Odmietnutím predpokladu, že musia pôsobiť diplomaticky alebo dokonca formálne, sa odnože administratívy osmelili presadzovať pravicové argumenty bez toho, aby sa zaoberali optikou zdvorilosti, a niekedy dokonca prijali presne tú rétoriku, ktorá bola neopatrne označená za „fašistickú“.

Používaním údajne desivej terminológie alebo podporovaním údajne „krajne pravicových názorov“ na svojich oficiálnych stránkach na sociálnych sieťach Trumpova administratíva rozširuje hranice prijateľného diskurzu tým, že legitimizuje určité perspektívy, a čo je dôležitejšie, účinne núti mainstreamové médiá, aby o takýchto perspektívach na svojich stránkach diskutovali, hoci to málokedy robia objektívne.

Keď sa tabuizované slová stávajú vládnym jazykom

Azda najlepší príklad tohto javu priniesol máj tohto roku, keď americké ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo sériu príspevkov, ktoré výslovne podporovali „reemigráciu“ a priamo útočili na OSN za to, že uľahčuje „náhradnú migráciu“ naprieč západnými krajinami.

„Pre občanov západných národov nebola masová migrácia nikdy bezpečná,“ uviedlo ministerstvo, ktoré v súčasnosti vedie Marco Rubio. „Priniesla nové bezpečnostné hrozby, spôsobila finančné napätie a podkopala súdržnosť našich spoločností.“ Je dôležité všimnúť si význam toho, že administratíva výslovne spomína „náhradnú migráciu“, výraz spojený s tým, čo mainstreamové médiá považujú za vážne znepokojujúcu „konšpiračnú teóriu“, ktorú rozvíjajú výlučne „bieli supremacisti“.

Tento jazykový posun je taký mimoriadny, že sa s ním musia konfrontovať aj nekonzervatívne publikácie. National Public Radio diskutovalo o tom, ako „Trumpova administratíva dramaticky mení spôsob, akým diplomati hovoria o utečencoch a migrácii“, a pokúsilo sa tento vývoj zarámovať ako „ozvenu jazyka používaného bielymi nacionalistami“. Newsweek uviedol, že „jazyk používaný ministerstvom zahraničných vecí predstavuje pozoruhodný posun v diplomatickej rétorike USA“.

Ovplyvnený je však aj medzinárodný diskurz, keď nemecká politička Alice Weidelová a britský aktivista Tommy Robinson pochválili príspevky ministerstva zahraničných vecí. Nielenže bolo ešte pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľné, že by ministerstvo vlády mohlo niečo také povedať na sociálnych sieťach, ale bolo aj náročné pomyslieť na to, že by to niekto bol ochotný vysloviť. Pretože čokoľvek, čo bolo svojvoľne označené za „rasistické“, mohlo byť považované za trestné ako „nenávistný prejav“, ktorý porušuje pravidlá danej platformy.

Možno ešte horšie bolo, že akýkoľvek nesprávny názor privolával online dav, ktorý usilovne pracoval na spoločenskom treste, niekedy vyvolávajúc kampane na ukončenie pracovného pomeru danej osoby. Slovami amerického softvérového inžiniera a investora rizikového kapitálu Marca Andreessena: „Pred štyrmi rokmi by vás (za príspevok ministerstva zahraničných vecí) vymazali z celého internetu, vylúčili z celého bankového systému, vyhodili z práce a zabránili by vám v budúcom zamestnaní vo firmách z rebríčka Fortune 500.“

Samozrejme, v krajinách, kde sú takzvané nenávistné prejavy zakázané, boli dôsledky oveľa prísnejšie.

Americké Overtonovo okno sa stáva globálnym

Hoci sociálne a politické dôsledky rétoriky administratívy budú najzreteľnejšie v Amerike, Spojené štáty sú superveľmocou, ktorá, či už úmyselne alebo nie, ovplyvňuje normy aj inde. Vládne účty účinne rozbili globálne Overtonovo okno tým, že nielen spomínajú, ale aj dôrazne obhajujú postoje, ktoré boli donedávna zakázané na populárnych online platformách a na niektorých miestach ich bolo dokonca nezákonné vyjadriť.

V konečnom dôsledku bude pre krajinu s neliberálnou politikou v oblasti slobody prejavu náročné obhájiť trestanie osoby, ktorá vyjadruje rovnaký názor, aký je v súčasnosti oficiálnou politikou amerického ministerstva zahraničných vecí, hoci ochrana pred štátnymi sankciami nezabráni spoločenskej nevraživosti, profesijným dôsledkom ani vylúčeniu zo sociálnej platformy.

Napriek tomu by pravicovo orientovaní jednotlivci mali vo všeobecnosti cítiť nádej, že takáto drastická spoločenská zmena nastala tak rýchlo, najmä preto, že dokazuje, že kultúrna korekcia je dosiahnuteľná.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.