Podľa tlačovej správy združenia ASPIRE (Asia Pacific Initiative on Reproduction), ktoré návrh predkladá, je nová iniciatíva v oblasti náhradného materstva reakciou na „rastúce obavy z vážneho porušovania ľudských práv“.
Na kongrese v Pekingu začiatkom mája 2026 získala ASPIRE podporu Európskej spoločnosti pre ľudskú reprodukciu a embryológiu (ESHRE), Americkej spoločnosti pre reprodukčnú medicínu (ASRM) a Medzinárodnej federácie spoločností pre plodnosť (IFFS). Na kongrese sa zišlo približne 3 000 odborníkov na plodnosť, aby diskutovali o vývoji v tomto odvetví.
Zdá sa však, že stretnutie malo aj iný účel: posúdiť rastúcu hrozbu pre lukratívny obchod, keďže vlády, nadnárodné organizácie, ako je OSN, a aktivisti za ľudské práva venujú zvýšenú pozornosť zneužívaniu žien a detí pri náhradnom materstve.
Pri oznamovaní usmernení sa organizácie výslovne odvolávali na správu OSN, ktorá vyzýva 193 členských štátov OSN, aby sa usilovali o úplné zrušenie náhradného materstva vo všetkých jeho formách.
Odvetvie v defenzíve
V správe, ktorú Valnému zhromaždeniu OSN v októbri 2025 predložila Reem Alsalemová, osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie páchané na ženách a dievčatách, sa tiež odporúča, aby sa do zrušenia náhradného materstva vytvoril právny a politický rámec pre náhradné materstvo.
Zdá sa, že toto odvetvie je nervózne z narastajúcich výziev na zrušenie reprodukčnej metódy, ktorá je nielen celosvetovým podnikaním v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, z ktorého majú značný zisk aj zainteresovaní odborníci, ale pomáha aj zabezpečiť prístup k ľudským vajíčkam a embryám na výskum na celom svete.
Rozšírenie náhradného materstva v praxi pomáha narúšať existujúce vnútroštátne zákazy darcovstva vajíčok a embryí. Cielená nadprodukcia vajíčok a embryí počas náhradného materstva zároveň zabezpečuje stabilné dodávky pre výskumné laboratóriá. Všetky tieto zdroje ľudského genetického materiálu by mohli vyschnúť alebo sa dostať do ilegality, ak by sa zaviedol celosvetový zákaz tejto praxe.
Iniciatíva ASPIRE a jej spojencov je jednoznačne zameraná na zľahčovanie náhradného materstva s cieľom otupiť snahu o jeho zákaz. Formulovaním minimálnych noriem toto odvetvie dúfa, že sa mu podarí zmierniť hlavné obvinenia.
Formulácia bola primerane veľkolepá. Skupiny uviedli, že týmito „skutočne prelomovými usmerneniami“ chcú podporiť informovanosť a zabrániť obchodovaniu s ľuďmi, zohľadniť blaho detí narodených prostredníctvom náhradného materstva a preskúmať súhlas a opatrenia na podporu náhradných matiek vrátane ich fyzickej a psychosociálnej pohody. Uviedli tiež, že chcú diskutovať o fyzickom a psychickom stave plánovaných rodičov a ich schopnosti vychovávať deti narodené prostredníctvom náhradného materstva do dospelosti.
Zoznam neúmyselne odhaľuje riziká a vedľajšie účinky, ktoré tento sektor doteraz zväčša ignoroval. Takmer všetko, čo sa teraz prezentuje ako vyžadujúce si reguláciu, bolo v skutočnosti doteraz zväčša neregulované. Odvetvie jednoducho nemalo žiadne zábrany pokračovať v činnosti, pričom veľmi dobre vedelo, koľko nezodpovedaných otázok, problémov a porušení práv spôsobuje svojimi vlastnými postupmi.
Až teraz, keď je ohrozené celé podnikanie, sa osud žien a detí, ktorých sa to týka, spája s etickými normami. Nová zásada zrejme znie: lepšie je simulovať etické normy a dobrovoľné záväzky, ako nechať celý obchod zatvoriť. Zatiaľ je to zlé.
Pokusy o reguláciu náhradného materstva namiesto jeho zrušenia nie sú nové, ale neustále zlyhávajú. Dôvodov je niekoľko. Právni experti už mnoho rokov opakovane zverejňujú iniciatívy a návrhy, ako by sa táto prax mohla regulovať aj na globálnom trhu, aby sa neutralizovalo obvinenie z porušovania ľudských práv.
Tu sa objavuje zásadná dilema, ktorá nemožno jednoducho vyriešiť. Môže sa obchodovanie s ľuďmi stať eticky prijateľným tým, že sa zabezpečí prostredníctvom zmlúv a zákonov, ktoré zlepšia pracovné podmienky a zdravotnú starostlivosť vykorisťovaných žien, ako aj právne postavenie detí, ktoré pri tom vznikajú? Cynicky by sa dalo namietať, že rovnaká otázka sa určite týka každého trhu s otrokmi.
Naozaj stačí lepšie zaplatiť žene za odobraté dieťa, poskytnúť jej zdravotné poistenie a ubytovať ju v príjemnom byte? Je táto prax dôstojná, ak má dieťa zaručený pas a občianstvo bez ohľadu na to, kto ho kupuje a kde bolo vyprodukované? Stačilo by vymaľovať steny Chalúpky strýčka Toma pestrými farbami, aby otroctvo bolo len o polovicu horšie?
Preto všetky predchádzajúce pokusy o štandardizáciu právne nejednotných podmienok globálneho obchodu s náhradným materstvom, vrátane tých s dobrými úmyslami, právom zlyhali.
Otrávené riešenia
Pred rokmi vypracovala skupina expertov v rámci Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného (HCCH) rozsiahlu analýzu, ako by sa dal regulovať biznis s náhradným materstvom nielen v Európe, ale na celom svete. Je to tá istá inštitúcia, ktorá v 90. rokoch 20. storočia vypracovala celosvetovo uznávané normy o cezhraničných adopciách detí, čím významne prispela k obmedzeniu nelegálnych adopcií. Navrhované normy pre náhradné materstvo sa mali prijať do konca roka 2024. Do dnešného dňa nebola dosiahnutá žiadna konečná dohoda.
To, čo na prvý pohľad vyzerá čestne a s dobrým úmyslom, sa pri bližšom pohľade ukazuje ako škodlivé riešenie z viacerých dôvodov. Po prvé, vytvoril by sa medzinárodný regulačný rámec, ktorý by jednoducho obchádzal vnútroštátne právne predpisy. V eticky výbušnej otázke by sa narušila suverenita jednotlivých národných štátov.
Druhý dôvod je ešte výbušnejší. Akákoľvek regulácia náhradného materstva by znamenala aj bianko šek pre schválenie a tolerovanie praxe, ktorá podľa kritikov ignoruje práva žien a detí.
Je potrebné zopakovať: neexistujú žiadne ľudské práva v malej miere a žiadne malé ľudské práva pre malé ľudské bytosti. Prispôsobiť sa medzinárodným normám vplyvných štátov alebo nadnárodných inštitúcií vo všeobecnosti znamená akceptovať najprogresívnejšie krajiny ako kritérium a odsunúť všetky obavy bokom.
To vás môže rýchlo dostať na nesprávnu stranu dejín. Boli časy, keď nejeden predstaviteľ osvieteného ľudstva považoval otroctvo a obchodovanie s ľuďmi za úplne prijateľné. Kde by sme boli dnes, keby sa to považovalo za „medzinárodný štandard“, a nie jasne a jednoznačne odsúdilo?
Ilúzia uskutočniteľnosti
Dokonca aj odborníci kritizujú návrhy HCCH za to, že sa zameriavajú najmä na objasnenie právneho vzťahu medzi klientmi a ich domovskými krajinami a posilnenie práv týchto klientov, a nie na právne postavenie žien zapojených do procesu. Znamenalo by to tiež uznanie zmlúv, ktoré s dieťaťom zaobchádzajú ako s objektom, nie ako s ľudskou bytosťou.
Aby sa zabránilo skutočnému zneužívaniu ľudského genetického materiálu na celom svete, boli by potrebné aj spoľahlivé centrálne genetické databázy pre darcovstvo vajíčok, spermií a embryí na celom svete, pričom nečestné štáty by boli povinné poskytovať aj svoje údaje.
Bezplatné právne zastúpenie by bolo potrebné aj pre náhradné matky na celom svete, aby si mohli uplatniť svoje práva voči agentúram alebo klientom za hranicami. Aj pri veľkej dobrej vôli je iluzórne veriť, že by sa tento špinavý biznis mohol niekedy vyčistiť „etickými normami“. Platí to najmä preto, že zjavný prepletenec obchodovania s ľuďmi, prostitúcie a obchodovania s orgánmi by sa neodstránil a mohol by sa dokonca posilniť. Všetko, čo je potrebné, je šikovné použitie rúška zákonnosti.
Snaha „zahojiť“ nespravodlivosť vyhlásením za legálnu nič nemení na faktoch. Žena sa využíva ako inkubátor a dieťa sa predáva. Aj keby sa v praxi podarilo odstrániť všetky škodlivé vedľajšie účinky trhu, čo je nemožné, etická dilema by zostala: dieťa je stále odňaté matke, zdravie ženy a v niektorých prípadoch aj jej život sú ohrozené a dieťa je predávané do rúk cudzích ľudí ako vec.
Uväznení v perspektíve dospelých
V roku 2021 sa Medzinárodná sociálna služba (ISS) pokúsila predložiť aj regulačný návrh s posilnenými právami žien a predovšetkým s posilnenými právami detí prostredníctvom takzvaných veronských zásad. Spolupracovala s expertmi z UNICEF a HCCH a kládla dôraz na právne podložené a altruistické opatrenia.
Aj tento pokus bol okamžite kritizovaný inými odborníkmi, medzinárodnými iniciatívami, ako sú Medzinárodná koalícia za zrušenie náhradného materstva (ICASM) a Casablanská deklarácia, ako aj feministickými skupinami, ako je FiLiA.
Všetky doteraz vypracované návrhy a dokumenty zostávajú uväznené v perspektíve dospelých a diskutujú len o návrhu neexistujúceho práva na dieťa. Vo všetkých týchto úvahách však chýba súhlas jednej podstatnej osoby: dieťaťa. Tento súhlas sa vždy mlčky predpokladá.
Obchodovanie s deťmi sa nestáva akceptovateľným preto, že dieťa dostane do kolísky pas a výpis z matriky, v ktorom sú uvedené skutočné mená darcu spermií, genetickej matky a biologickej matky.