Ako rýchlo by sa mohla začať formovať? Carney sa v stredu zúčastní na prejave predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie a vo štvrtok vystúpi v Európskom parlamente v Štrasburgu.
Následne by mali pokračovať konzultácie Bruselu s 27 členskými štátmi, zatiaľ čo Ottawa bude rokovať s kanadskými provinciami. Konečný rámec zatiaľ neexistuje, nová podoba partnerstva by sa však mohla začať konkretizovať na samite EÚ a Kanady 29. a 30. októbra.
Kanada ponúka EÚ viac než len nový trh
Základy užšej spolupráce už existujú. Kanada je s hospodárstvom EÚ prepojená prostredníctvom Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA), ako pridružená krajina sa zúčastňuje na druhej časti výskumného programu Horizont Európa a od marca rokuje s Úniou o dohode o digitálnom obchode.
Vo februári sa zároveň stala prvou mimoeurópskou krajinou, ktorá podpísala dohodu o zapojení do finančného nástroja EÚ Security Action for Europe (SAFE), určeného na podporu spoločného obranného obstarávania a výroby.
Podľa informácií amerických médií obe strany skúmajú možnosti vytvárania spoločných dodávateľských reťazcov v energetike, obrane, umelej inteligencii a kritických surovinách. Diskutuje sa aj o dátových centrách, podmorských kábloch a satelitných sieťach, čo by mohlo znižovať závislosť Európy a Kanady od amerických technologických spoločností.
Medzi témami je aj jednoduchší pohyb a zamestnávanie kanadských odborníkov vo vybraných odvetviach.
Kanada by do partnerstva priniesla značnú ekonomickú váhu. Obchod s tovarom a so službami dosiahol v roku 2025 takmer 131 miliárd eur, čo predstavuje za poslednú dekádu nárast približne o štyri pätiny. EÚ vyviezla do Kanady tovar a služby v hodnote viac ako 78 miliárd eur a doviezla ich za takmer 53 miliárd eur.
Kanada je síce len 12. najväčším obchodným partnerom Únie v oblasti tovarov a nemôže nahradiť americký trh, ponúka však Európe energiu, nerastné suroviny a kapitál. Pre Úniu, ktorá sa snaží obmedziť svoju strategickú závislosť od Spojených štátov, Číny či Ruska, by preto mohol byť tento vzťah cennejší, než naznačujú súčasné objemy vzájomného obchodu.
Druhá úroveň popri plnom členstve
Kanadská iniciatíva prichádza v čase, keď sa v EÚ diskutuje aj o vytvorení určitého medzistupňa medzi nečlenstvom a plným členstvom pre Ukrajinu.
Nemecký kancelár Friedrich Merz v máji navrhol, aby pridružené členstvo slúžilo ako prechodný krok k plnému vstupu Ukrajiny do Únie.
Podľa jeho predstavy by sa ukrajinskí predstavitelia mohli zúčastňovať na samitoch a ministerských stretnutiach bez hlasovacieho práva. Merz spomenul aj zastúpenie Ukrajiny v Európskej komisii a Európskom parlamente bez hlasovacieho práva či postupný prístup k vybraným programom financovaným z rozpočtu EÚ.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však návrh odmietol. Argumentoval, že by bolo nespravodlivé poskytnúť Ukrajine miesto v európskych inštitúciách bez možnosti spolurozhodovať.
Opatrní sú aj niektorí diplomati v Bruseli, keďže európske zmluvy takýto status v súčasnosti nepoznajú. Iní sú myšlienke otvorenejší, pokiaľ by išlo o prechodnú fázu urýchľujúcu plné pristúpenie, nie o jeho náhradu.
Kanada a Ukrajina by pritom k podobnému usporiadaniu pristupovali z opačných pozícií. Ottawa hľadá trvalý a čo najužší vzťah s Úniou bez ambície stať sa jej plnoprávnym členom. Kyjev, naopak, trvá na plnom členstve a riešenie, ktoré by ho mohlo natrvalo ponechať v druhej kategórii, odmieta.
Práve rokovania s Kanadou tak môžu ukázať, či je Európska únia pripravená vytvoriť úplne nový stupeň integrácie – bližší než klasická obchodná dohoda, ale bez práv a povinností plného členstva.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
