Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina nasadí proti ruským dronom laserový trojzubec

Ukrajina pripravuje bojové nasadenie novej laserovej zbrane Tryzub (Trojzubec) proti ruským UAV a FPV dronom, keď spoločnosť Celebra Tech tento týždeň oznámila začiatok záverečnej fázy testovania. Kyjev sa na masívne útoky ruských dronov snaží reagovať lacnejšími a zároveň účinnejšími zbraňami, aby znížil doterajšiu závislosť od drahých rakiet protivzdušnej obrany.

„Dnes je Tryzub prakticky schopný zasiahnuť ciele vo vzdialenosti päť kilometrov a to mu umožní efektívne zostreliť bezpilotné lietadlá typu šahíd,“ poznamenala Celebra Tech.

Doterajšie zábery demonštrovali iba lokalizované tepelné efekty, optické oslepenie a zásahy dronov na krátku vzdialenosť vyžadujúce dlhodobé vystavenie lúču. Neboli zverejnené podrobnosti o architektúre a vlnovej dĺžke lúča, výstupnom výkone, tepelnej disipácii (ako rýchlo sa teplo z objektu rozptyľuje do okolia) alebo výdrži.

Systém na nákladnom prívese umožňuje jeho rýchle nasadenie na ochranu infraštruktúrnych zariadení alebo pozícií vojsk.

Prvé informácie o Tryzube zverejnili 16. decembra 2024 počas konferencie Európskeho obranného priemyslu v Kyjeve. Prvé oficiálne zábery zo 14. apríla 2025 ukázali útok proti stacionárnemu pozemnému cieľu a oslnenie senzora dronu s optickým vláknom. Podľa nich sa sledovanie cieľa vo veľkej miere spoliehalo na manuálne ovládanie joystickom.

Počas vylepšení vývojári doplnili navádzanie založené na umelej inteligencii, automatické zachytávanie a sledovanie cieľov, ako aj integráciu s radarom pre získanie presných trajektórií nepriateľských objektov

(max, tasr, army recognition a militarnyi)

Minúta  |  

Prímerie na ukrajinskom bojisku sa porušuje, tvrdia obe strany

Ukrajinskí predstavitelia v nedeľu informovali o ruských útokoch bezpilotných lietadiel a takmer 150 stretoch na bojisku za posledných 24 hodín, a to aj napriek prímeriu medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré sprostredkovali USA.

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na trojdňovom prímerí od 9. do 11. mája, keďže širšie mierové úsilie o ukončenie viac ako štvorročnej vojny sa zastavilo.

Pri ruských útokoch na juhovýchodnú Záporožskú oblasť Ukrajiny zahynula jedna osoba a traja ľudia boli zranení, oznámil v nedeľu ráno guvernér Ivan Fedorov. V severovýchodnej Charkovskej oblasti guvernér Oleh Synehubov uviedol, že pri útokoch dronov na hlavné mesto regiónu a blízke osady bolo zranených osem ľudí vrátane dvoch detí.

Kyjevské vzdušné sily samostatne uviedli, že Rusko cez noc vypustilo na Ukrajinu 27 dronov s dlhým doletom – čo je menej ako zvyčajne – ale protivzdušná obrana ich všetky zostrelila.

Ukrajinský generálny štáb vo svojej rannej správe uviedol, že pozdĺž frontovej línie došlo k 147 stretom.

Ukrajinská armáda zasa podľa agentúry TASS ostreľovala obytné oblasti v Doneckej ľudovej republike (DĽR) sedemkrát za posledných 24 hodín napriek predtým oznámenému prímeriu, uviedli v nedeľu vo vyhlásení predstavitelia doneckých separatistov.

„Za posledných 24 hodín bolo zaznamenaných sedem ostreľovacích útokov zo strany ukrajinských ozbrojených formácií,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Máme informácie o jednom zabitom civilistovi a troch ďalších zraneniach. Poškodená bola obytná budova a niekoľko áut,“ dodal šéf DĽR Denis Pušilin.

(reuters, tass, max)

Minúta  |  

Fico po návrate z Moskvy zvoláva urgentnú poradu

Predseda vlády Robert Fico sa nezúčastní na nedeľnom slávnostnom podujatí V Liptovskom Mikuláši pri príležitosti 81. výročia ukončenia druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Svoju neúčasť ospravedlnil na nedeľnej tlačovej konferencii nevyhnutnou pracovnou poradou. [Napokon sa slovenský premiér osláv v Liprovskom Mikuláši zúčastnil, pozn. red.]

„Vzhľadom na závery rokovaní v Moskve sa musím ospravedlniť z dnešného podujatia v Liptovskom Mikuláši, musím urgentne zvolať poradu za účasti spoločnosti Transpetrol, pretože sme hovorili veľa o dodávkach ropy a plynu na Slovensku a musím urgentne tieto informácie odovzdať spoločnosti,“ vysvetlil premiér. Podľa jeho slov sa „rysujú určité kroky, ktoré by mohli byť pre Slovensko nápomocné“. V prípade ich realizácie bude o nich bližšie informovať.

Fico sa zúčastnil v Moskve na oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom, v metropole Ruskej federácie sa stretol a rokoval aj s prezidentom Vladimirom Putinom. Jednou z hlavných tém bola i spolupráca v energetickej oblasti.

Na tlačovej besede uviedol aj to, že je za diverzifikáciu energetických zdrojov, ale nepovažuje za rozumné úplne sa vzdať zdrojov z Ruska.

(tasr, max)

Minúta  |  

Do Británie cez Lamanš priplávalo už viac ako 200-tisíc migrantov

Počet migrantov, ktorí prišli do Spojeného kráľovstva cez Lamanšský prieliv na malých člnoch, prekročil historickú hranicu 200-tisíc ľudí. Vyplýva to z najnovších údajov britského ministerstva vnútra, ktoré takéto prechody eviduje od roku 2018.

Míľnik prekonali podľa Sky News v piatok po príchode ďalších 70 migrantov, čím sa celkový počet zvýšil na 200 013.

Len v roku 2025 britské úrady zaznamenali približne 41-tisíc migrantov, čo predstavuje medziročný nárast o 13 percent. Napriek tomu je to stále menej ako rekordných 46-tisíc príchodov z roku 2022. Zároveň rastie aj počet ľudí na jednej lodi – kým v roku 2018 pripadalo na čln priemerne sedem osôb, vlani to bolo už 62 migrantov.

Prechody cez Lamanšský prieliv zostávajú mimoriadne nebezpečné. Od roku 2018 pri nich zahynulo najmenej 162 ľudí. Minulý rok evidovali britské úrady 24 obetí, čo je menej než o rok predtým (73).

Britské vlády sa už roky snažia nelegálnu migráciu obmedziť spoluprácou s Francúzskom aj sprísnením azylových pravidiel. Labouristická vláda premiéra Keira Starmera po nástupe k moci podpísala s Francúzskom novú trojročnú dohodu za 765 miliónov eur na posilnenie pobrežných hliadok a avizovala reformy azylového systému aj jednoduchšie deportácie neúspešných žiadateľov.

(max)

Minúta  |  

Na referendum si možno vybaviť hlasovací preukaz do 15. júna

Voliči, ktorí sa nebudú môcť zúčastniť na júlovom referende v mieste svojho trvalého pobytu, môžu požiadať o hlasovací preukaz. Ministerstvo vnútra informovalo, že žiadosť je možné podať elektronicky alebo listom do 15. júna, osobne najneskôr do 3. júla počas úradných hodín obce.

Hlasovací preukaz umožní voliť v ktoromkoľvek volebnom okrsku na Slovensku. O preukaz možno požiadať e-mailom alebo cez elektronickú schránku obce na portáli slovensko.sk. Obec následne zašle preukaz doporučene do vlastných rúk najneskôr do troch pracovných dní od prijatia žiadosti.

Referendum sa uskutoční 4. júla a volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 22.00 h. Občania budú rozhodovať o dvoch otázkach. Prvá sa týka zrušenia takzvanej doživotnej renty, ktorú poberajú niektorí ústavní činitelia vrátane premiéra Roberta Fica (Smer). Druhá otázka smeruje k obnoveniu Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.

Referendum vyhlásil prezident po doručení petície podporenej viac ako 350-tisíc občanmi. Petičnú akciu iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Súčasťou referenda napokon nebude otázka o skrátení volebného obdobia, keďže prezident Peter Pellegrini ju označil za rozpornú s Ústavou SR.

(tasr, max)

Minúta  |  

Najbohatší Afričan má zálusk postaviť rafinériu v Keni

Nigérijský miliardár Aliko Dangote zvažuje Keňu ako miesto pre ropnú rafinériu s kapacitou 650-tisíc barelov denne, ktorú chce postaviť vo východnej Afrike, informoval v nedeľu denník Financial Times s odvolaním sa na rozhovor s ním.

„Skôr sa prikláňam k Mombase, pretože Mombasa má oveľa väčší a hlbší prístav,“ povedal Dangote v rozhovore s dôvetkom, že Keňania spotrebúvajú viac, je to väčšia ekonomika.

Správa prichádza po tom, čo kenský prezident William Ruto minulý mesiac vyhlásil, že východoafrické krajiny rokujú o plánoch na spoločnú ropnú rafinériu v tanzánijskom prístave Tanga.

„Lopta je však v rukách prezidenta Ruta,“ povedal miliardár s tým, že urobí čokoľvek, čo povie prezident Ruto.

Spoločnosť Dangote odhadla, že výstavba rafinérie by stála 15 až 17 miliárd dolárov, uvádza sa v správe denníka FT.

Východná Afrika v súčasnosti dováža všetky svoje rafinované ropné produkty, najmä z Blízkeho východu, čo robí región zraniteľným voči prerušeniam dodávok a cenovým výkyvom, ku ktorým došlo počas americko-izraelskej vojny proti Iránu .

Najbohatší muž Afriky Aliko Dangote na samite o infraštruktúre v Nairobi minulý mesiac povedal, že by mohol replikovať svoju nigérijskú rafinériu s kapacitou 650-tisíc denne vo východnej Afrike, za predpokladu, že vlády v regióne túto iniciatívu podporia.

(reuters, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.