Premiér zatiaľ nešpecifikoval, či pôjde o jeden komplexný zákon alebo viacero samostatných legislatívnych úprav. Potvrdil však, že Úrad vlády rozoslal pracovný návrh opatrení sociálnym partnerom na pripomienkovanie.
O balíku by mala v utorok rokovať tripartita a následne v stredu 27. mája aj vláda na výjazdovom zasadnutí. „Až po obsahovom schválení dostanú legislatívci pokyn pripraviť konkrétnu podobu zákona alebo zákonov, ktoré kabinet následne predloží do parlamentu,“ doplnil predseda vlády.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), ktorá je hlavnou politickou tvárou balíka, tvrdí, že vláda nechce pripraviť len jednorazový zoznam opatrení, ale širší rámec na podporu konkurencieschopnosti ekonomiky. Po rokovaní vlády oznámila, že balík obsahuje „54 opatrení plus ďalších deväť“, ktoré už kabinet prijal skôr.
Fiškálne limity určujú obsah balíka
Väčšina z 54 opatrení sa týka podnikateľského prostredia, menšia časť energetiky, daní, investícií a trhu práce. Možno však konštatovať, že ide skôr o administratívne a technické úpravy než o zásadné ekonomické reformy.
Podľa Sakovej má byť aktuálny balík „prvou etapou“ širších zmien, pričom ekonomicky náročnejšie opatrenia chce kabinet predstaviť až po vyhodnotení rozpočtových možností štátu. Tento jej argument však zároveň odhaľuje základný problém celej stratégie, ktorým je snaha vlády vyslať prorastový signál v situácii, keď má výrazne obmedzený fiškálny priestor.
Práve časový sklz sa stal jednou z hlavných línií kritiky opozície. Poslanec Viskupič upozornil, že opatrenia, ktoré mali byť hotové do konca marca, nie sú doteraz známe. Podľa opozície to ukazuje, že vláda zatiaľ nemá pripravené politicky ani fiškálne kryté zásadnejšie prorastové opatrenia.
Saková pritom opakovane tvrdí, že cieľom vlády je pripraviť opatrenia, ktoré budú mať „reálny efekt pre podnikateľské prostredie“ a nebudú len krátkodobými stimulmi. Aj preto kabinet kladie veľký dôraz na dereguláciu a administratívne zjednodušenia. Ministerka argumentuje, že práve vysoká regulačná záťaž dlhodobo znižuje konkurencieschopnosť slovenských firiem a komplikuje investície.
Tento jej prístup však naznačuje, že vláda si je vedomá limitov vlastných verejných financií. Opatrenia, ktoré stoja minimum peňazí, sa totiž presadzujú politicky aj rozpočtovo jednoduchšie než plošné daňové alebo energetické stimuly.
To napokon nepriamo priznal po stredajšom rokovaní vlády aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas), keď otvorene povedal, že „tá hlavná vec bude predstavená na jeseň“ a že súčasný balík nemá výrazný vplyv na verejné financie práve preto, že rozpočet je „pomerne napnutý“.
Z vyjadrení ministrov aj z uniknutého zoznamu 54 opatrení, ktoré má Štandard k dispozícii, vyplýva pomerne jasná línia. Všetko, čo by znamenalo citeľnejší zásah do verejných financií alebo daňovo-odvodového systému, kabinet presúva na jeseň, respektíve až do rokovaní o rozpočte na rok 2027.
Energetické opatrenia: veľké zásahy až po roku 2027
Najvýraznejšie je to vidieť pri energetických opatreniach. Z ôsmich predstavených návrhov majú okamžitý charakter najmä technické úpravy, ako preskúmanie taríf, podpora kontraktov či možnosť využitia elektriny zo štátnych zdrojov pre priemysel. Tieto kroky môžu zlepšiť predvídateľnosť cien energií alebo znížiť administratívnu neistotu, no ich efekt na ekonomický rast bude obmedzený.
Kľúčové zásahy vláda zaradila medzi strednodobé opatrenia. Zníženie koncových cien elektriny pre priemysel aj zvýšenie kompenzácií nepriamych CO2 nákladov z Envirofondu sú explicitne naviazané na budúce rozpočtové rokovania, hoci práve tieto opatrenia by mohli mať najväčší dosah na konkurencieschopnosť energeticky náročných podnikov.
Podobný obraz vidno aj pri daňovo-odvodových opatreniach. Okamžitý charakter má napríklad úprava minimálnych odvodov pre SZČO podľa výšky príjmu. Tento krok môže pomôcť menším živnostníkom a odstrániť deformáciu, pri ktorej rovnaké minimálne odvody platia podnikatelia s výrazne rozdielnymi príjmami.
Z pohľadu makroekonomiky možno konštatovať, že nejde o zásadný rastový impulz. Dôležitejšie opatrenia vláda presúva do druhej fázy. Ide napríklad o možné daňové zvýhodnenie odpisovania alebo zvýšenie superodpočtu na výskum a vývoj. Práve tieto nástroje patria v zahraničí medzi štandardné mechanizmy podpory investícií a inovácií, no zároveň znamenajú výpadky vo verejných príjmoch.
Rovnako symptomatické je, že medzi opatreniami prakticky absentuje riešenie transakčnej dane či vysokého odvodového zaťaženia práce, ktoré podnikateľské zväzy označujú za najväčšie bariéry konkurencieschopnosti.
Minister práce Erik Tomáš pritom otvorene povedal, že Hlas podporuje „to najväčšie prorastové opatrenie, ktoré len môže byť, a to je znižovanie daní a odvodov“. Politicky tak existuje pomerne široká zhoda, že vysoké daňovo-odvodové zaťaženie patrí medzi brzdy ekonomického rastu. Konsolidácia verejných financií však vláde výrazne zúžila priestor na jeho znižovanie.
Kabinet stavil na lacné a politicky bezpečné zmeny
Najpočetnejšiu skupinu tvorí 31 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Veľká časť návrhov predstavujú administratívne alebo regulačné úpravy: jednoduchšie zakladanie živností, elektronizácia procesov, zníženie papierovej agendy či zmiernenie viacerých povinností.
Mnohé z týchto opatrení sú racionálne a podnikateľský sektor ich žiada roky. Napríklad zrušenie povinných lekárskych prehliadok pri kancelárskych profesiách, zrušenie každoročnej verifikácie konečného užívateľa výhod alebo elektronizácia energetických faktúr môžu znížiť administratívne náklady firiem bez výrazného dosahu na štátny rozpočet. Práve preto ich vláda zaraďuje medzi „okamžité“ opatrenia, ktoré sú politicky relatívne bezpečné a fiškálne lacné.
Problém však spočíva v tom, že kabinet tieto technické úpravy prezentuje ako prorastový balík v období, keď ekonomika čelí citeľnému spomaleniu investícií aj priemyselnej výroby. Deregulácia a znižovanie byrokracie sú síce dôležité, no ich efekt sa prejavuje pomaly a spravidla len doplnkovo. Samy osebe nedokážu vytvoriť nový investičný impulz.
Opozícia: Vláda nemá pripravené skutočné prorastové reformy
Aj preto opozícia používa čoraz ostrejší jazyk. Karol Galek zo SaS označil situáciu za „jednu obrovskú tragikomédiu“, keď upozornil na čoraz užší časový priestor na realizáciu zmien. „Majú 16 mesiacov do konca vlády. Pol roka pred voľbami už robiť nebudú nič,“ povedal.
Kritickejší pohľad ponúka aj KDH. Poslanec Rastislav Krátky tvrdí, že pomoc podnikateľskému prostrediu mala prísť už pred dvoma rokmi. Opiera sa pritom o analýzu účtovných závierok 142-tisíc spoločností od Finstatu, podľa ktorej firmám druhý rok po sebe klesajú obraty aj čisté zisky.
Podľa neho súčasný postup vlády zároveň potvrdzuje zlyhanie konsolidácie verejných financií. „Ak to nič nestojí, nerozumiem, prečo už vtedy nekompenzovali zníženou byrokraciou vyššie sadzby daní. Potvrdzuje to, že konsolidácia nie je zvládnutý, ale neúspešný projekt,“ vyhlásil.
Krátky tiež upozorňuje na časové presúvanie nákladov. Pripomína, že pôvodne mali byť prorastové kroky pripravené pre rok 2026, no podľa neho sa do parlamentu dostanú najskôr na jeseň budúceho roka. „To znamená, že opatrenia budú platiť až v roku 2027 a dieru v rozpočte, ktorú prinesú, bude musieť zaplátať ďalšia vláda. To je nezodpovedné,“ povedal s tým, že súčasní ministri ukazujú, že problémy riešiť nevedia. „Snažia sa ich len prežiť,“ uzavrel.
Paradox stratégie
Vzniká tak pomerne jasný obraz. Opatrenia bez výrazného vplyvu na štátny rozpočet chce vláda presadiť okamžite, zatiaľ čo všetko, čo by znamenalo citeľnejší výpadok príjmov alebo vyššie verejné výdavky, presúva na neskôr.
Týka sa to najmä cien energií pre priemysel, úprav daňovo-odvodového zaťaženia či podpory investícií a výskumu. Práve tieto opatrenia pritom môžu mať najväčší ekonomický efekt, no zároveň predstavujú aj najväčšie fiškálne riziko.
Vláda tak argumentuje potrebou rýchlo reagovať na ochladenie ekonomiky, no opatrenia s najväčším potenciálom rast stimulovať odsúva na neskôr. Aktuálny balík preto zatiaľ pôsobí skôr ako prvá administratívna etapa pred jesennými rozpočtovými rokovaniami než ako reálny ekonomický obrat.
