Pavol Minárik

Rastúce ceny energií nie sú slovenskou doménou. Opozičné útoky na vládu sú v tejto veci dosť nezmyselné a zakrývajú realitu. Nedostatku energie čelia štáty po celom svete. Fakt, že si domácnosti za kúrenie a svietenie priplatia, je nepríjemný a iste má svoje sociálne dôsledky. No problémy sú hlbšie a globálne a priplácať si budeme nielen za teplo a svetlo.

Najlepším indikátorom vývoja na trhu sú ceny. Pohľad na burzy, kde sa tvoria globálne ceny energetických komodít, hovorí jasne – máme problém. Cena ropy je mierne nad úrovňou spred pandémie. U tejto komodity však ide najmä o šikovné riadenie ponuky zo strany kartelu OPEC, dopyt sa po pandémii zatiaľ úplne neobnovil. Zemný plyn stojí dvakrát viac než pred pandémiou. Uhlie trikrát viac. Silová elektrina v Európe je na tom podobne.

Vyhliadky nie sú nijako ružové. Európe chýba plyn na zimu, Rusi si ten svoj šetria pre seba, v Británii nefúka vietor, uhoľné i jadrové elektrárne sú odstavované. Vyzerá to, že s Európe sme si zarobili na poriadny problém. Lenže problémy sú aj inde.

Skutočný problém rastie v Číne