Pokojný advent - šťastné Vianoce

A my si možno ani nevšimneme, ako nám stúpa tlak, hladina stresového hormónu a pocit, že by sme už tak málo dní pred Vianocami mali mať predsa hotového určite viac, ako máme. (Suseda už má aj tri druhy vianočného pečiva!) Zo dňa na deň pribudne na hlave šesť šedivých vlasov a nervózna atmosféra v dome akosi viac hustne. Vyzerá to tak, že advent neprežijeme inak ako v zhone a radosť z okamihu prítomnosti sa zmení na únavu z plnenia podvedomých očakávaní budúcnosti…

Alebo to bude všetko inak!

Ako manželka a matka štyroch detí sa môžem ja, i ktokoľvek iný, rozhodnúť pre striedmosť a môžem sa s otvorenou náručou rozbehnúť naproti darom, ktoré prináša. Čas adventu sa môže stať príležitosťou pre hĺbku, spoločné momenty a zážitky pri pečení či priestorom pre rozhovory s manželom a deťmi, ktorých sladká chuť ostáva dlhšie ako tá z čokoládových salóniek na stromčeku. 

Tento rok to chcem inak. Chce to ochutiť advent a sviatky Narodenia Pána tou pravou ingredienciou – skromnosťou.  Skromnosť sama o sebe má mnoho podôb a vie paradoxne priniesť veľké, naozaj veľké bohatstvo. Také, ktoré pretrvá a žiadne mole ho nezožerú ani po dlhých rokoch.

1. Menej druhov koláčov, viac rúk pri pečení

…a ešte viac neporiadku v kuchyni. Ale! Tá radosť v detských očkách, tie zamúčené ruky, vlasy aj päty a hrdosť pri vymodelovaní niečoho veľmi podobného snehuliakovi z medovníkového cesta! Skromnosť v nárokoch na množstvo a vizáž vianočných koláčikov môže byť jedným z krokov k dosiahnutiu pohody a radosti z predvianočných príprav. 

Ani som si neuvedomila, koľko originality sa skrýva v každom jednom dieťati. Pri spontánnej medovníkovej sobote prejavilo jedno dieťa pri modelovaní medovníka svoj zmysel pre symetriu, druhé svoju radosť z množstva výrobkov z malého kúsku cesta, tretie len stláčalo a stláčalo, lebo cesto bolo na dotyk veľmi príjemné. Bolo mi s nimi naozaj pekne. Aj keby to bol jediný koláčik na štedrovečernom stole, bude mať tú najkrajšiu vôňu spomienok na spoločné pečenie.

2. Menej pozerať, viac sa rozprávať

To je to, čo pretrváva…

Vianočná atmosféra z troch filmov o americkom Santíkovi veľmi ľahko vyprchá a možno aj trochu popletie hlavy deťom, ktorým sa snažíme na Vianoce vysvetliť príbeh narodenia Ježiška. Čas pred notebookmi či televízormi možno ľahko nahradiť rozhovormi. A najmä deti sa teda majú stále čo pýtať! A tu je tá príležitosť – dať priestor pre vznik spomienok, ktoré budú vytvárať úplne inú atmosféru ako napozerané filmy. Spomienky na rozhovory pri zažatých sviečkach.

3. Menej žiaroviek na oknách, viac zažatých plamienkov v srdciach

Dnes je pre väčšinu ľudí jednoduché zabezpečiť si výzdobu domu či bytu od výmyslu sveta. Ani tu určite nebude striedmosť na škodu. Štandard vianočnej výzdoby vytvorený dobou (ktorú tvoríme my sami) a vzájomným porovnávaním sa udáva celkom vysokú latku. Niečo na oknách, niečo na dverách, niečo v každej izbe, niečo na kuchynskom stole a niečo na poličkách… Výzdoba ako lusk! O čo žiarivejšie budú však očí detí, keď budú v celom procese zdobenia zapojené. Keď ich škôlkarské výrobky nájdu svoje hrdé miesto na poličke namiesto pozláteného svietnika z obchodu. Striedmosť v modernosti môže priniesť o to väčšiu radosť z originality a familiárnosti. Viem si predstaviť, že budem mať v hrdle veľkú hrču, keď si o 20 rokov vytiahneme s manželom na poličku hlinený krivolaký svietnik z rúk prvorodenej, keď bola ešte malá. Čas ušetrený z (ne)behania po obchodoch môžeme opäť využiť na rozhovor s deťmi, napr. o deťoch z chudobných krajín, a ušetrené peniaze im vzápätí môžeme poslať na účet overenej charity. 

4. Menej vylešteného nábytku, no viac poriadku v sebe

Nedávno som vošla do detskej izby. Nevyzeralo to tam zle. Nenazvala by som to neporiadkom (i keď to je, ako som zistila, veľmi subjektívny pojem). No i tak tam bolo niečo, kvôli čomu som sa cítila nepríjemne. Bol tam akýsi „skrytý“ chaos. 

Rozhodli sme sa napriek nechápavým pohľadom detí urobiť v tej izbe poriadok. (,,Prečo, keď tu nie je neporiadok?“) Videla som v tom príležitosť. 

Niekedy sa cítime sami nepríjemne, ani nevieme prečo. Nemáme pocit, že by sme riešili niečo vážne v živote, nikto nám veľmi neublížil, nespravili sme nič hrozné, ani nečelíme vážnym problémom v práci či v rodine. A predsa… niečo nám je. Vtedy je dobré, napriek zdanlivému poriadku, urobiť si vo svojom vnútri „hĺbkové čistenie“. A tak ako sme pri upratovaní izby našli kde-tu pokreslený papier medzi knihami, ktorý sme vyhodili preč, aj vo svojom vnútri možno nájdeme niečo, čo nebolo veľmi vidno, ale pokojne to môže ísť „preč“. Možno je to nedoriešený malý konflikt s kolegom, možno ranná nevrlosť, na ktorú sa už skoro zabudlo. Jedno dodatočné „prepáč“ a hneď nám môže byť lepšie.  

V izbe sme našli aj niečo, čo nebolo súce do koša, no bolo to nevyužité. Vznikol priestor na darovanie. Tak aj v našom vnútri možno nájdeme niečo, čo máme, ale nevyužívame. Dar, talent od Boha, ktorým môžem niekomu poslúžiť. Stačí ho vytiahnuť, oprášiť a darovať (sa). 

Napriek zdanlivému poriadku takto ľahko vzniklo vrece na vyhodenie a vrece na darovanie. A pocit chaosu je preč. 

5. Menej darčekov, viac Daru

I keby sa nám nepodarilo nič z toho predošlého, kľúčovým bodom radostných a pokojných Vianoc je uvedomovanie si, pripomínanie a prežívanie ich podstaty. V poriadku či v neporiadku, s výzdobou či bez nej… Boh nám poslal Dar, bez ktorého nemá nič zmysel. Často počúvame, bez čoho všetkého to „nie sú Vianoce“ – bez snehu, bez medovníkov, bez Mrázika alebo kapra na stole. Ach, aká úžasná sloboda a radosť sa však skrýva v pravej podstate Vianoc! Nenechajme si ju vziať. Nech pre lesk svetielok na stromčeku nestratíme z očí to pravé Svetlo.

A tak vám všetkým prajem naozaj na pokoj bohaté Vianoce.

Michaela Malinová