného vyšetrovania a analytických činností.

Napriek tomu EP hovorí iba o zrušení NAKA, bez analýzy nástupníckych útvarov, čo značne skresľuje celkový obraz objektivity. V tomto smere možno spomenúť výhrady generálneho prokurátora Maroša Žilinku o nedostatočne vyšetrovanej korupcii, no jeho štatistiky nie sú v súlade so štatistikami polície.

Rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov je problém

Objektívne kritické výhrady však možno uznať pri zmene (faktickom rušení) Úradu na ochranu oznamovateľov. Denník Štandard poukázal na účelovosť krokov vlády v tomto smere, pri ktorých sa ani netají, že cieľom je účelová výmena jeho predsedníčky Zuzany Dlugošovej.

Daný prístup a argumenty vládnej moci sú mimo právneho rámca a takéto praktiky spochybňuje vo svojej rozhodovacej praxi aj Súdny dvor EÚ. V tomto prípade vyslovili svoje obavy europoslanci už vo februári 2026 aj s poukazom na to, že Ústavný súd SR pozastavil účinnosť zákona týkajúceho sa ÚOO.

Aj v tomto smere treba teda zdôrazniť, že problematické legislatívne zmeny vládnej moci neprešli a narazili na posudzovanie ústavnosti zo strany Ústavného súdu SR. Súd v tejto veci pozastavil účinnosť novely, a teda platí právny stav, v ktorom je Úrad na ochranu oznamovateľov pod vedením Dlugošovej so všetkými svojimi doterajšími kompetenciami.

Väčšina výhrad Európskeho parlamentu je teda v politickej, no nie v rovine objektívneho hodnotenia. Nie sú zohľadnené mnohé aspekty toho, že hoci sa zrušili inštitúcie, nahradili ich iné. Nie sú ani jasne formulované a prezentované dáta, na ktorých sú tieto závery postavené.

Mediálne, často skreslené výstupy o rôznych podozreniach ešte neznamenajú skutočný problém, ale naznačujú potrebu vec vyšetriť. Ak sa mediálne závery, často neskrývaných aktivistov, používajú ako relevantný podklad alebo „dôkaz“ o miere korupcie či iných problémoch, ide o zavádzajúce tvrdenia, ktoré môžu využiť iba politici pri svojej politickej agende.

Skutočné preverovanie právneho stavu bude predmetom odborných previerok. Až následne sa verejnosť dozvie, či má Slovensko problém. Ak ho má, bude sa posudzovať, aký je veľký a či skutočne treba pristúpiť k zmrazovaniu fondov.

Dovtedy sú tvrdenia o „závažných zisteniach“ alebo o „katastrofálnom stave právneho štátu“ iba politickým divadlom rôznych aktivistov aj v Európskom parlamente, ktorého cieľom je vyvolať hnev časti verejnosti a pretaviť ho do politických bodov.