Ochrana mladistvých na sociálnych sieťach sa v posledných mesiacoch stala výraznou politickou témou v členských štátoch Európskej únie. Slovenská vláda schválila koncom augusta návrh zákona, ktorý má zakázať vytváranie a používanie účtov na sociálnych sieťach osobám mladším ako 16 rokov. Návrh počíta s overovaním veku používateľov a jeho cieľom je chrániť deti pred návykovým správaním, sociálnym tlakom, radikalizáciou a škodlivým obsahom. Zmeny by mohli začať platiť od roku 2027.
Bezpečnosť a vzťahy s Čínou
Von der Leyenová navrhla aj vytvorenie európskej bezpečnostnej rady, ktorá má umožniť užšiu koordináciu reakcií na rastúce bezpečnostné hrozby. Združovať má lídrov členských štátov Európskej únie a partnerských krajín vrátane Ukrajiny, Británie, Nórska a Kanady.
„Vzhľadom na povahu a rozsah hroziacich rizík je to teraz ešte naliehavejšie. Preto predstavíme naše nápady, ako premeniť európsku bezpečnostnú radu na realitu,“ poznamenala.
Návrh vychádza z myšlienky, o ktorej sa v EÚ diskutuje už niekoľko rokov a ktorá získala nový impulz po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Za jej vytvorenie sa opakovane zasadzoval aj eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.
Hlavná eurokomisárka zároveň navrhla nový bezpečnostný „protokol“ podľa vzoru článku 4 Severoatlantickej zmluvy. „Verím, že je čas na vlastný článok 4 Európy – alebo protokol o núdzovej bezpečnosti,“ spresnila s tým, že po jeho aktivácii jedným členským štátom by sa zišli všetky členské štáty, aby skoordinovali európsku reakciu.
Článok 4 NATO umožňuje členským krajinám požiadať o konzultácie, ak bude podľa ich názoru ohrozená ich bezpečnosť alebo územná celistvosť.
V prejave varovala aj pred neudržateľným obchodným deficitom s Čínou, ktorý dosahuje miliardu eur denne a vedie podľa nej k deindustrializácii európskych regiónov. Únia preto presadzuje dialóg na vyváženie vzťahov, no zároveň plánuje využiť všetky dostupné nástroje na ochranu svojho trhu.
Zároveň poukázala na riziká vyplývajúce z vysokej závislosti od Číny, od ktorej EÚ získava viac ako 80 percent kritických surovín a 90 percent vzácnych zemín potrebných pre čisté technológie, čipy či obranu.
Ako riešenie navrhla založenie európskej spoločnosti pre kritické suroviny, ktorá má pomôcť obstarať a uskladniť zásoby kľúčových materiálov. V rámci diverzifikácie obchodných trás a znižovania závislostí vyhlásila aj nový projekt medzinárodného prepojenia – Stredný koridor. Tento projekt má prostredníctvom iniciatívy Globálna brána prilákať 12 miliárd eur v investíciách, prepojiť južný Kaukaz a Strednú Áziu priamo s trhom EÚ a do roku 2030 strojnásobiť vzájomné obchodné toky.
Aliancia s Kanadou
Únia chce zároveň prehĺbiť svoje strategické partnerstvo aj s Kanadou, a to vytvorením „Aliancie pre budúcnosť“. Šéfka eurokomisie oznámila, že chce otvoriť dvere Kanade k získaniu štatútu prvého pridruženého člena Únie.
„Moc nepatrí najsilnejším, najbohatším alebo najhlasnejším, ale nám všetkým. Demokracie majú slobodu vybrať si, s kým budú spolupracovať,“ vyhlásia Leyenová. Podľa jej slov partnerstvo nie je namierené proti žiadnej krajine. „Chceme posunúť naše vzťahy s Kanadou na najvyššiu možnú úroveň,“ doplnila.
Vytvorením Aliancie pre budúcnosť má vzniknúť spoločný priestor prosperity a ekonomickej bezpečnosti. „Budeme pracovať na inteligentnej výrobe, vytvoríme technologickú alianciu, integrujeme obranné priemyselné základne. Z Arktídy spravíme vlajkový spoločný projekt. Budeme pracovať na energiách, kritických mineráloch a batériách,“ podotkla šéfka Európskej komisie.
Kanadský premiér Mark Carney, ktorý je v Štrasburgu na zasadnutí Európskeho parlamentu, má vo štvrtok pred europoslancami vystúpiť s prejavom o vzťahoch medzi Kanadou a EÚ. Obe strany plánujú o ďalšom prehĺbení partnerstva rokovať aj na samite 29. a 30. októbra v Kanade.
Klíma a energie
Vo svojom prejave o stave Únie v Európskom parlamente zdôraznila Leyenová aj potrebu budovania energetickej nezávislosti prostredníctvom vlastných čistých zdrojov. Upozornila, že Európa si neudrží pozíciu priemyselnej veľmoci pri štrukturálne vysokých cenách energií.
Ako príklad zraniteľnosti uviedla uzavretie Hormuzského prielivu, ktoré Európu stálo dodatočných 90 miliárd eur na dovoze fosílnych palív bez získania akejkoľvek energie navyše. Riešením má byť podľa nej masívna podpora obnoviteľných zdrojov, jadrovej energie a biometánu.
Predsedníčka Komisie poukázala na problém s infraštruktúrou – napriek minuloročnému prírastku 80 gigawattov obnoviteľných kapacít čaká na pripojenie k sieti až šesťnásobne väčší objem. Komisia preto pripravuje balík opatrení pre energetické siete s cieľom zrýchliť pripájanie a rozvíjať skladovacie kapacity.
Oznámila aj zriadenie Aliancie pre klimatické poistenie. Cieľom je zmenšiť priepasť medzi celkovými škodami vyvolanými prírodnými katastrofami a ich krytím zo strany súkromných poisťovní. V súčasnosti je v Európe poistená len približne štvrtina vzniknutých škôd, v dôsledku čoho nesú hlavnú finančnú záťaž štátne rozpočty.
V reakcii na mimoriadne horúce leto predloží Európska komisia v priebehu budúceho mesiaca nový rámec pre klimatickú odolnosť, ktorý identifikuje sto najzraniteľnejších území v EÚ. Súčasťou stratégie bude aj európsky plán pre vlny horúčav zameraný na systémy včasného varovania, urbanistické chladenie miest a zdravotnícku pripravenosť.
Odolnosť voči klimatickým zmenám sa má systematicky zohľadňovať pri budúcich investíciách do infraštruktúry, pričom EÚ si naďalej obhajuje svoje ciele znižovania emisií do roku 2040.
(tasr, max)
