Spojené štáty a Irán pravdepodobne v najbližších dňoch podpíšu memorandum, ktorého cieľom je ukončenie konfliktu a vytvorenie rámca na rokovania o jadrovom programe, naznačili anonymné zdroje z Bieleho domu pre portál Axios.
Jednostranový zoznam kľúčových bodov, ktorých prijatím by sa deeskalovalo napätie v Hormuzskom prielive i na širšom Blízkom východe, sa zatiaľ nestretol s odpoveďou Teheránu, priznali dvaja predstavitelia administratívy Donalda Trumpa. Dodali však, že na to majú 48 hodín a k tomuto momentu sa priblížili najviac od začiatku vojny.
Nový americký návrh opäť obsahuje záväzok šíitskej vlády na zastavenie obohacovania uránu, za ktorý by USA súhlasili so zrušením sankcií a s uvoľnením zmrazených fondov. Obe strany by zároveň odvolali svoje obmedzenia moreplavby cez Hormuz, ktorým pred vojnou prechádzalo 20 percent svetového objemu obchodovanej ropy.
Viaceré z podmienok, ktoré navrhol Biely dom, by však vstúpili do platnosti až po dosiahnutí finálnej mierovej dohody, čo vyvoláva pocit neistoty medzi americkými predstaviteľmi, poznamenal Axios. Trumpova administratíva sa totiž domnieva, že iránske vedenie je politicky roztrieštené a rôzni predstavitelia majú odlišné pohľady na dohodu s Američanmi.
Dvojica zdrojov z Bieleho domu však vysvetlila, že Trumpovo rozhodnutie nepodporiť nedávno ohlásenú operáciu v Hormuze vychádzalo práve z tohto dosiahnutého pokroku. O ten sa zaslúžili vyjednávači Jared Kushner a Steve Witkoff, ktorí neprestali s rokovaniami ani na pozadí vojny.
„V súčasnej podobe by memorandum vyhlásilo koniec vojny v regióne a začiatok 30-dňového obdobia rokovaní o podrobnej dohode o otvorení prielivu, obmedzení iránskeho jadrového programu a zrušení amerických sankcií,“ podotkol redaktor Axiosu Barak Ravid, bývalý príslušník spravodajskej jednotky 8200.
Priame rokovania by sa v tomto časovom rámci konali v Islamabade alebo v Ženeve, pričom obmedzenie plavby Revolučnými gardami i americká námorná blokáda by sa postupne zrušili.
Ak by rokovania opäť zlyhali, námorníctvo by blokádu obnovilo a obojživelné bojové skupiny lietadlových lodí USS Abraham Lincoln či USS George H. W. Bush by obnovili bojové operácie, varoval predstaviteľ USA. To isté v priebehu dňa vyhlásil aj Trump.
„Ak sa nedohodnú, začne sa bombardovanie a, žiaľ, bude na oveľa vyššej úrovni a intenzite ako predtým,“ napísal v príspevku na svojej sieti Truth Social.
Pozastavenie obohacovania by podľa niektorých zdrojov malo platiť 12 rokov, iní Ravidovi povedali o 15-ročnom rámci. Teherán navrhol päťročné moratórium, kým Spojené štáty 20 rokov. Podľa návrhu Washingtonu by každé iránske porušenie moratória predĺžilo jeho trvanie, po jeho skončení by mohli Iránci obohacovať izotop nanajvýš na 3,67 percenta čistoty – ktorá stačí na prevádzku elektrárne Búšehr.
Teherán by sa podľa memoranda zaviazal, že nikdy nevyvinie jadrovú zbraň ani nebude „vykonávať činnosti súvisiace“ s konverziou jadrového materiálu na zbrane. Islamská republika je zároveň ochotná pristúpiť na širší kontrolný režim vrátane náhodných inšpekcií OSN, tvrdia v Bielom dome.
Existujúci obohatený urán, ktorého zásoby odhaduje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu na 400 kilogramov, by sa po súhlase Iránu vyviezol z krajiny. Kým teokratická vláda túto podmienku od začiatku vojny odmietala, v súčasnosti sa o nej údajne diskutuje.
Ako po týchto správach spresnil britský denník Financial Times, cena ropy klesla pod 100 dolárov za barel. Trhy tak prakticky okamžite reagovali na domnienky a oficiálne nepotvrdené informácie o mierových rokovaniach klesaním cien.
Cena ropnej zmesi Brent klesla o 11 percent na necelých 98 dolárov za barel, čo je podľa FT najnižšia cena od 22. apríla. Referenčný index pre ľahkú ropu WTI klesol o 12 percent na 90 dolárov za barel. Opačným smerom sa vybrali ceny akcií, ktoré v Európe, USA aj Británii prudko vzrástli. Index Stoxx 600 a londýnsky FTSE 100 posilnili o 2,3 percenta.
